Do kultúrneho centra v Bratislave prichádzame v druhej vlne pandémie. Aj keď by sa mohlo zdať, že posledné mesiace komunitné aktivity utíchli, opak je pravda. Diskusie či koncerty vystriedali iné ciele − vytvoriť verejný park a nájsť využitie stavebnej sute, ktorej mala Nová Cvernovka po prerábaní plný dvor. Riešenie našli v spojení oboch. Zo sute, ktorá mala skončiť na skládke, vytvorili materiál pre park.
Skládka bola drahá, rozhodli sa hľadať iné riešenie
Jednou z najväčších výziev pre Novú Cvernovku bolo pred tromi rokmi tisíc ton sute zmiešaného stavebného odpadu, ktorý vznikol za školou po rekonštrukcii. Prvým riešením bol odvoz sute na skládku, keď ho však vyčíslili na 50-tisíc eur, uvedomili si, že potrebujú získať čas na premyslenie ďalších možností. S nápadom pokúsiť sa suť recyklovať prišiel architekt Juraj Hariš, ktorý sa zaujíma o ekologické riešenia a cirkulárnu ekonomiku.
Postupne sa k nemu pridali ďalší nadšenci, nápad od začiatku nadchol aj architekta Lukáša Radošovského. „S myšlienkou využiť suť prišiel Juraj, postupne sme začali rozmýšľať, ako jej nájsť využitie. Prvýkrát sme ju začali triediť počas festivalu Nasuti. Neskôr sme zrealizovali workshop, kde sme skúšali materiál spracovať,” hovorí architekt Lukáš Radošovský.
Doobeda pracovali v kancelárii, poobede triedili suť
Pomocnú ruku podali ľudia z komunity, vďaka nim sa podarilo suť vytriediť v priebehu niekoľkých mesiacov. „Minulý rok sme vyzývali dobrovoľníkov, aby nám prišli pomôcť s triedením. Zrazu nabehlo tridsať ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť. Bez pomoci ľudí by sme to nezvládali, celkovo sa na tomto projekte vystriedali už desiatky,” hovorí Lukáš Radošovský.
Do triedenia sa zapájali ľudia aj počas pracovného týždňa. „Dávali sme si pracovné zmeny. Doobeda bol niekto v kancelárii, poobede išiel triediť. Bolo bežné, že som pol dňa pracovala za počítačom, poobede išla triediť suť a vystriedala sa s účtovníčkou, ktorá išla naspäť do kancelárie,” spomína PR manažérka Novej Cvernovky Simona Papšová.
Postupne sa učili, ako správne namiešať materiál
S pomocou výskumu zistili, čo všetko sa dá zo sute transformovať na stavebný recyklát. Odborné rady hľadali aj u profesora Zlatušku z Brna, ktorý sa vo svojom výskume venuje mlatovým povrchom.
„Skúšali sme s ním, koľko zložiek potrebujeme na to, aby sme mohli urobiť jednotlivé vrstvy – frakcie, ktoré by mali potrebné vlastnosti. Odporučil nám ďalšie laboratóriá, v ktorých sme materiál dali otestovať. Vysvetlil nám, ako máme materiál namiešať, aby bol povrch v parku stabilný. Vieme v podstate využiť všetky materiály zo sute. Nie je tam nič, čo by bolo nebezpečné pre životné prostredie a väčšinu recyklátu zo sute – nového stavebného materiálu sa nám podarilo revitalizovať do nových povrchov v parku, ” hovorí architekt Radošovský.
V parku vyrastú stromy, byliny aj lúčne kvety
Rozhodnutie využiť materiál práve v parku sa javilo ako prirodzené riešenie. Nadácia Cvernovka dala v tom čase vypracovať návrh architektonickými ateliérmi LABAK a 2021. „Koncepčne vyriešili celý areál a jeho budúcnosť. Navrhli, ako by mohol park vyzerať a čo by tam malo byť. Je to dlhodobý projekt, ale rozhodli sme sa víziu postupne po fázach napĺňať,” hovorí architekt Lukáš Radošovský.
Základná škola v Štiavnických Baniach zachytáva dažďovú vodu a využíva ju na zavlažovanie rozsiahleho dvora s viacerými záhradami. Žiaci vodu navyše vedecky skúmajú v novej environmentálnej učebni. Učia sa v praxi o jej význame a o tom, ako ju chrániť. O projekte, ktorým sa už inšpirovali viaceré domácnosti a inštitúcie, sme sa rozprávali s riaditeľom školy Pavlom Michalom.
V prvej fáze sa im z materiálu podarilo urobiť poloverejnú časť parku – suťomlátovú plochu pred kultúrnym priestorom, ktorá slúži aj pre podujatia a pobyt návštevníkov parku. Počas pandémie sa uskutočnila predpríprava na sadenie stromov a vybudovalo sa schodisko, ktoré slúži aj ako tribúna a pobytová plocha. Na jeseň vytvorili kopec, kde vysadili rôzne rastliny a kríky. Nazvali ho Živý val.
„Chceli sme oživiť biotop prostredia. Na vale sme vysadili byliny aj lúčnu zmes. Postupne v tomto období budeme vysádzať aj ovocné stromy. Niektoré plochy sme určili ako okrasné, po iných sa môže človek prechádzať,” vysvetľuje architekt Lukáš Radošovský.
Mesiace pandémie využili na bagrovanie
Obdobie, počas ktorého nemohli prebiehať podujatia, sa snažili využiť efektívne. V parku bagrovali, až kým nezamrzla pôda. „Podarilo sa nám zrealizovať veci, ktoré by počas bežnej prevádzky nebolo možné spraviť. Triedili sme, bagrovali, doniesli sme hlučné stroje,” hovorí riaditeľka kultúrneho centra Paula Poštolková.
V rámci Živého valu osadili saunu, ktorá by mala byť dokončená v najbližších dňoch. V budúcnosti by boli radi, keby mohla slúžiť aj verejnosti. „Sauna má aj oddeľovaciu funkciu, oddeľuje verejný park a komunitnú záhradu, ktorá je len pre rezidentov,” hovorí Paula Poštolková. „Plánujeme tam vytvoriť aj vyhliadku a kamenné schodíky, kde si človek môže sadnúť a pozrieť sa z diaľky na komunitnú záhradu,” dodáva Lukáš.
Prispieť môže každý
Veci sa snažia meniť postupne krok za krokom. Veľa zlepšení závisí aj od financií, ešte stále prebieha zbierka, v rámci ktorej môže na realizáciu parku prispieť ktokoľvek.
„Stále je toho veľa, čo chceme urobiť, napríklad ihrisko pre deti. Mnohé veci sme robili svojpomocne. Nedá sa to všetko spraviť naraz ako nejaký developerský projekt. Veľmi nám pomohla aj Nadácia VÚB,” hovorí Simona Papšová.
Park má slúžiť najmä verejnosti
Dúfajú, že prvé tohtoročné podujatia v parku budú môcť realizovať v polovici júna. „Prvý máj bude prebiehať ešte online, pred letom by sme však chceli rozbehnúť kultúrny program Leto pod lampou. Minulé leto nás park zachránil. Tým, že sme mali k dispozícii exteriér, mohli sme organizovať rôzne podujatia, program mohol fungovať a veľmi nám to pomohlo aj finančne. Počas pandémie sme si uvedomili, že sa oplatí investovať do verejných priestorov,” hovorí riaditeľka kultúrneho centra Paula Poštolková.
Park vnímajú ako miesto, ktoré má slúžiť najmä verejnosti. „Odjakživa hovoríme, že budujeme ďalší verejný park v Novom Meste v Bratislave. Chceme, aby sem ľudia chodili. Najviac ho navštevujú rodiny s deťmi, ale aj cyklisti. Park je priestor, ktorý je voľne otvorený. Keď prídete v lete ráno, môžete tu stráviť celý deň. Dáte si tu obed, kávu, zájdete do prevádzok, večer si pozriete diskusiu či film alebo si len tak prídete do parku čítať knihu,” dodáva Paula Poštolková.
