Nadácia VÚB oslavuje dvadsať rokov, za ktoré rozdelila viac ako 13,5 milióna eur a podporila takmer 1500 dôležitých a zmysluplných iniciatív a projektov. Počas svojej doterajšej histórie sa zameriavala najmä na oblasti, ktorým sa nedostávala dostatočná podpora z iných zdrojov. Ide o stovky úžasných príbehov, pri ktorých platí, že ak dáme druhým nádej, do veľkej miery z nej môžeme načerpať energiu a radosť aj my sami.
Zanechať čo najvýraznejšiu stopu – aj to je víziou nadácie, ktorú okrem podpory životného prostredia, charity a sociálnych tém charakterizuje aj silný cit pre podporu umenia a záchranu kultúrneho dedičstva.
„Inšpiráciou je nám aj naša materská banka Intesa Sanpaolo, ktorá patrí medzi najväčších podporovateľov umenia a pamiatok v Taliansku. Dlhé roky sme pomáhali s kompletnou obnovou jednej z najväčších ikon kultúrneho dedičstva na území Slovenska – kalvárie v Banskej Štiavnici, na ktorú sme prispeli sumou viac ako milión eur. Už štrnásť rokov dokonca stojíme za záchranou aj menších pamiatok a umeleckých diel cez iniciatívu Poklady Slovenska,“ vysvetľuje Jozef Kausich, predseda Správnej rady Nadácie VÚB a generálny riaditeľ.
Vyberme sa na rôzne miesta a poobhliadnime sa za niektorými významnými pamiatkami a skrytými pokladmi nášho kultúrneho dedičstva, ktoré sa podarilo zachrániť aj s pomocou nadácie a ktoré nám veľa hovoria o našej histórii.
Ako sa zmenil osud kalvárie v Banskej Štiavnici
Banskoštiavnická kalvária je jednou z najvýznamnejších barokových pamiatok Slovenska, ktorá spadá pod ochranu UNESCO. Ide o sakrálny skvost z 18. storočia, ktorý pozostáva z 25 kaplniek a 3 kostolov a je neprehliadnuteľnou dominantou Banskej Štiavnice. Kalvária sa oprávnene zaraďuje medzi najkrajšie objekty tohto typu v Európe. Navyše je výnimočná svojou veľkosťou, keďže takto veľkoryso stavané kalvárie bežne nevidieť – je jednou z najväčších na svete.
Význam kalvárie v histórii Slovenska je dôležitý a má za sebou dlhý príbeh. Prežila tri vojny aj dlhoročné vyčíňanie vandalov, v roku 2007 ju dokonca zaradili medzi 100 najohrozenejších pamiatok Slovenska. Nadšenie miestnej komunity, ktorá sa rozhodla pre jej záchranu, hovorí o jej veľkom odhodlaní. Kalvársky fond napokon našiel v Nadácii VÚB silného spojenca a vďaka 14-ročnej spolupráci sa kalvária stala takpovediac symbolom nadácie.
Je zaujímavá nielen svojimi zobrazeniami, ale významná je pre ňu aj štiavnická krajinná architektúra. Premyslenou súhrou architektúry, sochárskych diel a maliarskych výjavov v jednote s prírodným prostredím vťahuje návštevníkov do príbehu poslednej cesty Ježiša Krista. Vďaka dlhodobej finančnej podpore tak prešla z fázy záchrany do fázy zveľaďovania. Kaplnky, kostoly i sväté schody sa podarilo zrekonštruovať, čím získali nové alebo opravené strechy, fasády, dlažby, portály, okná, dvere a vstupné brány. Zreštaurovať sa podarilo aj vzácne stredoveké fresky, sochy, súsošia s oltármi. Pri kalvárii pribudol aj nový amfiteáter. Barokový skvost každý rok obdivujú desaťtisíce návštevníkov z celého sveta a počet turistov sa zvyšuje.
Aj Slovensko má svoj malý Vatikán
Spišská Kapitula takisto patrí medzi najvzácnejšie pamiatky Slovenska a je zapísaná do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Nazývajú ju aj malý slovenský Vatikán. Jej história siaha až do roku 1209, z ktorého pochádza prvá písomná zmienka o nej. Napriek tomu nepoznáme presný dátum jej založenia.
Pod poklady Spišskej Kapituly sa podpísal zub času i poveternostné vplyvy a vyžadovali si nákladnú rekonštrukciu. Pozoruhodné sú napríklad vitrážové výplne kaplnky Zápoľských z 19. storočia, ktorých témou sú obrazy z Nového zákona, avšak oknám vsadeným do kamenných ostení hrozilo zrútenie. Podporou nadácie sa historické vitráže kaplnky podarilo nanovo zrekonštruovať.
Kaplnka je súčasťou Katedrály sv. Martina a jej výstavba bola kedysi inšpirovaná parížskou kráľovskou kaplnkou Saint Chapelle. Návštevníkov prekvapí svojou monumentálnosťou, pričom jej priestor vďaka vysokým a úzkym vitrážovým oknám pôsobí veľmi vzdušne a odľahčene.
Rímsky vodopád máme aj na Gemeri
Betliarsky park okolo kaštieľa Andrássyovcov na Gemeri patrí medzi najvýznamnejšie parky na Slovensku a vďaka cennej architektúre a zachovaným krajinárskym útvarom dokonca medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta. Nachádza sa v ňom aj tzv. Rímsky vodopád v podobe zrúcaniny rímskeho antického akvaduktu, ktorého rekonštrukciu finančne podporila aj Nadácia VÚB. Možno málokto vie, že ide o najvyšší umelý vodopád na Slovensku, ktorý je vysoký asi deväť metrov. Pod ním sa nachádza bazén, ktorý bol ešte začiatkom 20. storočia ohradený vysokou klietkou a slúžil ako zverinec, v ktorom šľachtická rodina chovala ľadové medvede. Išlo pritom o prvý chov ľadových medveďov na svete.
Kaštieľ Betliar je jediný na Slovensku, ktorý sa zachoval s takmer celým zbierkovým fondom po jeho bývalých majiteľoch. Aj po mnohých rokoch sa v ňom našli vzácne predmety, ktoré boli desiatky rokov ukryté v zamknutých zásuvkách. V starožitnej barokovej komode objavili jedinečnú rukopisnú Knihu hodiniek Ilonky Andrássyovej, ktorá sa zaradila medzi najvzácnejšie poklady kaštieľa. Ide o manuskript s krásne ilustrovanými pergamenovými stranami od flámskeho majstra Viléma Vrelanta z 15. storočia.
Môžeme sa pochváliť aj historickými glóbusmi
Glóbus bol dlhé stáročia symbolom geografie a učenosti a v 16. až 18. storočí pomáhal mnohým objaviteľom a dobrodruhom pri hľadaní nových ciest v zámorí. V mnohých európskych metropolách patria glóbusy k výstavným muzeálnym kusom. Na Slovensku sa však zachovaným historickým glóbusom venuje iba malá pozornosť. Ich najväčšia zachovaná kolekcia sa nachádza v Lyceálnej knižnici v Bratislave, pričom zobrazuje súdobé vedomosti o zemeguli a znázorňuje hviezdnu oblohu.
Pomoc pre záchrannú stanicu v Zázrivej, podpora pre ekologické centrum BÚDA v Žiari nad Hronom, rozšírenie prírodného cintorína vo Zvolene alebo podpora zelenej a sociálnej dielne Voštinári v okrese Poltár – to je iba niekoľko zaujímavých projektov, ktoré sa v minulých rokoch rozvíjali aj vďaka envirograntom z Nadácie VÚB. Dobrou správou je, že organizácie a iniciatívy zamerané na ekológiu a ochranu životného prostredia sa o ne môžu uchádzať aj tento rok. Inšpirujte sa niektorými z nich.
Zbierka obsahuje druhý a tretí najstarší zachovaný glóbus, ktoré boli doteraz známe na slovenskom území – hviezdny glóbus Uranographia vyrobený v Amsterdame v roku 1700 a zemský glóbus Cosmothere z roku 1706. Jej súčasťou sú aj ďalšie hviezdne a zemské glóbusy z 18. a 19. storočia vrátane prvého uhorského hviezdneho a zemského glóbusu. Tri glóbusy však boli takmer rozpadnuté, ďalšie poškodené. Vďaka podpore nadácie sa ich podarilo zreštaurovať a zvýšiť záujem ľudí aj o túto časť kultúrneho dedičstva. Okrem miernejších foriem poškodenia, akými boli nečistoty a znehodnotenie po neodbornej údržbe, museli reštaurátori riešiť aj ťažšie formy poškodenia v podobe deformácií, trhlín a prasklín či chýbajúcich a odpadávajúcich poškodených súčastí.
V Bratislave môžeme obdivovať Prüger-Wallnerovu záhradu
V tichom prostredí Bratislavy ohraničenom okolitými vilami sa nachádza historická Prüger-Wallnerova záhrada, ktorá bola pre verejnosť dlhodobo uzavretá. Je o to vzácnejšia, že na mierne členitom teréne rastú starobylé stromy a najnižšia časť pozemku je podmáčaná vzácnymi mokraďami. Tie sú pre túto lokalitu unikátne a obohacujú biodiverzitu širšieho centra Bratislavy. Aj vďaka grantom sa podarilo nielen zrevitalizovať jej plochu s rozlohou 5000 m2, ale aj obnoviť jej historické objekty. Hlavné mesto tak získalo novú komunitnú mestskú záhradu, ktorej čaro dotvárajú ruiny starých skleníkov, tehlového domčeka i pozostatky storočného kamenného schodiska.
Múzeum vo Svätom Antone
Múzeum vo Svätom Antone sídli v barokovo-klasicistickom kaštieli, za ktorého múrmi sa ukrýva história dvoch významných šľachtických rodín – rakúsko-uhorských Koháryovcov a nemeckých Coburgovcov, ktorí tu rokmi sústredili množstvo vzácnych umeleckých pamiatok európskeho až svetového významu. Nadácia venovala finančné prostriedky na záchranu obrazov a reštaurovanie vzácnych olejomalieb.
Vďaka pomoci sa podarilo zreštaurovať dva veľkorozmerné obrazy od významného nemeckého barokového maliara Johana Heissa, ktorého diela sa nachádzajú v prestížnych galériách, ako Ermitáž, Louvre či Kunsthistorisches Museum vo Viedni. Predmetné diela – olejomaľby na plátne z 2. polovice 17. storočia – boli vlastníctvom pôvodných majiteľov kaštieľa Coburgovcov. Obrazy sú mimoriadne cenné a bolo potrebné ich odborné zreštaurovanie, aby sa ukázala pôvodná farebnosť a krása.
Podarilo sa zachrániť aj vzácny veľkorozmerný obraz Alegória lásky z 18. storočia s mytologickým motívom. Obraz pochádza od neznámeho autora z okruhu benátskej školy zo 17. až 18. storočia. Súčasťou expozície múzea sú aj zachránené veľkorozmerné portréty Márie Terézie, Františka Lotrinského a Jozefa II.
Vystavené portréty richtárov na Spiši sú jedinečným svedectvom doby
Múzeum Spiša sa dnes môže pýšiť jedinečnou zbierkou zreštaurovaných portrétov richtárov spišských miest z 18. storočia. Jej najväčšia hodnota nesúvisí ani tak s úrovňou výtvarného zobrazenia jednotlivých portrétov ako s historickou hodnotou samotných diel. Aj preto ide o zbierkovo najhodnotnejšiu časť novej historickej expozície múzea. Portréty znázorňujú richtárov spišských miest, ktorí boli v tom čase združení v unikátnom mestskom zväze vytvorenom v tejto oblasti Uhorska.
Možno málokto dnes vie, že Spiš patril v minulosti k hospodársky a kultúrne najvyspelejším regiónom strednej Európy a v rokoch 1774 až 1876 na tomto území fungoval jedinečný mestský zväz, ktorý združoval až 16 spišských miest. Na ich čele stáli richtári a na čele provincie gróf a dvaja či traja prísediaci, ktorí svoje poslanie vykonávali v Provinčnom dome na námestí v Spišskej Novej Vsi. Práve k tomuto obdobiu a miestu sa viaže aj vzácna zbierka obrazov richtárov a funkcionárov provincie, ktoré viseli v rokovacej miestnosti. Vďaka pomoci od Nadácie VÚB sa podarilo zreštaurovať 5 obrazov a všetky diela sa tak mohli vrátiť na svoje pôvodné miesto po takmer 150 rokoch.
V Banskej Bystrici možno obdivovať krásne mortuáriá
Smútočné oznámenia sa latinsky nazývajú aj mortuáriá a patria medzi malé umelecké skvosty. Sú ilustrované erbmi príslušníkov šľachtických rodov z krajín bývalej habsburskej monarchie od 18. až do začiatku 20. storočia. Zaujmú nielen svojím spracovaním, ale sú aj jedinečným prameňom pre genealogické a heraldické bádanie a výskum stredoeurópskej kultúry. Mortuáriá boli kedysi oslavou života. Bývali farebne maľované, napísané nielen na papieri, ale dokonca aj na hodvábe, brokáte a ďalších nezvyčajných materiáloch.
Jedinečnú zbierku pohrebných erbov, ktorá patrí medzi najväčšie v strednej Európe, sa podarilo zachrániť aj s finančnou podporou nadácie, ktorá poskytla Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici grant na komplexné zreštaurovanie tejto jedinečnej kolekcie. Reštaurovanie trvalo tri roky a návštevnícky atraktívna zbierka mapujúca naše dejiny bola sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
