Prvé známe príbehy Spišskej Kapituly siahajú do 13. storočia. Zachované stavby a interiér pamiatky nám poskytujú pútavý pohľad na históriu cirkevného života na Spiši. Prečítajte si o jej unikátnosti v medzinárodnom meradle a dôvodoch, prečo by ste Spišskú Kapitulu mali zaradiť do programu pri ceste na východné Slovensko. O Spišskej Kapitule porozprávali biskupský vikár Ľubomír Štefaňák a archivárka Monika Bizoňová.
Spišská Kapitula je jedna z našich najvzácnejších pamiatok zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jej poklady poškodené časom a poveternostnými vplyvmi si vyžadovali nákladné reštaurovanie, ktoré finančne podporila aj Nadácia VÚB. Vďaka programu Poklady Slovenska sa dominantné historické vitráže kaplnky Zápoľských dočkali svojej prvej rekonštrukcie od 19. storočia.
1. Navštívte malý slovenský Vatikán
História Spišskej Kapituly siaha do roku 1209, z ktorého máme prvú písomnú zmienku o nej, no napriek tomu nepoznáme presný dátum jej založenia. Kedysi bola samostatným cirkevným mestom, dnes je súčasťou Spišského Podhradia. „Spišská Kapitula je unikátna najmä v tom, že je to taký malý slovenský Vatikán. Tvorí ju Katedrála sv. Martina, biskupský palác (dnes biskupský úrad), seminár pre kňazov, či kanonická ulička, na ktorej kedysi v komplexe budov, tzv. kanóniách bývali kanonici − cirkevní hodnostári, ktorí Spišskú kapitulu tvorili,“ približuje archivárka Monika Bizoňová.
Napriek hradbám je opevnenie sprístupnené pre všetkých. „Aj keď sme obkolesení hradbami, máme oficiálne tri vstupy, ktoré sa nezatvárajú. Do Spišskej Kapituly môže prísť ktokoľvek,“ hovorí biskupský vikár Ľubomír Štefaňák. „Súčasťou kanónií v Spišskej Kapitule je napríklad charitný dom, byty a tiež penzión, kde sa návštevník môže ubytovať a najesť,“ dodáva Štefaňák.
Maľby vo Vihorlatskom múzeu sú príkladom toho, že nie každá oprava prinesie očakávaný výsledok. V šesťdesiatych rokoch prešli renováciou, no tá im viac ublížila, ako pomohla. Dnes staré maľby v Humennom prechádzajú odborným reštaurovaním.
2. Spoznajte súkromnú kaplnku bohatej uhorskej šľachty
Dominantou Spišskej Kapituly je Katedrála sv. Martina, ktorá pochádza z prvej tretiny 13. storočia. „Pôvodne išlo o jednoloďový kostol s priečnym krížením v tvare gréckeho kríža, neskôr v druhej polovici 15. storočia bol chrám prestavaný z románskeho na gotický a v rovnakom čase k nemu pristavili kaplnku Zápoľských, ktorá mala slúžiť najmä ako pohrebná kaplnka magnátskeho rodu, bohatej uhorskej šľachty, ktorá sídlila na Spišskom hrade. Bola to ich súkromná kaplnka, mohli sem hocikedy prísť a kvôli súkromiu bola po stáročia prehradená mrežami,“ približuje históriu Monika Bizoňová.
3. Pozrite si, ako sa podarilo zreštaurovať vzácne vitráže
Práve vitráže v kaplnke Zápoľských boli aj vďaka finančnej podpore Nadácie VÚB zreštaurované. „Nevieme, ako vyzerali pôvodné vitráže z 15. storočia alebo či mali figurálne motívy, ktoré na vitrážach vidíme dnes. Súčasné vitráže vznikli v 19. storočí, v čase, keď sa okná a oltáre na mnohých chrámoch zamieňali za modernejšie. Námet okien vytvoril František Storno a zhotovil ich Albert Neuhauser v Innsbrucku,“ vysvetľuje archivárka. „Každé okno zobrazuje prepojenie Starého a Nového zákona. V dolnej časti sa vždy nachádzajú motívy zo Starého zákona, nad nimi zobrazenie Nového zákona,“ dodáva.
S rekonštrukciou vitráží v kaplnke Zápoľských začali v roku 2011. „Vzhľadom na finančnú náročnosť nie sme niekedy schopní opraviť ani jedno okno za rok. Niektoré časti sa musia robiť na dve etapy. Vďaka Nadácii VÚB sa nám teraz podarilo urobiť dve okná naraz, no to bola výnimka. Zvyčajne rekonštrukcia jedného okna trvá minimálne rok,“ hovorí vikár Štefaňák. „Reštaurovanie jednej vitráže a kamennej časti vychádza na 120-tisíc eur. Chýbajú nám už len dve veľké okná, okno za súčasným organom a budeme mať hotovú celú kaplnku,“ hovorí Štefaňák.
4. Nazrite do krásnej kanonickej knižnice
Rekonštrukcia chrámu prebieha postupne, momentálne sa vykonáva reštaurovanie jednej z exteriérových stien kostola. „Podarilo sa nám pre verejnosť sprístupniť priestory katedrály, ktoré sa len tak bežne nevidia, napríklad krásna stará kanonická knižnica alebo južná sakristia v kaplnke Zápoľských, ktorá bola roky plná odložených vecí a nedalo sa do nej dostať,“ hovorí Ľubomír Štefaňák.
„Prvá zmienka o kanonickej knižnici pochádza z roku 1273, keď jeden z prepoštov zanechal kapitule svojich desať kníh. Bola to naozaj vzácnosť, pretože kedysi vlastniť knihu bola výsada a človek musel byť naozaj majetný, knihy totiž vznikali ručným prepisovaním aj celý rok. Máme tu 12-tisíc kníh v rôznych jazykoch a z rôznych oblastí,“ dopĺňa Monika Bizoňová.
5. Pri vstupe sa zastavte pri najstaršej nástennej maľbe na Spiši
Zaujímavé sú aj maľby v sanktuáriu, ktoré návštevníka upútajú v chráme na prvý pohľad. „Maľby pribudli v čase, keď boli dorábané vitráže. Ich autorom je Felix Daberto, jeden zo známejších umelcov 19. storočia. Najvzácnejšia maľba je na stene nad jedným zo vstupov. Je to najstaršia datovaná nástenná maľba na Spiši, z roku 1317, a znázorňuje Korunovanie Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa,“ ukazuje archivárka.
6. Nevynechajte poschodie, skrýva jedinú románsku plastiku na Slovensku
„Ďalším unikátom je lev, najstaršia a jediná románska plastika na Slovensku, ktorá pochádza z konca 12. storočia. Kedysi boli levy dva, stáli ako strážcovia pri vchode do katedrály. Nachádza sa na poschodí v jednej z najstarších častí chrámu, tzv. westwerku, ktorý bol v 13. storočí kráľovskou kaplnkou. Keďže kráľ nemal na hrade duchovný priestor, ani kaplnku, kráľovská rodina prichádzala pravidelne do kostola.
Do miestnosti mali dokonca vlastný súkromný vchod, medzistenové schodisko, ktoré sme objavili iba pred niekoľkými rokmi. Dnes tento westwerk (vežovitá stavba západnej časti kresťanského kostola, pozn. red.) považujeme za unikát, ktorý nikde inde na Slovensku nenájdeme,“ uzatvára Monika Bizoňová.
