Počuť ich môžete na pódiu Slovenského národného divadla, na koncertoch v chrámoch aj na svetových podujatiach. Bratislavský chlapčenský zbor spája a vzdeláva mladé talenty už 37 rokov. Rozprávali sme sa so zakladateľkou zboru, ktorého mnohí členovia sú dnes známymi opernými spevákmi či dirigentmi. Magdaléna Rovňáková priblížila, ako sa chlapci dostávajú k spevu, čo je pre nich výzvou a prečo je dôležité reprezentovať našu hudbu v zahraničí.
Magdaléna Rovňáková založila Bratislavský chlapčenský zbor v roku 1982, v čase, keď bola študentkou Vysokej školy múzických umení. Na Slovensku tak vzniklo prvé chlapčenské a dlhé roky jediné teleso svojho druhu.
Našu krajinu reprezentujú v krajinách po celom svete, organizujú workshopy či letné vzdelávania. Nadácia VÚB si uvedomuje potrebu rozvoja umenia a nových foriem vzdelávania, preto Bratislavský chlapčenský zbor podporila v rámci partnerských grantov.
Kvalitu zboru majú v rukách pedagógovia
Bratislavský chlapčenský zbor tvorí približne sto chlapcov a šesť pedagógov. Počet spevákov sa líši od koncertnej sezóny. „Na začiatku je nás najviac. Počas roka prichádza, obvykle neželane, mutácia. Chlapcom sa okolo trinásteho roku začne meniť hlas a spievanie v zbore musia prerušiť. Aj preto každoročne usporadúvame konkurzy a prijímame nových členov,“ vysvetľuje Magdaléna Rovňáková.
Vekové rozpätie je široké. Členov zboru tvoria sedemroční chlapci aj dospelí speváci, pre ktorých je spievanie v zbore záľubou. „Mladší chlapci prichádzajú vo veku sedem až osem rokov a spievajú, kým nezačnú mutovať. Starší sa po mutácii vracajú a zotrvajú počas štúdií. Výnimočne, aj keď nastúpia do zamestnania. V súčasnosti máme v zbore aj troch pracujúcich. Spravidla chlapci končia členstvo v zbore, keď sa oženia. Manželky im často odporučia odbremenenie od večerného zborového života,“ hovorí s úsmevom riaditeľka chlapčenského zboru.
Podľa Magdalény Rovňákovej majú kvalitu zboru v rukách najmä pedagógovia. „Dôležití sú hlasoví pedagógovia, ktorí pracujú s deťmi aj na individuálnych hodinách. Sú nimi Miriam Garajová, Monika Maglayová a Katarína Štrossová. Sú to profesionálne speváčky s mimoriadnym nadaním pre prácu s deťmi.
Dlhoročne nás sprevádza skvelá korepetítorka Dana Hajóssy. Zbor vediem spolu s mojím synom Gabrielom Rovňákom, ml., ktorý je absolventom dirigovania na brnianskej JAMU. Kvalitní speváci a pedagógovia sú najväčším bohatstvom nášho telesa,“ vysvetľuje Rovňáková.
Od detskej záľuby po profesionálnu kariéru
Od začiatku fungovania prešlo zborom vyše tisíc spevákov. Viacerí z nich si hudbu vybrali aj za svoju profesiu. „Medzi našimi odchovancami sú sólisti opery SND, členovia speváckych zborov, ale aj dirigenti, orchestrálni hráči či muzikológovia, ktorí u nás ako deti začínali. Množstvo našich spevákov, ktorých profesionálna dráha sa uberá iným smerom, nám však často hovorí, že vďaka detstvu v zbore je pre nich hudba v živote na dôležitom mieste a stále ich teší. Mnoho našich bývalých spevákov priviedlo do Bratislavského chlapčenského zboru svojich synov. Máme z toho veľkú radosť,“ hovorí Rovňáková.
Do zboru privedú chlapcov väčšinou rodičia. „Na jar navštevujeme aj bratislavské školy a pozývame na konkurz chlapcov, ktorí sa nám javia ako perspektívni speváci. Trvanie pôsobenia v zbore je rôzne. Mladší vydržia obvykle päť-šesť rokov. V súčasnosti máme spevákov, ktorí sa vrátili po mutácii a sú u nás viac ako 15 rokov. Je to veľmi osožné, pretože mi pomáhajú nielen ako speváci, ale aj ako starší kamaráti začínajúcich speváčikov,“ vysvetľuje riaditeľka zboru.
Zbor počuť v opere aj na zahraničných podujatiach
Zoznam príležitostí, kde zbor pravidelne vystupuje, je veľmi pestrý. „Najčastejšie možno chlapcov počuť na pódiu opery SND, kde stvárňujú postavy v operných príbehoch. Spolupracujeme so Slovenskou filharmóniou a s ďalšími orchestrami. Možno nás počuť na koncertoch v chrámoch, v koncertných sálach, na festivaloch,“ približuje aktivity zboru Rovňáková.
Súčasťou zborových aktivít sú aj pravidelné zahraničné prezentácie. „Organizujeme výmeny s chlapčenskými zbormi z celého sveta, máme priateľov v európskych metropolách aj v zámorí. Najčerstvejšia skúsenosť je však iného charakteru, začiatkom apríla sme spolupracovali na uvedení 3. symfónie Gustava Mahlera v Ománe spolu s orchestrom a zborom Slovenskej filharmónie. Bola to nádherná skúsenosť,“ spomína riaditeľka zboru.
Rovňáková vníma, že v zahraničí nemajú ľudia veľké povedomie o slovenskej hudbe. „Naša hudba a naši skladatelia nie sú vo svete veľmi známi. Často je pre zahraničných návštevníkov koncertov veľkým prekvapením, keď počujú kompozície slovenských skladateľov.
Je dôležité, aby sme našu hudbu šírili, predstavovali poslucháčom a boli na ňu hrdí. Všade sa stretávame s nadšenými ohlasmi, dokonca si zbory pýtajú partitúry našich slovenských skladieb, a tak sa veľmi tešíme, že naša hudba sa zo sveta s nami nevráti, ale zostáva reprezentovať našu krajinu ďaleko za jej hranicami,“ vysvetľuje.
Na mnohé miesta sa po úspešných koncertoch vracajú. „Máme pozvanie do New Yorku, kde sme koncertovali vlani. Opakovane sme navštívili San Francisco, Berlín, Rím, Moskvu a mnohé iné mestá. Všade sa spolu s chlapcami snažíme o to, aby sme zanechali ten najlepší dojem o našej hudbe aj o našej krajine. Je preto skutočne skvelé, ak nám príde opätovné pozvanie na hosťovanie na prestížnych miestach na celom svete,“ hovorí o zahraničných cestách zboru Rovňáková.
Vždy si naštudujú pesničku v jazyku zahraničnej krajiny
Publikum je v každej krajine iné. „Sú krajiny, kde sa počas koncertu po jednotlivých dielach netlieska, aplauz zaznie až na záver koncertu. Prekvapilo nás to vo Švédsku. Sú krajiny, kde sa po koncerte poslucháči fotografujú so spevákmi a majú záujem o autogramy. V Japonsku nám dokonca vytvorili špalier, zástup ľudí v dvoch radoch, a dávali chlapcom darčeky. Standing ovations sú obvyklé všade a vždy sa veľmi potešíme.
Pri cestách do zahraničia si vždy naštudujeme aj pesničku v jazyku danej krajiny, tá má vždy obrovský úspech. Naposledy sme zožali veľký úspech v Ankare a Istanbule za interpretáciu úpravy tureckej ľudovej piesne,“ hovorí.
Pochváliť sa môžu aj pestrosťou repertoáru. „Od úloh v opere, detských partov v oratóriách a kantátach najmä pre Slovenskú filharmóniu, sakrálnu hudbu pre koncerty v chrámoch, aranžmány ľudových piesní či skladby, kde spolupracujeme s rôznymi sólistami alebo kapelami. Chlapci všetko spievajú s nasadením a radi. Pomáha im k tomu aj výborná hlasová technika, o ktorú sa starajú naše hlasové pedagogičky,“ vysvetľuje Magdaléna Rovňáková.
„Chlapci milujú hudbu, to je základ. Radi spievajú a myslím, že ich baví všetko, čo robíme. Každý koncert, každá spolupráca má svoje čaro. Spievame klasiku, ale účinkovali sme aj s Janou Kirschner, Máriou Čírovou a s ďalšími spevákmi populárnej hudby,“ dodáva.
O hudbe vzdelávajú deti na celom Slovensku
Bratislavský chlapčenský zbor bol donedávna jediným na Slovensku. Magdalénu Rovňákovú teší, že sa chlapčenský zbor podarilo vytvoriť aj na východnom Slovensku. „Vo Vranove nad Topľou je už druhá chlapčenská partia. U nás sa počas minulého režimu stratila kontinuita chlapčenského spievania. Takéto telesá existovali a vo svete dodnes existujú najmä pri chrámoch, katedrálach.
Po roku 1989 sa chrámové spievanie u nás začalo opäť rozvíjať, ale nenašli sa zbormajstri, ktorí by venovali energiu práve tejto kategórii − chlapčenskému spievaniu. Bratislavský chlapčenský zbor som zakladala ako hlavnú súčasť mojej ašpirantskej práce počas štúdia na VŠMU,“ hovorí Rovňáková.
Dnes sa okrem vystúpení zameriavajú aj na vzdelávanie. „Workshopy robíme pri rôznych príležitostiach. Často ich od nás očakávajú v zahraničí. Sú to témy o Slovensku, slovenskej zborovej tvorbe, ale aj o chlapčenskom spievaní. Deti na celom Slovensku však vzdelávame prostredníctvom nášho projektu Príbeh hudby. V roku 2018 sme ich previedli príbehom dejín hudby a v tomto roku sa dozvedia, prečo sa niektoré diela stali nesmrteľné a iné nie. Projekt realizujeme so symfonickým orchestrom, so sólistami a vďaka internetu ho môžu sledovať žiaci na celom Slovensku. V roku 2018 bol zdieľaný cez internet a sledovalo ho takmer 50 000 detí,“ približuje projekt Magdaléna Rovňáková.
