Na našich skládkach ležia tony nevyužitého znečisteného plastu. V rodinnom startupe Maneo Tech z obce Horný Bar prišli na to, ako možno spotrebovať nezrecyklovateľné zvyšky plastu a zmysluplne zbavovať planétu ekologickej záťaže. Vyvinuli plastové terazzo, z ktorého sa vyrábajú doplnky do interiérov a exteriérov. Inovatívny materiál zažíva boom aj v zahraničí.
Príbeh rodinného startupu Maneo Tech sa začal takmer pred siedmimi rokmi, keď Ottó Nagy mladší prišiel na spôsob, ako možno zmiešať betón so zvyškami z recyklovaného plastu. Vytvoril prvú vzorku s vhodnými vlastnosťami na bežné použitie v stavebníctve.
„Navštívili sme kamaráta, ktorý recykluje plasty a pracuje s nimi. Ukázal nám drvený farebný materiál, ktorý nedokázal ďalej spracovať. Vzali sme od neho vzorku a namiešali sme ju do terazza,“ spomína si jeho otec Ottó Nagy starší.
Namiesto kameňa miešajú do betónu plast
Otec so synom založili firmu a pustili sa do vývoja. „Klasické terazzo je materiál, do ktorého sa dáva mramorová drvina na báze cementu. My ju nahrádzame plastom. To znamená, že do nej nedávame žiadne kamenivo, ale plastové zvyšky. Zmiešavame ich s cementom a rôznymi aditívami,“ vysvetľuje Ottó Nagy mladší.
Najväčšou výzvou bolo dosiahnuť rovnomerné rozloženie plastu v celej skladbe výrobku a namiešať jednotlivé komponenty a aditíva tak, aby výsledná zmes dosahovala lepšie parametre ako bežný betón.
Po nespočetných testoch a meraniach sa podarilo dosiahnuť materiálovú a vizuálnu konzistenciu plastov v novom produkte. Nejde pritom o jednu receptúru, ale o mnoho rôznych receptúr, ktoré závisia od množstva recyklovaného plastu a finálneho využitia materiálu.
Nerecyklovateľné plasty namiesto cenných surovín
„Bol to dlhodobý proces hľadania a skúmania, ale výsledná zmes dosahuje excelentné parametre. Postupným vývojom receptúr sme sa dopracovali do bodu, v ktorom vieme efektívne spracovať obrovské množstvá inak nerecyklovateľného plastu. Vďaka špeciálnej technológii by sa dalo pri veľkokapacitnej výrobe spracovať až 300 ton plastu denne,“ hovoria Nagyovci.
Plast, ktorý využívajú, sa nedá recyklovať, pretože je znečistený. Približne 65 % takýchto plastov končí v spaľovniach. Spaľovne nemajú kapacitu spracovať viac materiálu, a tak sa zvyšok vyhadzuje na skládky.
Vďaka tomu, že sa inak nevyužiteľný plast pridá do zmesi, usporí sa kameň, cement, piesok aj voda pri výrobe betónovej zmesi.
Lavičky, barové pulty i kuchynské dosky z plastového terazza
Plastové terazzo má vynikajúce technické vlastnosti vďaka betónu, ktorý možno brúsiť aj impregnovať. Objednávajú si ho architekti a firmy, ktoré pri riešeniach svojich interiérov a exteriérov sledujú aj ekologický dosah.
„Tým, že sme prišli na to, ako spracovať tony nerecyklovaného plastu, pomáhame firmám a samosprávam znižovať ich negatívny vplyv na životné prostredie,“ vraví Ottó Nagy starší.
Architekti si pochvaľujú kvalitu i farebnosť
Plastové terazzo je ľahšie, lacnejšie, farebne krajšie, odolnejšie a má univerzálnejšie využitie ako klasické terazzo. Je výnimočne pružné, preto nepotrebuje výstuž v konštrukcii. Navyše je pevné, odolné proti tlaku, ohňovzdorné a má nulovú nasiakavosť. Možno ho využiť vo všetkých typoch výrobkov, ktoré poznáme v spojitosti s betónom – či už ide o podlahy, dlažby, obklady, stavebné prefabrikáty, vonkajší mobiliár, ale aj kuchynské dosky, barové pulty a umývadlá do domácností.
Plastové terrazo dnes tvorí súčasť interiéru baru Concept Coffee v Piešťanoch, ďalšia kaviareň sa pripravuje v bratislavskej Eurovei. Je súčasťou kníhkupectva Martinus a zdobí aj exteriér Goetheho inštitútu v Bratislave, kde z neho vytvorili lavičku.
O produkt Slovákov je záujem aj v zahraničí
Slovenský patent prezentovali aj na veľtrhu Expo v Dubaji. „Ohlasy boli obrovské, odvtedy nám prichádzajú dopyty na dennej báze. Aj medzinárodný záujem pomáha k naplneniu nášho cieľa zhodnotiť čo najväčšie množstvo nerecyklovateľného plastu, ktorý by inak skončil na skládkach,“ konštatuje Ottó Nagy starší. Projekt rodinnej firmy sa dokonca dostal aj medzi finalistov enviroocenenia Atlas v kategórii Startupy.
Objem elektroodpadu narastá. Ak ho nezlikvidujeme správne, zaťažujeme životné prostredie. Na školách sa o elektroodpade takmer neučí – občianske združenie Živica v spolupráci s firmou SEWA sa to rozhodlo zmeniť. Mladých ľudí vedie k zmene návykov a k efektívnemu narábaniu s elektronikou. Vzdelávajú sa, ako likvidovať starý elektroodpad na školách, vymieňať batérie za nabíjacie alebo odovzdať staré elektrospotrebiče na miesta na to určené.
„Podarilo sa nám nájsť investora, ktorý nás zobral do Las Vegas. Už budúci rok sa predstavíme na dvoch výstavách v Amerike. Záujem prejavila aj najväčšia španielska firma, ktorá vyrába dlažby, ale ozvali sa nám aj z Rakúska, Belgicka, Izraela či zo Švajčiarska,“ vymenúva Ottó Nagy starší.
Chcú vybudovať výrobne po Európe
Snahou Nagyovcov je certifikovať materiál na rôzne formy použitia a diverzifikovať produkciu do viacerých lokalít, aby materiál nemusel cestovať na veľké vzdialenosti, čo výrazne redukuje produkciu CO₂.
Cieľom je pomôcť vybudovať viacero lokálnych výrob v rámci Európy a vyriešiť tak problém najmä so zmiešaným plastom a s plastom z výrobných podnikov, ktorý inak nie je možné recyklovať.
„Potom, ako plasty poslúžia, sa ich zbavujeme komplikovane a neekologicky a niektorých sa nevieme zbaviť vôbec, aspoň doteraz. Vďaka jedinečnému riešeniu recyklácie plastov však môže byť všetko inak,“ dodávajú Nagyovci.
