Za knižným dizajnom je kopa práce aj neustále prerábanie. Spoznajte ľudí z Novej Cvernovky, ktorí stoja za dizajnom mnohých kníh

V sérii článkov o Novej Cvernovke prinášame príbehy ľudí tvoriacich komunitu v novom kultúrno-kreatívnom centre Bratislavy. O svojej práci, vzájomných spoluprácach a atmosfére v Novej Cvernovke nám tentoraz porozprávali ľudia úzko prepojení so svetom kníh. Možno ani netušíte, že za dizajnom niektorých vašich obľúbených publikácií sú práve oni.

Živá kultúra v Novej Cvernovke sa rozvíja vďaka Nadácii VÚB. V rámci podpory mladého umenia a rozvoja života aktívnych komunít je Nadácia VÚB od apríla 2017 aj pri prerode Novej Cvernovky.

Nadácia VÚB chce okrem podpory šíriť aj povedomie o Novej Cvernovke, priblížiť jej fungovanie a pootvoriť každému dvere do kultúrno-kreatívneho centra. V sérii článkov a rozhovorov postupne predstavujeme komunitu ľudí z Novej Cvernovky. V tretej časti sme sa rozprávali s tromi „obyvateľmi“ Novej Cvernovky − autormi mnohých známych dizajnov kníh.

Pavlína Morháčová: Momentálne pracujem na najrozsiahlejšej publikácii, má 650 strán

Pavlína Morháčová sa venuje grafickému dizajnu, aktuálne vo svojom ateliéri v Novej Cvernovke, ale aj ako grafická dizajnérka Slovenskej národnej galérie. „Pracujem pár dní v týždni v Slovenskej národnej galérii, zvyšok som v Novej Cvernovke a už sa to vyvinulo tak, že v rámci grafického dizajnu robím najmä knihy,” približuje svoju prácu.

Mnoho ľudí zrejme netuší, že Pavlína stojí za dizajnom kníh z úspešného vydavateľstva Absynt, zameraného na reportážnu literatúru. „Dizajn týchto kníh som si nastavila pred pár rokmi, teraz už spravím len sadzbu a obálku, ktorá vizuálne sedí do edície,” vysvetľuje prácu na knihách z edície Prekliati reportéri.

Pavlína priznáva, že tvorba dizajnu „absyntoviek“ je pre ňu už viac-menej zmechanizovaná práca. Aktuálne sa už dlhší čas naplno venuje knihe Alexandry Kusej, generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie. „Je to kniha o umení socialistického realizmu 50. rokov. Už sme takmer v cieľovej rovinke, aktuálny počet strán je 650 a je to zatiaľ najrozsiahlejšia publikácia, na ktorej som pracovala. Sama som zvedavá, ako sa toľko materiálu zrazu vylúpne do jednej celistvej knižky.”

Edícia Prekliati reportéri z vydavateľstva Absynt a neprehliadnuteľný dizajn Pavlíny Morháčovej.

Mnohé Pavlínine projekty sú výsledkom spolupráce s inými „cvernovkármi”. To, že sa stretli kreatívni ľudia z rôznych oblastí pod jednou strechou, vníma ako výhodu. „Je praktické mať toľko šikovných ľudí pokope. Minulý rok sme s fotografom Viktorom Szemzöm spolupracovali na vizuáli výstavy Z kruhu von v Schaubmarovom mlyne SNG a pomáhal mi aj fotiť štruktúry pre novú knižnú edíciu vydavateľstva Kalligram – Skica. S Tomášom Klepochom spolupracujeme na absynťáckej edícii 100%, pre ktorú Tomáš robí linoryty na obálky,” približuje jednu zo spoluprác v rámci komunity Novej Cvernovky.

Prácu dizajnérky ovplyvňuje aj atmosféra ateliéru, o ktorý sa delí s ďalšími grafickými dizajnérmi. „V ateliéri sme viacerí – Matúš Lelovský a Braňo Matis. Navzájom konzultujeme veci, na ktorých akurát pracujeme. Veľmi rýchlo tak dostaneme fundovanú spätnú väzbu, ktorá nás vždy nakopne alebo vyvedie zo slepej uličky. Výhoda je aj to, že niekto má skener, druhý zas vzorkovník farieb, iný zošívačku a ďalší orezávač. Môžeme si tak vypomôcť aj v úplne bežných veciach,” dodáva Pavlína.

Martin Mistrík: Baví ma tvorba charakteru knihy

Dizajnér Martin Mistrík bol medzi tými, ktorí sa do Novej Cvernovky presťahovali z pôvodnej Cvernovky na Páričkovej. „V začiatkoch som teda vyhadzoval plesnivé parkety, rozbité nábytky a odžil si svoje tretie murárske obdobie. Teraz okupujem spolu s ďalšími kolegami ateliér Atom,” hovorí o svojom pôsobení v kultúrno-kreatívnom centre.

Vo svojej práci sa venuje predovšetkým knižnému dizajnu a brandingu. „Tento rok mám celkom knižne naplnený. Okrem menšej knihy rozhovorov s opernou speváčkou Evou Blahovou robím pre Moniku Kompaníkovú detskú knižku s pesničkami. Čakajú ma aj dve prózy,” približuje Martin.

Medzi tvorbou detskej knižky a odborno-populárnej publikácie nie je podľa Martina takmer žiadny rozdiel. „Pri tvorbe je najdôležitejšie uvedomiť si, o čom alebo o kom je knižka. Chceme, aby dielo, ktoré číta, čítal aj vizuálne a aby obsah posúvalo ešte ďalej. Od toho záleží, aký formát navrhnem, aký druh fontu vyberiem, aká bude farebnosť. Tri základné piliere, ktoré majú milión rôznych kombinácií,” vysvetľuje dizajnér, ktorý pracoval aj na úspešnej vypredanej knihe Cvernovka. Kniha Cvernovka je súborom množstva osobných príbehov. Nájdete tam rozhovory s prvými aj s kľúčovými osobnosťami, ktoré priestory továrne prispôsobili svojim pracovným potrebám.

Práca na dizajne kníh nie je podľa Martina len o tvorbe v ateliéri. „Momentálne finišujeme práce na výročnej publikácii o VŠMU pri príležitosti ich 70. výročia vzniku. Chodievam na stretnutia s jednotlivými katedrami, dolaďujeme výbery fotiek, texty, neustále prerábam detaily a celok. Je to vyčerpávajúce štádium, ale na výsledok sa teším. Keď budem upravovať fotografie do tlače, budem na tom už dobre,” hovorí s úsmevom.

„V týchto dňoch začínam pracovať aj na objemnej výpravnej knihe o histórii Slovenky, posledného veľkého textilného závodu v Banskej Bystrici, na čo sa veľmi teším. Bude to niečo na spôsob knihy o Cvernovke, od minulosti až po budúcnosť,” dodáva dizajnér.

Martin má za sebou niekoľko úspešných projektov v spolupráci s ľuďmi z Novej Cvernovky. „S kolegom Adamom Križkom spolupracujem pravidelne na rôznych projektoch, s Kristínou Uhrákovou z Pressinku to bol redizajn a následné mesačné úpravy programových materiálov pre Goetheho inštitút. S Viktorom Szemzom a s ďalšími kolegami z Novej Cvernovky ideme pripravovať vizuál pre našu udalosť roka − 1. MÁJ – Deň otvorených ateliérov,” hovorí Martin Mistrík.

Autormi knihy Cvernovka sú režisér Viliam Csino a dizajnér Martin Mistrík.
Martin Mistrík s kolegami v ateliéri Atom v Novej Cvernovke.

Martin priznáva, že proces grafickej úpravy knihy pozostáva z obľúbených aj menej obľúbených častí. „Sú momenty, keď na tomto procese človeka nebaví nič a potrebuje odstup. V každej etape je však niečo, čo ma baví – vyberanie formátu a materiálu, teda tvorba charakteru knihy. Neustále rýpanie sa vo vzorkovníkoch papiera, hľadanie vizuálneho konceptu, skúšky rôznych fontov, neustále obmeny dizajnu,” približuje tvorbu.

Pre Martina sú výzvou aj momenty, keď klient schváli všetko bez pripomienok a dá mu voľnú ruku. „Tá dôvera je potom ako hnací motor, nemusím sa zodpovedať klientovi, zodpovedám sa sebe. A to je oveľa horší bič ako klientove predstavy, lebo byť si sám sebe kvalitatívnou latkou, sa podliezť nedá. A tak, pokiaľ je čas, neustále dokola prerábam a ladím, zjednodušujem. Nestalo sa raz, že som sa uprostred procesu rozhodol kompletne celú knihu prerobiť pre detail, ktorý som domyslel až počas tvorby. Nie všetko sa dá navrhnúť na začiatku,” vysvetľuje svoj pohľad na tvorbu.

Boris Meluš: Kniha je stále veľmi trvácne a spoľahlivé médium

Boris Meluš pracuje v kreatívno-kultúrnom centre najmä ako zástupca Nadácie Cvernovka. „Na dizajn mi už neostáva skoro žiadny čas. Napriek tomu sa v slabej chvíli ešte občas dám presvedčiť na niektoré srdcové projekty, aj keď viem, že by som už nemal,” hovorí.

Momentálne pracuje na prvom slovenskom a zároveň rozšírenom vydaní komiksu Rudo od Daniela Majlinga pre vydavateľstvo Brak. „Tento rok to vyzerá najmä na komiksy, čo je u nás dlhodobo podceňovaný žáner, ktorého potenciál konečne začína byť prijímaný aj širším publikom. Okrem práce na komikse Rudo ma v blízkom čase čaká aj práca na edícii Nežný komiks pre E. J. Publishing na tému novembra 1989. Pri tomto ambicióznom projekte sa stretlo šesť výrazných autorských dvojíc a dúfam, že sa ho podarí dotiahnuť do konca, lebo informácií o našej histórii nie je nikdy dosť,” vysvetľuje Meluš.

„Na dizajne kníh je najkrajšie to, že do relatívne malého objektu môžete skomprimovať veľké množstvo komplexných informácií. A to vo forme, ktorá je používateľsky aj v digitálnej dobe stále veľmi konkurencieschopná. Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť zjavné, kniha je ako médium stále veľmi trvácna a spoľahlivá. Tiež platí, že ak sa jej dizajn spraví dobre, môže byť zážitkom držať ju v rukách a len tak si v nej  listovať. Ak sa to spojí aj s kvalitným obsahom, kniha vie byť nadčasový objekt,” dodáva Boris Meluš.

Stretnite ľudí Novej Cvernovky

V sérii článkov o Novej Cvernovke vám predstavujeme komunitu ľudí, ktorá sa vytvorila za dva roky v bývalých priestoroch strednej chemickej školy. V ďalších častiach vám predstavíme príbehy architektov, hudobníkov či nadšencov, ktorých spája záujem o jedlo či kultúrne podujatia.

Ak vás zaujíma práca Pavlíny, Borisa a Martina, do ich ateliérov v Novej Cvernovke môžete nahliadnuť už čoskoro. Tento rok sa opäť uskutoční 1. MÁJ – Deň otvorených ateliérov. Návštevníkov čaká okrem prezentácií prác umelcov aj bohatý kultúrny program. Viac sa dozviete na webe.