Ženy v núdzi šijú na východe Slovenska tašky z reklamných banerov, jedinečný produkt spája sociálnu aj ekologickú osvetu

Centrum Dorka je domovom žien v núdzi. Sú to matky, ktoré si svoj život síce plánovali inak, no vďaka vlastnej motivácii i ľuďom okolo žijú plnohodnotný život a venujú sa aktivitám, ktoré tešia nielen ich, ale aj spoločnosť. Zamestnanec centra Martin Cvik porozprával o tom, ako ženy v centre šijú krásne tašky z odpadového materiálu a spájajú sociálnu osvetu s ekologickou.

Projekt Dorka bag vznikol ako súčasť centra Dorka, ktoré sa nachádza v Košiciach a v Prešove. Jeho cieľom je zmysluplne využívať odpadový materiál a zároveň poskytovať prácu ženám, ktoré to v živote nemajú ľahké. Ide o špecifickú formu komunitného projektu, ktorý spája ženy v núdzi a zároveň im dáva možnosť zarobiť si. Projekt Dorka bag a jeho prvú dielňu na Slovensku, v ktorej sa ženy venujú výrobe tašiek, podporila Nadácia VÚB.

Dobrý produkt, ktorý chráni životné prostredie

To, že sa ženy v centre venujú šitiu, možno pre niekoho neznie prekvapivo, no produkt, ktorý vyrábajú, dáva tejto aktivite úplne iný zmysel. Každá taška je jedinečná, dve rovnaké nenájdete. Materiálom, z ktorého ženy tašky šijú, je nevyužitá banerová reklama, ktorej máme na Slovensku viac než dosť. PVC materiál, z ktorého je vyrábaná, je tretím najpoužívanejším plastom na zemi.

„Dorka bag je spojením eventovej agentúry Creative Pro Košice, centra Dorka v Košiciach a organizácie Úsmev ako dar,” hovorí Martin Cvik, ktorý je ako jeden z pracovníkov centra Dorka v priamom kontakte so ženami matkami žijúcimi v centre. Pozná ich potreby, komunikuje s nimi a zabezpečuje chod šijacej dielne − od servisu šijacích strojov až po finalizovanie tašiek.

Za výsledným produktom stoja samotné krajčírky, ženy, ktorých život rozhodne nebol prechádzkou ružovou záhradou. Napriek tomu majú v sebe dostatok sily, aby sa opäť postavili na nohy v rámci možností, ktoré majú. „Myšlienka projektu Dorka bag vznikla v septembri 2017 a prvé tašky sme ušili v októbri toho istého roku. Doteraz sme vytvorili 2 500 tašiek. Cieľom výroby je zmysluplne a ekologicky využiť odpadový materiál z reklamného priemyslu a jeho spracovaním pomôcť chrániť životné prostredie. Šitím týchto tašiek si môžu pomôcť ženy, ktoré žijú v centrách Dorka, čo je pridanou hodnotou tohto projektu. Je to skĺbenie sociálnej a ekologickej osvety,” približuje Cvik.

Tašky majú praktickú veľkosť s rozmermi 57 x 32 x 12,6 cm, takže sa hodia na bežné nosenie do mesta aj na nákup. Každý kus má iný dizajn aj iný príbeh. „Je to taška, za ktorou je konkrétny príbeh ženy, ktorá ju vyrobila, aby potešila iných ľudí a zároveň pomohla sebe a svojim deťom zlepšiť život. Je to taška, na výrobu ktorej bol použitý materiál, ktorý má tiež svoj vlastný príbeh. Možno bol baner použitý na premiére filmu, ako reklama na nový výrobok či podujatie, napríklad festival Pohoda. Neskončil však v koši, ale jeho príbeh pokračuje ako taška, ktorá putuje na rôzne miesta sveta − do USA, Dubaja či do Číny. Do sveta sa dostávajú cez sociálne siete a našich podporovateľov a priateľov, ktorí žijú a pracujú v zahraničí. V USA ich distribuovala kolegyňa, ktorá tam bola rok na študijnom pobyte v Bostone, a mali veľký úspech,” hovorí.

Matky, ktoré spájajú podobné problémy

Hoci je produkt úspešný a veľmi rýchlo si našiel svojich priaznivcov, dôležité je, ako na projekt reagujú ženy, bez ktorých by tašky Dorka bag neexistovali. „Ženám sa táto aktivita veľmi páči, sú rady, že môžu robiť niečo zmysluplné a niečo, čo pomôže aj im samým. Práca je kreatívna a flexibilná, môžu ju vykonávať hocikedy, keď majú čas, a neochudobňujú pri tom svoje deti o čas strávený s nimi,“ vysvetľuje Martin Cvik.

„Väčšinou máme v centre matky, ktoré majú minimálne dve deti a spájajú ich aj rovnaké problémy. Či už je to výchova detí, existenčné alebo vzťahové problémy. Veľkým prínosom pre ne je naša technologička Janka, ktorá rieši aj dizajn tašiek. Popri práci sa s nimi neformálne rozpráva o všetkom možnom a sama ako matka troch detí im neraz dobre poradí pri ich problémoch,” dodáva.

Na fotografii zľava: technologička Janka Badiarová a riaditeľka centra Jolana Šuleková spolu s mamičkami Zuzanou a Katkou.

Martin Cvik dobre pozná problémy, ktorým tieto ženy museli v živote čeliť.  „Jednou zo žien, ktorá sa naplno venuje šitiu, je pani Zuzana. Po smrti rodičov bolo pre ňu ťažké nájsť niekoho, u koho by našla miesto, kde by sa cítila bezpečne. Nemala sa o koho oprieť a nevedela nájsť stabilitu a domov. Až prišiel do jej života muž, o ktorom si myslela, že jej to všetko poskytne a nájde úprimnú lásku, ktorú tak hľadala. Netušila však, že časom príde psychické a neskôr aj fyzické násilie, ktorému sa nevedela ako útla žena brániť a vlastne ani nemala kam odísť. Otehotnela. Myslela si, že dieťa to zmení a jej partner, ktorého milovala, sa zmení tiež. Nestalo sa tak. Aj počas tohto obdobia zažívala násilie, ktoré sa podpísalo nielen na jej fyzickom zdraví, ale aj na psychickom. Našla útočisko v centre Dorka v Košiciach, kde jej tím odborníkov postupne pomohol nájsť aspoň čiastočnú úľavu od bolestí, ktoré dosiaľ zažívala, a dočasný, no hlavne pokojný domov. Porodila krásnu a zdravú dcérku, ktorá sa stala jej rodinou a každým dňom jej dodáva silu žiť a milovať,” približuje Zuzanin príbeh.

Šitiu sa v centre venuje aj Katka, ktorá vyrastala v detskom domove. „Snívala o tom, že svoj život bude žiť inak. Túžila po veľkej a šťastnej rodine. Úspešne doštudovala a ako to už býva, zamilovala sa. Bol pre ňu dokonalým mužom a nevadilo jej, že bol starší. Keď zistila, že je tehotná, bola veľmi šťastná, no keď sa to dozvedel jej partner, poslal ju na potrat. Ona sa rozhodla inak,” hovorí Katkin príbeh Martin.

„Naše mamičky majú najväčší problém nájsť si zamestnanie, ktoré by vedeli skĺbiť so starostlivosťou o svoje deti. Nemôžu pracovať v trojzmennej prevádzke, lebo nemajú s kým v noci nechať svoje deti. Majú nízke vzdelanie, preto sa väčšinou zamestnajú ako upratovačky, resp. pomocné sily v kuchyni , kde ich príjem postačí na prežitie, ale nie na posun v živote. Nie je preto reálne, aby si našli vlastné bývanie, ale putujú zo zariadenia do zariadenia,” vysvetľuje.

Krajčírky boli iba štyri, ostatné sa šiť naučili

Podľa Martina Cvika je veľkým prínosom, že sa do projektu zapojili ženy, ktoré k nemu od začiatku pristupujú naozaj zodpovedne. „Ženy si ušili tašky aj pre seba a hrdo ich nosia. Vždy sa pýtajú, ako sa ľuďom tašky páčia, či sú spokojní s kvalitou a s dizajnom. Po roku už niektoré z nich vedia samy určiť, ktorý materiál je vhodný na tašku a ktorý nie. Z 15 žien, ktoré sa dosiaľ zapojili do projektu, boli asi štyri vyučené krajčírky, ostatné sa to museli poctivo učiť, ale vždy sa im to podarilo úspešne zvládnuť,” chváli šikovnosť žien.

Výroba Dorka bag sa uskutočňuje v šijacej dielni vytvorenej priamo v centre Dorka v Košiciach a v Prešove. „Väčšinou šijú po večeroch alebo po práci. Za pol hodiny vedia vyrobiť celú tašku. V prípade veľkej objednávky ženy šijú a o ich deti sa v centre starajú dobrovoľníčky alebo si deti varujú mamičky navzájom,” hovorí o systéme práce.  

Veľkou pomocou pri získavaní materiálov je široká sieť podporovateľov organizácie Úsmev ako dar. Ide o reklamné a eventové agentúry, ktoré organizujú rôzne podujatia. „Agentúry využívajú práve tento materiál a nadšení myšlienkou nám ho s ochotou darujú. Tiež starostlivo sledujeme rôzne podujatia v našom okolí a nehanbíme sa o použité banery požiadať. Organizátori sú často vďační za ich ďalšie využitie a sú radi, že nebudú len lapačmi prachu niekde v kúte,” tvrdí Cvik.

Tašky šijú načas, hoci sú termíny šibeničné

Martin Cvik má najväčšiu radosť zo zanietenia mamičiek pre projekt. „Je evidentné, že projektom doslova žijú a zaujímajú sa o všetko, čo s tým súvisí,” hovorí. Priznáva, že najviac ho prekvapilo, koľko ľudí sa zaujíma o proces výroby a túžbu vidieť šijaciu dielňu, kde tašky vznikajú. „Veľmi nás prekvapil aj postoj našich mamičiek, ktoré ešte nikdy nezlyhali pri žiadnej objednávke a vždy ušijú tašky načas, hoci sú niekedy termíny šibeničné. Vtedy sadnú za stroje a šijú. Skôr ony naháňajú nás, aby sme im zabezpečili vždy všetok potrebný materiál na prácu,” približuje s úsmevom.

Plánov aj výziev majú do budúcna veľa. „Plánujeme hľadať viac predajných kanálov a možností, ako osloviť čo najväčšie množstvo ľudí s našou myšlienkou recyklovania reklamného materiálu na krásne tašky. Určite chceme vytvoriť aj webovú stránku so všetkými  informáciami o projekte a s miestami, kde si tieto tašky môžu kúpiť. Nestačí tašky len ušiť, ale zabezpečiť aj odbytové kanály a s tým súvisiaci marketing, aby sa nadobudnuté financie mohli opäť vrátiť do výroby tašiek a aby sme projekt pre ženy mohli rozvíjať ďalej,” dodáva.

Tašky Dorka bag si môže za cenu 14,90 eur zakúpiť ktokoľvek, individuálny záujemca či obchodná spoločnosť, ktorá chce nimi potešiť svojich zamestnancov alebo partnerov. Môžu tak urobiť priamo kontaktovaním Centra Dorka, na webe www.centrumdorka.sk alebo prostredníctvom portálu Sashe pod profilom Dobrý obchod. Tašky Dorka bag sa pred Vianocami objavia aj na VÚB vianočných trhoch v Bratislave, ktoré VÚB banka organizuje pre zamestnancov a ich rodiny.

Peniaze z predaja tašiek putujú na úhradu nákladov s nákupom spojovacieho materiálu a ostatných doplnkov potrebných na ušitie každej tašky, údržbu šijacích strojov a hlavne žene, ktorá sa na výrobe tašky podieľala.

Martin Cvik

Kto je Martin Cvik?

Martin Cvik žije a pracuje v Košiciach ako zástupca riaditeľa neziskovej organizácie DORKA a ako projektový manažér Dorka bags. Vyštudoval andragogiku na Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove. Viac ako 15 rokov pracuje v sociálnej oblasti prevažne s odchovancami detských domovov a rodinami. Je ženatý a má tri deti.