Svetové husľové špičky, ktoré bežne vypredávajú koncertné sály po celom svete, dnes pravidelne prichádzajú na Slovensko vzdelávať mladých hudobníkov. Majstrovské kurzy organizuje huslista Pavel Bogacz a dlhodobo ich podporuje aj Nadácia VÚB. Vďaka nim dostávajú študenti hudby odborné rady od tých najvýznamnejších virtuózov a hudobníkov na svete. „Je to podobné, akoby na Slovensko prišiel učiť mladých futbalistov Messi alebo Cristiano Ronaldo,“ vysvetľuje.
V rozhovore pre Srdcovky hovorí o tom:
- ako sa zo skromného nápadu stal medzinárodne rešpektovaný vzdelávací projekt,
- prečo svetoví husľoví virtuózi prichádzajú na Slovensko učiť mladých hudobníkov,
- ako prebiehajú majstrovské kurzy a čo si z nich študenti odnášajú,
- ako projekt búra mýty o elitárskej klasickej hudbe,
- aký význam má klasická hudba v dnešnej rýchlej a preťaženej dobe.
Naposledy sme spolu robili rozhovor pred šiestimi rokmi. Čo sa vám odvtedy podarilo posunúť a čo vás pri spätnom pohľade najviac teší?
Udialo sa toho mnoho, no asi najdôležitejším úspechom je samotný fakt, že sa nám darí majstrovské kurzy dlhodobo rozvíjať. Nie je jednoduché získavať financie ani oslovovať svetových umelcov pre projekt, ktorý prepája kultúru a vzdelávanie – oblasti, ktoré na Slovensku dlhodobo nepatria medzi priority.
O to cennejšie je, že sa nám v posledných rokoch podarilo vytvoriť platformu, ktorá má medzinárodný presah. Veľmi si ceníme podporu Nadácie VÚB, ktorá nám v tom od začiatku pomáha.
Za posledné dva až tri roky sa nám vďaka tomu podarilo na Slovensko priniesť najvýznamnejších huslistov súčasnosti – Augustina Hadelicha, Leonidasa Kavakosa, Daniela Lozakovicha a mnohých ďalších.
Pre ľudí, ktorí sa nepohybujú v hudobnom svete, je asi náročné predstaviť si, o aké veľké mená ide.
Ja to často prirovnavám napríklad k futbalu. Je to podobné, akoby na Slovensko prišiel učiť mladých futbalistov Lionel Messi alebo Cristiano Ronaldo.
Zdá sa mi neuveriteľné, že takíto umelci k nám prichádzajú každý rok, pričom prioritne neprezentujú seba, ale pricestujú vzdelávať našich mladých hudobníkov.
Ako tieto majstrovské lekcie prebiehajú?
Študenti najprv pošlú videonahrávky svojej hry, na základe ktorých si hosťujúci huslisti vyberú štyroch až piatich hudobníkov, s ktorými priamo pracujú. Ostatní študenti sledujú výučbu ako pasívni účastníci v koncertnej sále. Sedia tam najmä mladí huslisti, ich pedagógovia a kolegovia z brandže.
„Zdá sa mi neuveriteľné, že takíto umelci k nám prichádzajú každý rok, prioritne neprezentujú seba, ale pricestujú vzdelávať našich mladých hudobníkov.“
Hodina sa zvyčajne začína tým, že študent zahrá celú skladbu, a nasleduje detailná spätná väzba zo strany svetoznámeho umelca – od základov držania nástroja a technických detailov až po interpretáciu a hudobný výraz.
Celý proces je mimoriadne podnetný nielen pre aktívnych účastníkov, ale aj pre publikum v sále. Niekedy stačí drobná korekcia či nový pohľad na skladbu a mladý huslista urobí výrazný posun.
Huslisti, ktorí ich učia, zvyknú mať kalendáre vyplnené na niekoľko rokov dopredu. Čím ich dokážete pritiahnuť?
Vidím tam dva hlavné faktory. Prvým je, že týmto ľuďom úprimne záleží na rozvoji hudby a mladých ľuďoch. Záleží im na tom, aby sa umenie posúvalo ďalej a aby to, čo sami kedysi dostali, mohli odovzdať ďalšej generácii.
Keďže bežne neučia a často na to nemajú čas, možnosť osobného kontaktu s mladými hudobníkmi je pre nich tiež veľmi cenná – môžu im odovzdať skúsenosti zo svetových pódií a pomôcť im rásť nielen umelecky, ale aj ľudsky.
Druhým faktorom je dôveryhodnosť nášho projektu, ktorý už má toho veľa za sebou. Ozývajú sa nám s ponukami umelecké agentúry z celého sveta aj samotní umelci so záujmom zapojiť sa.
Vybudovať si meno asi trvalo nejaký čas.
Určite. Osloviť umelcov svetového formátu, keď za sebou „nič“ nemáte, bolo v začiatkoch mimoriadne náročné. Spomínam si napríklad na francúzskeho huslistu Renauda Capuçona, ktorého sme sem pozvali medzi prvými. Keď som ho prišiel vyzdvihnúť ráno pred majstrovským kurzom do Viedne, v aute mi povedal, že do poslednej chvíle si nebol istý, či vôbec niekto príde. (smiech)
Dnes je už, našťastie, situácia opačná. No sú za tým roky tvrdej práce a stoviek emailov na všetky strany.
Svojimi aktivitami zároveň búrate mýtus, že klasická hudba je pre „elitu“…
V minulosti som viackrát dostal ponuku posunúť tento projekt do čisto komerčnej roviny – využiť kontakty na huslistov, ktorých som osobne spoznal, a organizovať komerčné koncerty ako zárobkovú činnosť. Vždy som to odmietol. Od začiatku tento projekt držíme vo vzdelávacej rovine.
Všetci študenti majú majstrovské kurzy úplne zadarmo, neplatia za lekcie nič. Aj vstup na tieto lekcie je bezplatný. Vzdelávacie koncerty, ktoré s huslistami organizujeme, majú len symbolické vstupné, aby sme dokázali projekt dofinancovať.
Na porovnanie – keď títo veľkí huslisti koncertujú vo napríklad Viedni, vstupné býva často osem- až desaťnásobne vyššie než u nás. My však chceme, aby sa na koncert nedostal len jednotlivec, ale pokojne celá rodina. Je pre mňa dôležité, aby si rodičia mohli dovoliť prísť aj s deťmi a aby ich to finančne nezaťažilo.
Cena je preto nastavená symbolicky a celý projekt vnímame predovšetkým ako vzdelávaciu aktivitu pre mladých hudobníkov, nie ako elitárske alebo VIP podujatie.
Prečo podľa vás tento žáner často vnímame práve takto?
Asi to súvisí s nejakými historickými pravidlami. Mnohí ľudia majú dodnes pocit, že na koncert klasickej hudby treba prísť v oblekoch alebo smokingoch.
Do určitej miery to však súvisí skôr s prípravou na koncert – s tým, že si človek ide vedome vychutnať niečo pekné, stíši sa a pripraví sa na zážitok. Dnes už však tieto striktné pravidlá neplatia.
Aj naším cieľom je priniesť klasickú hudbu bližšie k ľuďom a vytvoriť prostredie, v ktorom sa na koncerte budú cítiť dobre a prirodzene.
Aký je o to záujem? Ako vnímajú klasickú hudbu napríklad mladšie generácie?
Keď je dramaturgia dobre pripravená a umelec vie, komu a prečo ide hrať, ľudia sa klasickej hudby nemusia báť. Ja napríklad aj na vlastných koncertoch často pred každou skladbou poviem pár slov – v ktorom období vznikla, čo ňou chcel skladateľ povedať alebo v akej životnej situácii ju písal. To publiku veľmi pomáha hudbu pochopiť a prijať.
Keď poslucháč pozná kontext vzniku skladby, prestane vnímať skladateľa ako vzdialenú historickú postavu a začne ho chápať ako človeka, ktorý reálne prežil svoj život.
Nemám pocit, že by záujem mladých ľudí o klasickú hudbu klesal. Naopak – na jeseň som organizoval koncertné turné na Slovensku s Daliborom Karvayom, kostoly a koncertné priestory boli plné a bolo tam aj veľa mladých ľudí.
„Ak človek príde na koncert aspoň trochu pripravený, dokáže hudbu vnímať oveľa hlbšie a intenzívnejšie.“
Platí však, že umelec musí vedieť, komu a pri akej príležitosti hrá. Inak môže interpretovať niečo, čo publikum nemusí vedieť pochopiť alebo čo preň môže byť zbytočne vzdialené.
V modernej hudbe sa poslucháč zvykne napojiť na príbeh či konkrétny text skladby.
Presne tak, emócie často sprostredkúva text, aj preto musí klasická hudba – najmä tá inštrumentálna – všetko povedať bez slov. Práve to ju robí náročnejšou, ale zároveň výnimočnou. Ak človek príde na koncert aspoň trochu pripravený, dokáže hudbu vnímať oveľa hlbšie a intenzívnejšie.
Skutočné majstrovstvo veľkých interpretov spočíva v schopnosti vtiahnuť publikum aj do náročnejšieho formátu.
Silným príkladom bol sólový recitál Augustina Hadelicha na Slovensku – viac než hodinový koncert pre jedny husle, bez klavíra či orchestra. Na koncerte bolo približne 800 ľudí, vládlo absolútne ticho a na konci prišli ovácie ako na veľkom rockovom koncerte.
Veľkí umelci majú výnimočný dar: dokážu hrať tak sugestívne, že poslucháči prestanú vnímať čas. Práve túto schopnosť – nielen techniku, ale aj schopnosť sprostredkovať emóciu – si nášho projektu odnášajú mladí hudobníci.
Projekty, ako je ten váš, teda výrazne zvyšujú šance huslistov zo Slovenska presadiť sa v zahraničí, nie?
Určite áno. Už len možnosť vidieť svetového umelca zblízka je pre študentov obrovskou motiváciou pracovať na sebe. Súčasťou našich majstrovských kurzov je vždy aj vzdelávací koncert.
Oslovujeme základné umelecké školy, konzervatóriá aj vysoké školy, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Projekt má vždy dve časti – koncert a následné masterclassy, ktoré prebiehajú ďalší deň. Študenti za nimi cestujú z celého Slovenska aj z okolitých krajín, často so súhlasom svojich škôl.
Pre mňa je veľmi silné vidieť, ako sa na jednom mieste stretávajú mladí hudobníci napríklad z Košíc, Púchova, Brna, Viedne či Prahy. Neprichádzajú len „počúvať koncert“, ale vnímajú ho ako súčasť svojho vzdelávania. Pozvaní umelci si to uvedomujú, aj preto koncerty koncipujú s výrazným edukačným presahom.
Cieľom je, aby mladí hudobníci mohli zblízka zažiť niekoho, kto ovláda svoje remeslo na absolútnej svetovej úrovni.
Spomínate si na konkrétny úspešný príbeh slovenského huslistu, ktorý sa zúčastnil na kurzoch a vypracoval sa?
Takýchto príbehov je veľa. Mnohí huslisti, ktorí u nás kedysi vystupovali ešte ako študenti, sú dnes profesionálnymi hudobníkmi. Jedným z najlepších príkladov je Karol Daniš, ktorý sa zúčastnil už na prvom majstrovskom kurze s Julianom Rachlinom v roku 2013 a dnes pôsobí v Grazi ako koncertný majster v symfonickom orchestri aj v opere.
Projekt má však aj širšie presahy. Viacerých mladých huslistov si svetoví umelci pozvali na študijné pobyty a masterclassy v zahraničí, napríklad do Nemecka, práve na základe ich účasti na našich kurzoch.
Silným momentom bol aj príbeh s japonskou huslistkou Midori, ktorá pred koncertom s Viedenskou filharmóniou darovala tri VIP vstupenky mladým slovenským hudobníkom. Pre študentov to bola výnimočná skúsenosť, ktorá im ukázala, že svetová hudobná scéna je reálne na dosah.
Práve tieto momenty sú pre mňa dôkazom, že aj v prizvaných umelcoch zanecháva náš projekt silnú a pozitívnu stopu – a že projekt má presah, ktorý pokračuje aj ďaleko za hranicami samotných kurzov.
V čom vidíte zmysel klasickej hudby pre dnešného človeka?
Žijeme vo veľmi rýchlej dobe a často je náročné spomaliť – odložiť telefón na hodinu či hodinu a pol a skutočne sa venovať len sebe. Ak sa to však podarí, po koncerte prichádzajú pocity, ktoré majú liečivý efekt.
Klasická hudba dokáže človeka hlboko duševne naplniť. Dnes na túto duševnú rovinu často zabúdame – všetci sa ženieme za výkonom, úspechmi a prácou. O to dôležitejšie je nezanedbávať aj túto ľudskú stránku.
