Centrum včasnej intervencie Detičky lastovičky v Medzilaborciach pomáha rodinám s hendikepovanými deťmi. Navštevujú ho deti s poruchami autistického spektra, pohybového aparátu, ADHD a s inými zdravotnými znevýhodneniami. Okrem podpory a rehabilitácií sa snaží aj o začlenenie detí do bežného života vytváraním spoločných aktivít so zdravými rovesníkmi.
Mirko Mihalič sa narodil predčasne. Po narodení mu diagnostikovali vzácne neurologické ochorenie. „Mal ťažký štart do života. Nehýbal sa, neotáčal a stále mu padala hlavička. Prvé mesiace sme strávili v nemocnici,“ hovorí jeho mama Miroslava Mihaličová. Nasledovali finančne náročné rehabilitácie a terapie doma i v zahraničí. Mihaličovci si ich našťastie mohli dovoliť, no nie každá rodina s hendikepovaným dieťaťom má také priaznivé podmienky. Aj preto si Miroslava Mihaličová dala sľub.
Vďaka synovi pomáha druhým
„Povedala som si, že ak sa mi podarí postaviť Mirka na nohy, pomôžem aj ostatným rodinám s hendikepovanými deťmi,“ spomína si vyštudovaná všeobecná zdravotná sestra. Využila cenné skúsenosti, ktoré získala počas synových rehabilitácií.
V Medzilaborciach založila občianske združenie, ktoré pomáha rodinám s hendikepovanými deťmi. „Mnohým rodinám, ktoré sa starajú o dieťa so znevýhodnením, chýbajú informácie. Nevedia, o aké príspevky môžu požiadať. Občianske združenie im pomáha zorientovať sa v rôznych druhoch terapií, ktoré napokon nemusia byť finančne až také nákladné,“ konštatuje.
Po čase sa rozhodla ísť ešte ďalej a založila centrum včasnej intervencie Detičky lastovičky. Centrum funguje od minulého roka v priestoroch Základnej školy Komenského. V súčasnosti ho navštevuje 25 hendikepovaných detí do sedem rokov z Medzilaboriec, Stropkova i z Humenného. Rovnaké šance pre všetky deti
V centre sa zameriavajú na konkrétne špecifické potreby dieťaťa. V spolupráci s rodičom mu pripravia individuálny plán, v ktorom mu vytýčia oblasti na zlepšenie a následne s ním pracujú. „Okrem poradenstva pre rodičov sa venujeme aj rehabilitáciám, rozvoju a stimulácii vývinu dieťaťa. Navrhujeme preň rôzne cvičenia a masáže, precvičujeme spolu jemnú i hrubú motoriku,“ opisuje Miroslava Mihaličová.
Dôležitým poslaním centra je aj rozšírenie inkluzívneho prístupu. Snažia sa presvedčiť inštitúcie v kraji, aby zabezpečili hendikepovaným deťom príležitosti na rozvoj. Rozvíjajú ich aj v spoločnom prostredí so zdravými rovesníkmi. „Výhodou je, že sídlime v priestoroch základnej školy. Mnohí žiaci k nám chodia dobrovoľne a trávia čas s našimi deťmi. Už vedia, ako pristupovať k svojim hendikepovaným kamarátom,“ hovorí.
Oáza pre deti spája hendikepované deti so zdravými rovesníkmi
Združenie sa minulý rok pustilo aj do zaujímavého projektu. Aj vďaka podpore Nadácie VÚB premenili nevyužitý priestor v areáli školy na záhradnú oázu pre deti. V revitalizovanom priestore vznikajú príležitosti na komunikáciu a hru medzi klientmi centra a školákmi.
Spoločne s dobrovoľníkmi vytvorili senzorický chodník z dreva a kameňov, ktorý slúži na rozvoj jemnej motoriky a po ktorom môžu deti bezpečne chodiť. V oáze pribudli vyvýšené záhony s kvetmi a rastlinami, lavičky i hojdačka.
„Pred centrom máme vysoký strom, okolo ktorého sme chceli vytvoriť prírodný detský kútik. Spoločne s deťmi sme maľovali, natierali, sypali hlinu do záhonov a sadili kvety. Aj takýmto spôsobom ich chceme učiť samostatnosti,“ vysvetľuje Miroslava Mihaličová.
Na Spojenej škole v Dobšinej prišli minulý rok so zaujímavým nápadom. V areáli školy sa rozhodli zriadiť domov pre týrané a opustené psy a zabezpečiť im dočasnú opateru a starostlivosť. U žiakov zo sociálne slabšieho prostredia aj takýmto spôsobom rozvíjajú sociálne zručnosti a učia ich, ako si vytvárať vzťah k zvieratám.
Deti medzi sebou nerobia rozdiely
Do budúcnosti plánujú viacero aktivít, pri ktorých sa deti stretnú so svojimi kamarátmi. V oáze môžu spoločne pestovať rastliny alebo sa venovať rôznym hrám. Centrum má v pláne aj grilovačky a výlety do okolia, pre pandémiu však zatiaľ plány odkladajú.
„Každé dieťa so zdravotným znevýhodnením chce mať kamaráta. Zaslúži si mať blízkeho rovesníka, na ktorého by sa mohlo obrátiť. Aj preto spájame ich svety. Mnohé z detí, ktoré k nám chodia zo základných škôl, majú silné sociálne cítenie. Skúsenosti nám ukazujú, že rozdiely medzi zdravými a hendikepovanými deťmi nerobia deti samotné, ale skôr dospelí,“ konštatuje Miroslava Mihaličová.
Chcú vytvoriť špičkové centrum pre deti s hendikepom
Na Slovensku podľa nej máme v téme inklúzie stále čo dobiehať. Deti s hendikepom sú pritom také isté ako ostatné, akurát majú isté obmedzenia. Je však dokázané, že aj vďaka začleneniu do bežného života môžu robiť veľké pokroky.
Na mnohých školách chýbajú osobní asistenti, ktorí by sa venovali deťom so špeciálnymi potrebami, a učiteľom chýbajú potrebné informácie, no situácia sa postupne zlepšuje. Pozitívne príklady sú čoraz častejšie. „Nášho syna sa podarilo zaradiť do bežnej materskej školy a deti ho medzi seba od začiatku prijali. Je úžasné sledovať jeho pokroky,“ pochvaľuje si Miroslava Mihaličová.
Víziou Miroslavy Mihaličovej je vytvoriť v Medzilaborciach jedno z najlepších centier pre hendikepované deti s kvalitným personálom. Želá si, aby mohli pomôcť aj mnohým ďalším rodinám, ktoré si nemôžu dovoliť zostať s dieťaťom doma. Pracuje na tom, aby súčasťou zariadenia okrem rôznych foriem podporných terapií bola aj špecializovaná materská škola so zameraním na rozvoj zručností hendikepovaných detí.