Deti potrebujú rôzne ihriská. Ich rodičia vytvorili prírodné ostrovy uprostred petržalského sídliska

Školský dvor na petržalskej Beňadickej ulici dlho pustol. Keď sa sem nasťahovala Cirkevná základná škola Narnia, noví nájomníci sa spolu s rodičmi žiačok a žiakov rozhodli, že pomôžu priestor zveľadiť. Vybrali si riešenia, ktoré zmierňujú vplyvy klimatickej krízy.  

Deti utekajú načapovať krhlu zo suda, kde sa zbiera zrážková voda, a následne ňou polievajú čerstvo vysadené rastliny pri plote okolo školy. Po vyučovaní môžu sledovať hmyzie hotely alebo motýlie lúky či naháňať sa v labyrinte vytvorenom z kríkov.

Učiteľky a učitelia z Cirkevnej základnej školy Narnia na Beňadickej ulici sa dlhodobo snažia svojich žiakov a žiačky viesť k citlivému prístupu k prírode a podporovať myšlienky udržateľnosti životného prostredia. Spolu s rodičmi detí, spojenými v občianskom združení Brána do Narnie, sa aktívne snažia meniť malé veci vo svojom okolí.

Ešte nedávno bol ich školský dvor schátraný. Priestor uprostred petržalských panelákov pôsobil pusto. Na dvojhektárovej ploche rástli náletové dreviny, burina a kopil sa tu odpad. Schádzali sa tu narkomani, zanechávali za sebou pohodené striekačky.

Priestor bol zanedbaný napriek tomu, že v tejto časti Petržalky bolo najmenej zelene na počet obyvateľov v Bratislave. Plocha volala po zmene.

Rodičia nechceli len odovzdávať a vyzdvihovať deti

Škola tu fungovala už v socialistických 80. rokoch, no neskôr ju zrušili. Podľa Veroniky Pizano z OZ Brána do Narnie to mohlo byť spôsobené tým, že sa postupne rodilo menej detí. Podobným spôsobom v Petržalke ostalo nevyužitých viacero budov materských škôlok.

Budovu si po niekoľkých rokoch od mestskej časti prenajala Cirkevná základná škola Narnia. „Pred siedmimi rokmi sa rodičia žiakov a žiačok zjednotili v občianskom združení,“ vysvetľuje Veronika Pizano. „Uvedomili si, že sem nechcú len prinášať a odnášať deti, ale chceli sa aj zapojiť, byť užitoční a spoločne pomôcť.“

Dvor vyčistili až príliš, vytratila sa biodiverzita

Škola sa sústredila na revitalizáciu vnútorných priestorov. Aktivisti sa zatiaľ pustili do práce na školskom dvore. Plochu najprv úplne vyčistili, priestor skrášlili vymaľovaním plotov a múrov.

Orezali stromy, odstránili kríky aj náletové dreviny. Väčšinu územia osiali trávnikom, určeným na hry detí a oddych pre dospelých. Trávu pravidelne kosili a čistili od lístia. Časť trávnatej plochy zmenili na parkovisko.

Dvor bol síce čistý, prehľadný a uspôsobený na hru bez toho, aby sa deti zašpinili, učitelia a rodičia si však všimli, že sa z neho vytratila biodiverzita. Pestovaním trávnika sa stratila pôvodná rôznorodosť. Zmizla potrava pre opeľovače. Ježe, jašterice a drobné živočíchy, ktoré tu pôvodne hojne žili, ako aj vtáky hniezdiace v kríkoch prišli o potravu a úkryty.

„Vo svojom budovateľskom nadšení sme značne utlmili možnosti rozvoja pestrého prírodného prostredia,“ hovorí Veronika Pizano. „Rozhodli sme sa urobiť krok späť a záhradu spolu so zelenými plochami a stromami chceme obnoviť tak, aby bola prívetivým miestom pre život a druhovú pestrosť.“

Ostrovy biodiverzity vracajú do areálu život

Aby do areálu vrátili život, aktivisti aj vďaka podpore Nadácie VÚB vytvorili ostrovy biodiverzity. V rôznych častiach areálu vznikli prírodné ihriská, rady ovocných stromov, altánok, opravená studňa, senzorický chodníček, kompostovisko, motýlie lúky, vtáčie domčeky či hotely pre hmyz vytvorené z dreva a šišiek.

V blízkosti prvkov je umiestnených niekoľko tabúľ, ktoré vytvorili deti s učiteľmi a učiteľkami. Jedna z nich upozorňuje na zbieranie a využívanie dažďovej vody v areáli: „Hoci sa voda vzácnou stala, pri daždi tečie do kanála. A je z nej odpad – to je chyba! Rastlinám, vtákom aj nám chýba… Tak sme si povedali NIE! A našli sme riešenie. Prostredie sme tu upravili, dažďovú vodu zachytili.“

Farebnými hrami oživujú sivé sídliská. V Kysuckom Novom Meste si na chodníku zahráte aj šach

Ihriská sú z jednoduchých prírodných prvkov

V občianskom združení si myslia, že aj na sídlisku majú miesto ihriská z jednoduchých prírodných prvkov. Zaujmú deti rovnako ako umelé ihriská a nepôsobia príliš sterilne. Deti si napríklad v areáli obľúbili balansovadlo, pozostávajúce z jedného brvna nad štrkovou jamou.

Podľa Veroniky Pizano by radi v priestore vytvorili ešte viac aktívnych zón a zaplnili ho ďalšími prvkami na hranie. Najbližšie sa rodičia chystajú vybudovať veľkú svahovú šmýkačku z ekologických materiálov, lákajúcu deti hýbať sa.

Na brigády chodí aj 150 ľudí

Dvor má dva hektáre. Udržať a zveľaďovať také veľké územie si vyžaduje dobrú organizáciu. „Na projektoch intenzívne pracuje 6-7 ľudí. Niekto píše granty, iný komunikuje so záhradkárstvami, plánuje aktivity či komunikuje s médiami,“ hovorí Veronika Pizano.

O areál sa starajú rodičia spoločne so školou. Organizujú veľké brigády, pričom na tie dve septembrové prišlo spolu až 250 ľudí. Zároveň plochu pomáhajú zveľaďovať aj počas týždňa.

Majú vytvorené tabuľky, kam si zapisujú, kto kedy môže prísť poliať rastliny. Nemusia si vymieňať kľúče od areálu a pamätať si otváracie hodiny, pretože dvor školy je otvorený neustále. Cieľom je prilákať aj ďalších obyvateľov zo sídliska s ich deťmi.

Priestor je otvorený stále a pre všetkých

Keďže je areál neustále otvorený, občianske združenie bojuje aj s neželanými vandalmi, ktorí občas niečo v priestore poškodia alebo zničia. „Vnímame to ako fakt. Asi je to prirodzená súčasť spoločnosti. Na našom sídlisku to nie je inak – tínedžeri rebelujú, fajčia, robia neporiadok, občas dačo rozbijú,“ komentuje Veronika Pizano. Pri jednej časti plota zase nachádzame odpadky, ktoré každé ráno zbierajú zamestnanci školy.

Správnym riešením podľa Veroniky Pizano nie je areál zavrieť. S kolegami a kolegyňami z občianskeho združenia uvažujú skôr nad vybudovaním nočného osvetlenia.

Areál je otvorený, aj keď v ňom prebiehajú stavebné úpravy a niektoré časti sa ešte dokončujú. „V škole je 700 detí, je zbytočné vravieť im, aby neliezli na nejaký kopec. Ak ho označíme páskou, je to dostatočne jasný signál,“ dodáva Pizano. „Deti sú navyše mimoriadne šikovné. Ak v areáli zostane nejaký nevyužitý materiál, hneď ho pozbierajú a začnú z neho stavať domčeky – či už pre seba, alebo pre zvieratká.“

Odmenou za snahu pri revitalizovaní areálu a otvorenosť voči celému sídlisku je im veľká podpora z okolia. Miestni obyvatelia sa tešia, že sa priestor zmenil zo zanedbaného areálu na miesto, kde môžu príjemne tráviť svoj voľný čas.

Mohlo by vás zaujímať