Dobrý trh vznikol ako nápad oživovať mesto a spájať komunity, dnes chce k organizovaniu podujatí bez odpadu inšpirovať ostatných

Keď sa v Bratislave povie Dobrý trh, ako prvé si predstavíme kvalitné slovenské produkty, dobré jedlo a priateľskú atmosféru. Spoluorganizátorka Dobrého trhu Barbara Zavarská priblížila vznik trhu, ktorého ideu si priniesla z Londýna, a aj to, ako sa v rámci trhu už sedem rokov darí prepájať rôzne komunity a bezodpadovým prístupom inšpirovať aj iné podujatia.

Nadácii VÚB záleží na rozvoji komunít, ktoré prinášajú do spoločnosti pridanú hodnotu. Preto sa stala partnerom OZ PUNKT, autora a realizátora myšlienky Dobrého trhu, prostredníctvom ktorého podporuje aktívne komunity ľudí ochotných spojiť sa, aby spoločne vytvorili niečo užitočné pre ostatných.

Chceli niečo autentické na obyčajnej ulici

Organizátorku Barbaru Zavarskú inšpirovali počas jej života v Londýne atraktívne trhy, ktoré prezentovali rôznorodosť kultúry, rôzne komunity a človek tam mohol získať najväčší zážitok z celého mesta. „Keď sme prišli do Bratislavy, tešili sme sa, že sú trhy na Hrade či v Medickej záhrade, no ich systém a prezentácie reštaurácií boli pre nás nonsens. Rozhodli sme sa, že urobíme niečo autentické na obyčajnej ulici. Niečo pre verejnosť, kde človek spozná rôzne kultúry a zažije ulicu a verejný priestor inak, bez premávky a parkujúcich áut na chodníkoch,” hovorí organizátorka.

„Inšpiráciou v Bratislave bol pre nás majiteľ kaviarne a antikvariátu Next Apache Ben Pascoe, ktorý pravidelne robieval susedské pikniky a susedské opekačky v spolupráci s evanjelickým kostolom na Panenskej ulici, ktorý otvoril záhradu. S kolegyňou Illah van Oijen sme nadviazali na existenciu tejto komunity a susedskej spolupráce. Illah mala veľmi dobrú skúsenosť zo susedských slávností z Holandska, ktoré sú obľúbenou miestnou tradíciou. Oslovili sme vtedajšiu starostku a podarilo sa nám uzavrieť časť ulice pre asi 20 stánkov. K tomu bola k dispozícii aj záhrada, Next Apache a postupne sa začali zapájať ostatné prevádzky. Malo to taký úspech, že ďalší rok sme urobili štyri Dobré trhy na Panenskej v rôznom počasí od zimy až po úplné horúčavy. Rovnaký princíp sme potom zopakovali aj na Jakubovom námestí. Stará tržnica je trochu iný príbeh, ale tiež sa nám podarilo budovu oživiť a zapojiť aj susedné ulice,” vysvetľuje.

Od Panenskej, cez Jakubák až po Námestie SNP

Rok 2018 bol pre Dobrý trh siedmy v poradí. „Na začiatku sme k tomu pristupovali naivne, mysleli sme si, že to bude jednoduché, že hocikto bude môcť prísť predávať, že babičky zo susedstva navaria, napečú a prídu. Potom sme zistili, aká je legislatíva a podľa nej sme postupovali. Budovali sme systém prihlášok a edukovali predajcov, ktorí sa najskôr obávali, že nedokážu splniť všetky náležitosti. Postupne sa podarilo vybudovať väčšiu škálu ľudí, ktorí produkujú kvalitné veci, dobrý sortiment a sú schopní spĺňať všetky legislatívne podmienky od hygienických až po daňové,” spomína organizátorka.

Vďaka sprievodnému kultúrnemu programu sa z malej akcie stalo najväčšie pouličné podujatie na Slovensku. Za pár rokov sa Dobrý trh rozšíril z Panenskej až na Podjavorinskú, Jakubovo námestie či Starú tržnicu. Naposledy sa v decembri minulého roku uskutočnil vianočný Dobrý trh. „Dobrý trh na SNP bol predovšetkým väčší ako všetky doterajšie trhy. Okrem Starej tržnice sme sa rozšírili aj na celé Námestie SNP. To pre nás ako organizátorov znamená viac práce, viac programu, ale aj nové príležitosti a stretnutia. Vďaka rozšíreniu sme spoznali nových susedov a susedské prevádzky, pričom boli od začiatku nápadom nadšení,“ približuje.

Pred každým trhom organizujú susedské stretnutie, kde plánujú, aký bude program trhu, kto a ako sa doň zapojí. „Na stretnutiach so susedmi bolo cítiť ich nadšenie. Vymysleli sme spolu bohatý program. Myslím, že to bolo aj preto, že cieľom vianočného Dobrého trhu bolo podporiť myšlienku projektu Živé námestie. Ten už dávnejšie spojil okolité prevádzky a pod vedením šikovných ľudí zo Starej tržnice sa snaží o skvalitnenie verejných priestorov na Námestí SNP a Kamennom námestí. Uzatvoriť námestie na jeden deň a znova mu navrátiť trhovú funkciu, vytvoriť priestor na stretnutia a kultúrny program bola pre nás všetkých manifestácia toho, ako by tento verejný priestor mohol bežne fungovať. Problematika architektúry, verejných priestorov a sily komunít v meste sú ústrednými témami nášho občianskeho združenia,” hovorí.

Výber predajcov je pre organizátorov dôležitý

Pred každým trhom prichádzajú organizátorom stovky žiadostí od predajcov. „Chceme, aby to boli najmä lokálne veci, ktoré sú vyrábané s nejakou myšlienkou a poctivo. Spolupracujeme veľa s hnutím Slow Food, ktoré združuje predajcov na Slovensku, ale je to aj medzinárodná organizácia. Slow Food sú lokálne férové sezónne potraviny. Nie je to ani eko, ani bio, je to také to originálne, lokálne. Ale, samozrejme, máme originálne veci aj zo zahraničia, ktoré sa tu napríklad nedajú bežne zohnať alebo tu nie sú tradičné,” vysvetľuje.

Pri predajcoch sa pozerajú predovšetkým na inovatívnosť, udržateľnosť, spôsob výroby alebo na to, či materiály nezaťažujú životné prostredie. „Riadime sa heslom: Ten, kto vyrába, aj predáva,“ dodáva.

Niet pochýb, že Dobrý trh pomohol mnohým predajcom vyrásť a dostal ich do povedomia širšej skupiny zákazníkov. „Je to super pocit. Aj spoluorganizátorka Illah hovorí, že je to pre ňu možno aj najväčší zmysel trhu. Vytvoriť príležitosť pre tých, ktorí začínali, pomôcť rozbehnúť sa. To je niečo veľmi zaujímavé nielen pre lokálnu ekonomiku, ale aj pre jednotlivé ľudské príbehy,” dodáva.

Vzájomná inšpirácia komunít

Cieľom organizátorov bolo od začiatku vytvoriť platformu, kde sa môžu navzájom inšpirovať rôzne komunity – od producentov cez umelcov po lokálne prevádzky a susedov. „Na Slovensku multikultúra je, ale veľmi málo ju vidno. Cudzinci často nemajú príležitosť a nevedia si vybaviť všetky doklady. Oslovili nás napríklad dve Sýrčanky, ktoré chceli predávať. Matka s dcérou, ktoré bývajú na Panenskej, kde im evanjelický kostol poskytol ubytovanie. Veľmi dobre varia, ale legislatíva im neumožňuje jedlo predávať, lebo nemajú úradmi schválenú kuchyňu. Nakoniec sa predsa len zúčastnili, jedlo ponúkali za dobrovoľný príspevok a veľmi rýchlo všetko vypredali. Takáto rozmanitosť je pre nás podstatná,” vysvetľuje organizátorka.

Dobrý trh nie je jednorazové podujatie a sprievodných aktivít je mnoho. V spolupráci s Nadáciou VÚB tento rok zorganizovali prieskum o tom, čo pre ľudí znamená komunita. „Slovo komunita teraz počujeme odvšadiaľ, komunitné plánovanie, komunitné centrum, komunitný rozvoj. Vieme, že komunity sú pre rozvoj mesta podstatné. Zaujímalo nás, čo naši susedia a návštevníci Dobrého trhu pod slovom komunita chápu. Na susedských piknikoch a na samotnom Dobrom trhu sme im rozdali tabuľky s nápisom Komunita je… a mali napísať vlastnú definíciu. Odpovede sme vystavili na Dobrom trhu a zverejňovali na našej facebookovej stránke,” vysvetľuje organizátorka.

 

„Za rok sme nazbierali niekoľko desiatok zaujímavých odpovedí. Myslím, že sa nám podarilo o komunitách a ich dôležitosti rozprúdiť diskusiu, zorganizovali sme aj diskusný formát WhatCity? na tému Komunity v meste. Aj my v Punkte sme si uvedomili, že bez dobrosrdečných ľudí a komunít okolo nás by sa len málo z našich aktivít podarilo. Vyskúšali sme si to napríklad pri participatívnom procese na Panenskej pri tvorbe manuálu verejných priestorov aj pri každom Dobrom trhu, kde by nič nefungovalo nebyť silnej komunity susedov, ale aj návštevníkov či predajcov. Jedným z cieľov nášho podujatia je rôzne komunity spájať. Vidíme v tom veľký zmysel pre tvorbu mesta, v ktorom chceme žiť,” dodáva.

Prvé podujatie bez odpadu

Dôležitou súčasťou organizácie trhov je aj dôraz na životné prostredie. Dobrý trh priniesol ako prvý na Slovensku zero waste manažment, pri ktorom od začiatku spolupracuje s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky. „Zistili sme, že keď na jeden trh príde okolo 15 000 ľudí, vygeneruje sa obrovský objem odpadu, no podarilo sa nám presvedčiť predajcov, aby používali biodegradovateľný riad, ktorý sprostredkovávame cez jedného dodávateľa. Vytvorili sme systém dobrovoľníctva na edukáciu v oblasti separovania,” hovorí Barbara Zavarská.

Priznáva, že zavedenie zero waste koncepcie bolo rázne, no ľudia napriek tomu reagujú veľmi pozitívne. „Máme veľmi dobrú spätnú väzbu. Zo všetkého najviac nás teší, že záujem o zero waste prístup sa zvýšil aj na festivaloch a redukcia odpadu sa pomaly stáva novým štandardom. Jedným dychom dodávame, že zaviesť kompostovateľný riad vonkoncom nie je všetko a opatrení, ktoré sme spolu s odborníkmi na Dobrom trhu zaviedli, je niekoľko. Aj preto sme sa rozhodli v budúcom roku spolu s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky usporiadať workshop pre organizátorov podujatí s názvom Festival bez odpadu. O workshop bol veľký záujem, kapacita sa hneď naplnila, tak veríme, že sa nám naše skúsenosti podarí šíriť ďalej,” približuje.