Po roku opäť v Prügerke: pribudlo ihrisko aj záhradka, priestor ožil návštevníkmi

Prüger-Wallnerova záhrada je už dostupná verejnosti počas celého týždňa. Navštevujú ju pestré skupiny ľudí – od bábätiek s rodičmi cez mládež až po dôchodcov. Oddychujú tu v príjemnom zelenom prostredí, z ktorého dýcha história. S koordinátorkou projektu Zuzanou Stanovou sme sa rozprávali o tom, ako sa záhrada zmenila za ostatný rok a aké výzvy ju ešte čakajú.

Je sychravé dopoludnie v strede týždňa, no Prüger-Wallnerova záhrada v blízkosti bratislavského Horského parku nezostáva ani na chvíľu prázdna. Rodičia s malými deťmi sa striedajú s ľuďmi, ktorí si sem prišli na chvíľku oddýchnuť od pracovného zhonu, a zvedavcami, ktorí sú tu dnes prvýkrát.

Pod majestátnymi stromami sa stretávame so Zuzanou Stanovou, ktorú záhrada chytila za srdce natoľko, že sa chopila projektu jej revitalizácie a sprístupnenia verejnosti.

Naposledy sme sa s vami na tomto mieste stretli pred rokom. Záhrada vtedy ešte nebola bežne prístupná verejnosti. Práve ste ju čistili od prerastenej vegetácie, aby bola bezpečná pre návštevníkov. Čo všetko sa tu odvtedy udialo?

Pre takéto priestory je typické, že stačí veľmi krátky čas, aj tri mesiace, aby vegetácia zasa narástla do enormných rozmerov. Nastúpila preto systematická údržba.

Celé územie sme po vyčistení oplotili a označili tabuľami, aby občania vedeli, kde sa nachádzajú, kedy je možné do záhrady prísť, aké sú podmienky pohybu v tomto území aj aká história sa na mieste skrýva.

Vytvorili sme nové prírodné štiepkové chodníky, aby sa ľudia mohli komfortne pohybovať aj v čase, keď prší alebo je blato, aj s kočíkmi. Po celom priestore sme rozmiestnili prírodné lavičky. Sú to dizajnové prvky vytvorené umeleckým rezbárom, ktoré majú pripomínať pne stromov. Pribudli koše, vtáčie búdky, hmyzie hotely a infraštruktúra pre živočíchy.

Prebehli výrazné sadovnícke úpravy. Priniesli sme voľnočasový priestor pre deti s hracími prvkami, sprevádzkovali sme komunitnú záhradu.

Hlavným cieľom týchto aktivít bolo otvoriť Prügerku pre verejnosť. Krajinárska časť záhrady bola pilotne otvorená len na niekoľko hodín cez víkendy, no už od 4. 6. sme prešli do režimu, keď je otvorená 7 dní v týždni prakticky po celý deň.

Máte štatistiku, akí ľudia do Prügerky chodia, koľko ich je a ako tu trávia čas?

Štatistiku nevedieme, no vieme, že od prvého dňa, keď bola záhrada otvorená, v nej bol veľký nápor. Myslela som si, že ten nápor opadne, ale nestalo sa tak. Chodím sem veľmi často v rôznych časoch a dňoch v týždni a stále tu stretávam ľudí.

Fascinujúca je úžasná rozmanitosť návštevníkov. Na jednej strane stretávame rodiny s deťmi – od takých, čo prichádzajú s kočiarikmi a buginami, až po deti, ktoré prichádzajú na bicykli. Deti chodia s rodičmi, so starými rodičmi.

Vidíme rôzne kombinácie detí so psíkmi, lebo treba povedať, že toto je jediný uzavretý prírodný park v Bratislave, kam je možné prísť s dieťaťom a zároveň so psom.

Veľmi pekný pohľad sa zvykne naskytnúť na úrovni lúčky v romantických kulisách starých pagaštanov. Stáva sa, že na jednej z lavičiek sedí zamilovaný pár seniorov a kúsok od nich zamilovaný pár mladých dospelých. Tieto skupiny tu veľmi príjemne koexistujú.

Ďalším fenoménom je spôsob, akým tu trávia čas mladí ľudia: hraním rôznych hier, jednak športových, ale aj spoločenských, napríklad si zvyknú priniesť šach. BKIS v záhrade počas leta organizovalo Hravé štvrtky – rozložili mobiliár a návštevníci sa mohli hrať. Stala sa z toho príjemná tradícia.

Záhrada je dnes každodenne otvorená pre verejnosť. Ako vyzerá údržba takéhoto veľkého a členitého priestoru?

Údržbu momentálne zabezpečujeme len prostredníctvom rámcového dodávateľa: spoločnosti, ktorá vzišla z verejného obstarávania a zabezpečuje takéto služby na verejných priestoroch a v parkoch v rámci celého mesta, či už je to Sad Janka Kráľa, Horský park alebo iné územia. Pri brigádach a ad hoc prácach pomáhajú dobrovoľníci, za čo sme im veľmi vďační.

Do budúcnosti platí, že vedenie mesta vníma Prügerku ako súčasť väčšieho celku spolu s Horským parkom, kalváriou a Slavínom. Tento strategický verejný priestor by mal tvoriť akési zelené pľúca Bratislavy a mal by mať zodpovedajúcu kvalitu starostlivosti.

Mesto plánuje vyčleniť tím odborníkov, ktorý sa bude systémovo venovať len tomuto celku. Momentálne pracujeme na tom, aby sme dali dohromady kvalitný tím a zabezpečili mu infraštruktúru a podmienky, aby sa mohol o celé územie dobre starať.

Komunitná záhradka, ktorá je súčasťou Prüger-Wallnerovej záhrady, už prináša ovocie. Vidieť v nej kvety, ale aj krásnu úrodu zeleniny. Ako sa ju podarilo za necelý rok dostať do stavu, keď prináša radosť nielen pestovateľom, ale aj návštevníkom?

Prüger-Wallnerova záhrada mala historicky nielen okrasnú a relaxačnú funkciu, ale aj úžitkovú – pestovalo sa tu ovocie, zelenina a kvety. Tento prvok sme zachovali prostredníctvom komunitnej záhradky.

Záhradka tu ešte pred rokom nebola. Pôvodne sme ju plánovali umiestniť na inom mieste. No z dôvodu podmienok pre rast plodín sme ju umiestnili práve na tomto príjemnom preslnenom území. Hojná a chutná úroda potvrdzuje, že sme sa rozhodli správne.

Najnáročnejšie bolo vyrovnať terén. Priestor bol nerovný, rozrytý, nedalo sa tu komfortne pohybovať ani v gumákoch. Osobitnou výzvou bolo torzo múrika, ktoré je súčasťou pôvodnej architektúry záhrady.

Vzhľadom na to, ako je položený, by sa ho na účely vyrovnania areálu a vybudovania oplotenia žiadalo odstrániť. Ale, samozrejme, niečo také sme nechceli dopustiť. Zakomponovali sme ho a vytvorili sme z neho schodík, na ktorom je umiestnený záhradný domček.

Koordinátorom komunitnej záhradky je neziskovka Národný trust. Má odborné zázemie týkajúce sa prírodného pestovania. Združuje ľudí so záujmom o takéto záhradníčenie.

Keď sme pred ôsmimi rokmi začali plánovať projekt komunitnej záhradky, mali sme pochybnosti, či sa nájdu ľudia, ktorí budú mať udržateľný záujem sa o ňu starať. V okolí sú veľké záhrady, domy majú v zmysle územného plánu minimálne desaťárové pozemky.

Záujem o záhradu mal síce pomalú nábehovú krivku, ale napokon sa kapacita naplnila.  Väčšinou sú členmi miestni z blízkych lokalít, kde sú bytovky, a členstvo v záhrade ich naozaj drží.

V Slatinke nebude priehrada, biotopy európskeho významu dostali prednosť

Dedinka Slatinka s viac ako 650-ročnou históriou mala byť už niekoľkokrát pod vodou, zatopená priehradou. Našťastie k tomu nikdy neprišlo – aj vďaka Združeniu Slatinka, ktoré pôsobí v obci už takmer tridsať rokov. S ekologičkou a aktivistkou Martinou Paulíkovou sa rozprávame o dramatickom osude obce aj o tom, ako sa vďaka zachovaniu prirodzeného toku rieky Slatiny podarilo uchrániť biotopy európskeho významu.

Súčasťou Prügerky je aj pôvodný domček. Práve prebieha jeho rekonštrukcia a v jeho blízkosti vzniká aj ďalšia malá prístavba. Na čo sa budú tieto budovy používať, keď budú dokončené?

Domček aj s prístavbou, ktorá je preň zázemím, prinesú okrem oku lahodiacej rekonštrukcie aj potrebnú infraštruktúru jednak pre návštevníkov záhrady, ale aj pre organizátorov kultúrnych podujatí. Rekonštrukcia domčeka prinesie úplne novú kvalitu užívania celej záhrady.

Kúsok od domčeka stoja skleníky, ktoré sú po veľkej brigáde čerstvo vyčistené. Vidieť, že ich čaká ešte dlhá cesta k prinavráteniu pôvodného vzhľadu. Aké sú s nimi plány?

Dobrovoľníci spomedzi zamestnancov VÚB banky kompletne vyčistili skleníky od vzrastlej náletovej zelene. V priebehu budúceho týždňa príde odborná firma.

Doslova rozpíli zeminu, ktorá obsahuje koreňový systém náletových a inváznych rastlín a drevín. Zemina bude vyvezená a následne dáme konštrukciu staticky posúdiť.

Ide o mimoriadne pevnú konštrukciu, preto dúfame, že výsledok statického posudku bude priaznivý. Súčasne plánujeme, projektujeme a naceňujeme vytvorenie kovovej konštrukcie a zasklenia.

Treba povedať, že prinavrátenie pôvodného vzhľadu skleníkom, ako ho máme zachytený v pamiatkovom prieskume, bude mimoriadne finančne náročné. Skleníky sú obrovské a kovová konštrukcia aj so sklom je nesmierne nákladná.

Prosíme občanov o strpenie, začíname hľadať vhodné formy grantového financovania tohto zámeru. Už sa veľmi tešíme, až budeme mať všetky tri komponenty v symbióze: záhradu, domček aj skleníky.

O využití skleníkov sme viedli diskusiu s odborníkmi v metropolitnom inštitúte, ktorí sa venujú tvorbe mestských priestorov. Dospeli sme k záveru, že ich budeme využívať na pestovanie, pretože je po ňom dopyt a ich adaptácia na iné funkcie by bola vzhľadom na presklenie extrémne drahá.

V niektorom zo skleníkov chceme citlivo zakomponovať expozíciu o histórii rodiny Prügerovcov. Je poľutovaniahodné, že takejto významnej bratislavskej rodine doteraz nebol vytvorený priestor a málo sa o nej vie.

Projektu záhrady sa už venujete roky a stále sa vynárajú nové úlohy a výzvy. Ako sa v tomto období cítite, keď rozmýšľate nad Prügerkou?

Nachodila som sa sem veľa v rôznych fázach a rôznych obdobiach. Prekonala som v súvislosti s týmto projektom všetky stavy a nálady – od nádeje až po takmer úplnú rezignáciu.

Veľmi silným momentom pre mňa bolo júnové otvorenie záhrady. Aj keď sme tam chodili predtým každý deň kontrolovať práce, predsa len to bolo niečo úplne nové. Prišli sme a videli deti, reproduktory, stoly s obrusmi a občerstvením, všetko nasvedčujúce tomu, že záhrada sa ide slávnostne otvoriť.

Videli sme prichádzať pána primátora, pána generálneho riaditeľa VÚB banky, ktorá spolu s Nadáciou VÚB projekt dlhodobo podporuje, novinárov – bol to skutočne silný moment. Na bráne visela tabuľa, na ktorej bolo napísané, že je to verejný park pre nás všetkých. Vtedy som precítila, že sen sa stal realitou a záhrada je naozaj otvorená.

Dodáva mi energiu, že sa môžu diať aj takéto zázraky a že je možné v centre Bratislavy vytvoriť nový zelený verejný priestor aj bez toho, aby mesto muselo niečo vyvlastniť či zbúrať.

V Prügerke sa, prirodzene, stále vynárajú nové výzvy. Teraz sa venujeme rôznym detailom, riešime problémy s dodávkami či harmonogramom prác.

Vegetácia stále rastie, pasujeme sa s odpadom. No vždy, keď som nervózna, že niečo nefunguje optimálne, vrátim sa v myšlienkach o pár rokov naspäť a zlá nálada ma prejde.

To, čo teraz riešime, radím do kategórie príjemných problémov, pretože už sme prekonali ten najväčší: aby sa záhrada naozaj otvorila a aby sme v nej stretávali ľudí, ktorí sú spokojní, chodia sem radi a vracajú sa.

Zapojte sa do projektu

Ak vás projekt zaujal a chcete sa doň zapojiť, môžete sa ozvať priamo Zuzane Stanovej na zuzana.stanova@bratislava.sk. Ak chcete byť súčasťou komunitnej záhrady alebo chcete pridať pomocnú ruku pri čistení a kosení, napíšte na oz.fallopia@gmail.com. Informácie o projekte nájdete na www.prugerka.sk.

Zuzana Stanová

Kto je Zuzana Stanová?

Koordinátorka projektu Prüger-Wallnerovej záhrady. Pôsobí v bratislavskej samospráve, venuje sa zveľaďovaniu zanedbaných verejných budov a plôch. Obnove Prügerky sa venuje od začiatku, teda už takmer 10 rokov. Spoluzakladala občiansku iniciatívu Zvierací ombudsman.

Mohlo by vás zaujímať