Objem elektroodpadu narastá. Ak ho nezlikvidujeme správne, zaťažujeme životné prostredie. Na školách sa o elektroodpade takmer neučí – občianske združenie Živica v spolupráci s firmou SEWA sa to rozhodlo zmeniť. Mladých ľudí vedie k zmene návykov a k efektívnemu narábaniu s elektronikou. Vzdelávajú sa, ako likvidovať starý elektroodpad na školách, vymieňať batérie za nabíjacie alebo odovzdať staré elektrospotrebiče na miesta na to určené.
Len za rok 2020 sa na slovenský trh dostalo 86-tisíc ton elektrozariadení a ich spotreba ďalej rastie. Na recykláciu sa pritom vyzbieralo len 46-tisíc ton.
Je bežné, že mobilné telefóny vlastnia aj deti a mladí ľudia. Mobily sú lacné, ľahko dostupné a často ich meníme za nové. Málokto si však uvedomuje, čo predchádza ich výrobe a kde následne končia. Problém so spracovaním elektroodpadu v súčasnosti narastá.
Mladí sa učia o ceste elektroodpadu
„Dnes bežne dostanete mobil za euro. No ak spočítame náklady na ťažbu surovín v Afrike, jeho výrobu na rôznych miestach sveta spolu s dopravou, jeho hodnota je omnoho vyššia,“ vysvetľuje Lesanka Blažencová z občianskeho združenia Živica, ktoré už piaty rok realizovalo projekt ElektroodpadDopad na základných a stredných školách.
Mobilu, ktorý sme kúpili za euro, sa nám ľahko zbavuje. No elektroodpad predstavuje vážny problém a reálnu hrozbu, o ktorej sa dnes nehovorí. Ide o jeden z najrýchlejšie rastúcich druhov odpadu na planéte, ktorý obsahuje vzácne kovy aj nebezpečné látky. „Mladí ľudia často nevedia, ako elektrospotrebiče vznikajú, kde sa začína ich cesta a kde reálne končia,“ vysvetľuje koordinátorka projektu.
Príbehy ako vzdelávací nástroj
Stačí si predstaviť, že v jednom telefóne sa nachádza takmer celá chemická tabuľka prvkov. Mnohé z nich sa ťažia v afrických baniach. V niektorých pracujú už 8- až 10-ročné deti, ktoré sa dokážu pohybovať aj v úzkych tuneloch. „Suroviny slúžiace na výrobu elektroniky doslova ničia životy mnohým ľuďom v rozvojových krajinách,“ tvrdí Lesanka Blažencová.
Vyradená elektronika po doslúžení často končí na skládkach. Hovorí o tom aj dokumentárny film Vitajte v Sodome, ktorý zachytáva život 6 000 ľudí na obrovskej skládke vyradenej európskej elektroniky v hlavnom meste africkej Ghany. Ide o jedno z najjedovatejších miest na svete, kde muži, ženy i deti preberajú, zbierajú a vykupujú elektroodpad alebo ho priamo spaľujú na toxickej skládke. Živica dokument premieta školákom a študentom, aby pochopili, aký rozsiahly je problém likvidácie elektroodpadu.
Príbehy ľudí z rozvojového sveta sú vzdelávacím nástrojom, ktorý mladých dokáže zaujať. Vďaka nim sa vžijú do situácie dieťaťa, ktoré ťaží kobalt v africkej bani alebo recykluje „na kolene“ drahé kovy v Indii či v Ghane, alebo do situácie dospelého človeka, ktorý denne strávi 12 hodín prácou v čínskej fabrike.
Cez zážitkové aktivity zrazu chápu, že sa narodili do časti sveta, kde sa majú dobre. „Nebude to tak navždy. Čím skôr začneme byť dobrovoľne skromní, tým lepšie,“ upozorňuje koordinátorka projektu.
Mladí aj vďaka environmentálnemu vzdelávaniu rýchlo chápu problematiku elektroodpadu. Zamýšľajú sa a nemajú problém upustiť od svojich nárokov. Ak mobil vydrží šesť rokov, nie je predsa dôvod vymieňať ho po dvoch rokoch za nový.
Každý rok vyberú 20 škôl
Živica do projektu každoročne zapája 20 základných a stredných škôl, ktoré si vytvárajú akčné tímy zložené z jedného pedagóga a dvoch žiakov alebo študentov z malých obecných i väčších mestských škôl z rôznych regiónov Slovenska. Po absolvovaní vzdelávania o životnom cykle elektrospotrebičov s lektorkami CEEV Živica si mladí sami na školách plánujú aktivity, ako s nimi správne narábať a likvidovať ich.
Aj napriek pandémii sa minulý rok podarilo vyškoliť učiteľov, aby tému rozoberali na rôznych predmetoch a zakomponovali ju do online výučby. Žiaci a študenti zasa získali zručnosti a nástroje na inovatívne aktivity vo svojej vlastnej komunite. Za tento počin bola Živica nominovaná aj na enviroocenenie Atlas, ktoré vyhlasuje Nadácia VÚB.
Mladí testovali, opravovali a recyklovali
Živica žiakom venovala niektoré pomôcky, napríklad testery, vďaka ktorým zisťovali nabitie batérií, ktoré sa dostali do zberu. Na ich prekvapenie bolo až 15 % z nich úplne nabitých. Mohli ich ešte využiť do nástenných hodín a do počítačových myší v škole.
Žiaci zo Šenkvíc a z Modry sa zúčastnili na analýze na zbernom dvore v Modre. Obliekli sa do bezpečných overalov, aby analyzovali tri kontajnery bežného nevytriedeného komunálneho odpadu. „Zostali nemilo prekvapení z toho, čo našli – nevyseparovaného bolo cca 5 % elektroodpadu: funkčný budík, zvyšky elektroniky aj iné časti zo starého auta, prekvapili aj plasty a potraviny, ktoré v kontajneri nemali čo hľadať,“ vymenúva Lesanka Blažencová.
So Zitou Izakovičovou, riaditeľkou Ústavu krajinnej ekológie SAV, sme sa rozprávali, ako citlivo narábať s krajinou, ako jej prácu ovplyvňuje klimatická kríza a čo sa naučila pri hodnotení zapojených projektov.
Pri inej aktivite si vytvorili mapu sveta, do ktorej si zaznačovali, odkiaľ pochádzajú ich domáce elektrospotrebiče či telefóny. Aj vďaka tomu si uvedomili, ako veľmi je výroba mnohých z nich naviazaná na iné krajiny a celú planétu.
Veľkou témou medzi mladými bolo aj opravovanie výrobkov. Aj napriek presvedčeniu, že mnohé veci sú už od výroby konštruované tak, aby sa nedali opraviť, sa žiaci a študenti pustili do opravovania elektrospotrebičov na viacerých školách.
Pod vedením učiteľa fyziky a chémie na Gymnáziu P. Horova v Michalovciach napríklad študenti opravili viac ako 10 notebookov a počítačov. Adaptéry, ktoré mali byť pôvodne vyhodené, sa dnes používajú na pokusoch na fyzike a chémii. V Základnej škole Sliač spojazdnili vyradené monitory a po dodaní objednaných súčiastok majú najmladší žiaci 20 znovu funkčných počítačov. V Základnej škole Zlaté Moravce dokonca chlapci zo súčiastok, ktoré smerovali do odpadu, zložili reproduktor.
Mladí dokážu pozitívnymi aktivitami ovplyvniť celú komunitu
Mladí elektronikou žijú, je to ich svet. Lesanka Blažencová vidí, že je možné zmeniť ich myslenie, ak spoznajú aj odvrátené stránky svojej každodennej zábavy, komunikácie, učenia či iných aktivít, ktoré sa preniesli do online prostredia.
Mladí ľudia svojimi pozitívnymi aktivitami dokážu ovplyvniť celú komunitu. Postupne preberajú zodpovednosť a na školách navrhujú konkrétne riešenia zamerané nielen na triedenie, ale aj minimalizáciu spotreby, opraviteľnosť, opätovné používanie či darovanie elektroniky a elektrospotrebičov.
