Neďaleko Žarnovice vytvorili alej stromov, ktorá spája. Dedinu, lazy aj ľudí naokolo

Začalo sa to láskou k prírode a priateľstvom dvoch žien. Jedna odjakživa rada sadila stromy, druhá chcela v okolí lesov organizovať komorné koncerty. Spojilo ich spoločné nadšenie aj nápad vysadiť v prírode staré odrody ovocných stromov. Dvanásť kilometrov dlhá alej spája Horné Hámre s Kosťovým vrchom.

Keď operná speváčka Perla Voberová prišla prvýkrát do Horných Hámrov v Banskobystrickom kraji, okolitá príroda ju chytila za srdce. Pôvodne hľadala dom v prírode čo najďalej od mesta, v ktorom by mohla bývať a robiť pohybové umenie eurytmiu a spev. O čosi neskôr jej napadla myšlienka, že v okolí krásnej prírody, ktorú lemujú členité kopce a rovinaté lazy, založí pútnickú trasu a Malý pútnický festival hudby.

„Moja priateľka Erika mi raz počas jedného hudobného podujatia povedala, že vždy rada sadila stromy a odjakživa túžila vysadiť alej plnú starých odrôd. Naše túžby sa spojili, a tak vznikol projekt Alej, ktorá spája,“ vysvetľuje Perla Voberová.

Erika Galanská pri prechádzke Alejou, ktorá spája.

Keď Perlina priateľka Erika Galanská prišla do tohto prostredia prvýkrát, miesto jej doslova učarovalo. S priateľom sa tam napokon rozhodli presťahovať, pretože chceli žiť pokojnejšie. „Našli sme laznícku usadlosť a sme tu šťastní. Máme skvelých susedov, ku ktorým sa dostaneme asi po polhodinovej prechádzke lesom a lúkami,“ opisuje Erika Galanská, ktorá je autorkou projektu.

Alejou chcú spojiť ľudí a podporiť komunitný život

Keďže myšlienka vysadenia ovocného sadu v nej driemala už dlho, napísala projekt a podala žiadosť o grant. Vďaka hlasovaniu ľudí jej projekt Alej, ktorá spája, získal podporu z Nadácie VÚB. Z finančných prostriedkov grantu mohli nakúpiť rôzne odrody stromov a realizovať postupnú opravu starých a nových sakrálnych miest na Pútnickej ceste.

„Alej tvoríme na lazoch medzi Hornými Hámrami a Kosťovým vrchom a bude dlhá okolo 12 kilometrov,“ vysvetľuje. Už názov projektu napovedá, že alej chce zapájať a spájať ľudí. Najmä prepojiť Horné Hámre s lazmi na Kostivrchu. „Súčasný spôsob života potláča túžbu komunitne sa stretávať a vzájomne nás odcudzil. Projekt je preto aj akousi pripomienkou, že každý z nás môže skrášliť svoje okolie nielen pre seba, ale aj pre druhých a zároveň niečo urobiť pre okolitú prírodu a krajinu,“ opisuje autorka.

Kedysi ľudia chodili z lazov do dediny pešo

Za prvej republiky žilo v lazovej časti Kosťového vrchu viac ľudí než v samotných Horných Hámroch. „Často chodili pešo cez horu do dediny, aby sa pomodlili v kostole, a tak na tejto trase vznikali malé oddychové miesta,,“ dodáva Perla Voberová.

Prečítajte siNa mieste čiernej skládky vytvorili park. Ekológia by mala byť jednou z najvyšších priorít, hovorí Zoltán Végh z Bušiniec

Obec Bušince je druhou najväčšou obcou v okrese Veľký Krtíš. Pred ôsmimi rokmi začala intenzívne pracovať na zlepšení a zvýšení separácie komunálneho odpadu. O ekológii a aktívnom prístupe obyvateľov sme sa rozprávali so súčasným starostom.

Išlo o sakrálne zastavenia či už vo forme drevených obrázkov so svätými, alebo malej kaplnky s malými odbočkami k studničke, pričom cesta sa končí na Kosťovom vrchu insitnou soškou Panny Márie.

Jej snom bolo sadiť stromy a štepiť odrody

Erika Galanská  odjakživa túžila po tom, že  raz bude kráčať lazníckou krajinou, v ktorej vysadí stromy, bude štepiť odrody a prinášať nové a potom sa bude kŕmiť ovocím a posedí si v tieni stromov na lavičke.

„Keďže som vždy rada iniciovala komunitné aktivity, navštívila som starostu a pár poslancov s otázkou, v čom by som mohla byť prospešná našej komunite. Starosta mi vtedy povedal, že v obci absentuje komunitný život a jeden z poslancov spomenul, že sa tu akosi nedarí ovocným stromom.“ Pri prechádzke lazníckou krajinou popri starej čerešňovej aleji na Kosťový vrch dostala nápad. Inšpirovali ju aj najbližší susedia, ktorých sa začala pýtať, aké to tam bolo kedysi.

Dozvedela sa, že čerešne tam vysadila jedna žena z majera, ktorá pracovala v sadovníckom družstve. „Tie stromy však pomaly dožívajú. Je najvyšší čas zasadiť nové,“ hovorí Erika Galanská, ktorá chce vysadiť čo najviac stromov s jedlými plodmi a s kvetmi.

Radosť nielen pre ľudí, ale aj pre vtáky

Ovocné stromy, sady a aleje sú podľa nej vhodným biotopom aj pre mnohých vtákov. „Niet lepšieho relaxu, ako si sadnúť pod storočnú jabloň, zastaviť svoje rozutekané myšlienky a rozjímať. Náš kraj je ovocinársky, ale akosi sa na to pozabudlo. Ľudia si prestali vážiť stromy, nie sú pre nich dôležité ani zaujímavé. Ako by sa zabudlo na tradície. Pritom stromy boli odjakživa symbolom života,“ vysvetľuje Erika Galanská.

Projekt začali realizovať tento rok. Prvou aktivitou bolo komunitné stretnutie u starostu v Horných Hámroch ešte v zime minulého roka. Na stretnutie prišlo osem ľudí. „Bol to veľký úspech, pretože starosta si pôvodne myslel, že nikto nepríde. Dohodli sme sa na prvých krokoch, štepárskych aktivitách aj na výrobe lavičiek. Pri prechádzke na miestach budúcej aleje sme zbierali vrúble a miestny gazda nám ukázal malé studničky. Tešili sme sa, lebo na každú aktivitu prišlo pár ľudí. No potom vypukla pandémia a všetko sa zastavilo.“

Okrem stromov vysadili aj bylinky a kvety

Našťastie ešte pred pandémiou stihli vysadiť prvé stromy. „Doteraz sme vysadili 85 dlhovekých stromov a asi 100 semenáčov na štepenie, ktoré pochádzajú od sadárov z ekologického pestovania. Medzi nimi sú jablone, hrušky, čerešne, višne, z nich odroda Kráľovná Hortenzia, z ktorej plodov možno vyrobiť výborný džem. Niektoré zakvitli, iné sa trochu trápia vinou sucha.”

„Pribudli aj bylinky a prvé kvety. Pre veľké sucho však chceme vo vysádzaní aleje pokračovať až na jeseň. Plánujeme zasadiť morušu, oskoruša už rastie. Tá vraj začne poriadne rodiť až o 50 rokov,“ hovorí Erika Galanská.

V okolí aleje stretnete pasúce sa ovce, kravy a kozy

Alej vysádzajú po okraji lazníckej cesty. „Niekde vysádzame stromy tam, kde už boli a dožili, inde bola pôvodne lúka. Snažíme sa ich sadiť čo najviac k okraju cesty, pretože každý kúsok trávy si ceníme. Väčšina lúk a pozemkov je obhospodarovaná alebo kosená. Pasú sa tu ovce, kravy a kozy, čím je cesta alejou ešte krajšia.“

Okrem čistej prírody tu človek môže nazrieť do života miestnych gazdovstiev. Navyše pribudli aj včely. Všetko akoby zrazu ožilo.

Ľudia sa pridávajú, zapojili sa aj miestni remeselníci

„Pri sadení starých odrôd mi napadlo, že ich zachováme aj vďaka starším generáciám, ktoré si na ne ešte pamätajú. Tak sa od nich niečo naučíme a zapájame aj mladších, ba dokonca rodiny s deťmi. Vytváranie krásnych zákutí v krajine, ktorou sa prechádzajú domáci, ale aj chalupári a návštevníci, je spôsob, ako ľudí motivovať, aby sa pridali ku komunitnému projektu. Projekt je o neustálej motivácii miestnych ľudí robiť malé milé činy,“ dodáva Erika Galanská.

Nedávno sa v aleji osádzali lavičky. „Zapojili sme aj miestnych remeselníkov, aby nám pomohli opraviť rozpadajúci sa starý kríž, zničený a pomaľovaný reliéf Piety a vyblednuté obrázky na stromoch, na ktoré prší. Vytvorili aj nové artefakty v podobe sôch z kameňa a dreva,“ dodáva Perla Voberová.

V pláne sú ďalšie spoločné sadenia aj komunitné aktivity

O aleji sa postupne dozvedá čoraz viac ľudí. Niektorí sú prekvapení. „Nerozumejú, prečo niekto robí s nadšením niečo aj pre druhých. Starosta nám bol zo začiatku naklonený a spolupracovali sme na projekte spoločne. Myšlienka i realizácia projektu sa mu veľmi páči. Väčšie komunitné aktivity chystáme aj na jeseň, v októbri oslávime Deň stromov,“ hovorí Perla.

„Spoločne tým žijeme a niečo vytvárame. Teším sa na veľké jesenné sadenie, na inštaláciu rezbárskych diel  aj na to, že projekt bude žiť ďalej, pretože miest na sadenie je ešte dosť. Budeme si už sami pestovať a štepiť ďalšie stromčeky , ale aj kvety a bylinky. Každoročne v rytme roka a v súlade s tradíciami a pre ďalšie generácie. Teším sa na stretnutia s ľuďmi, ktorí budú v aleji posedávať na lavičkách a rozjímať nad okolitou krásou, ako aj s deťmi, ktoré si tu budú užívať,“ dopĺňa Erika Galanská.