Spišská Kapitula skrýva unikáty Slovenska. Vzácne vitráže sa podarilo zreštaurovať po viac než storočí

Prvé známe príbehy Spišskej Kapituly siahajú do 13. storočia, zachované stavby a cenný interiér pamiatky nám poskytujú pútavý pohľad prierezom histórie cirkevného života na Spiši. O jej unikátnosti v medzinárodnom meradle a potrebe zachovať a rekonštruovať to najcennejšie, nám počas návštevy tohto podmanivého miesta porozprávali biskupský vikár Ľubomír Štefaňák, archivárka Monika Bizoňová a reštaurátor Mário Flaugnatti.

Spišská Kapitula je jedna z našich najvzácnejších pamiatok zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jej poklady poškodené časom a poveternostnými vplyvmi si vyžadovali nákladnú rekonštrukciu, ktorú finančne podporila aj Nadácia VÚB. Vďaka programu Poklady Slovenska sa dominantné historické vitráže kaplnky Zápoľských dočkali svojej prvej rekonštrukcie od 19. storočia.

História Spišskej Kapituly siaha do roku 1209, z ktorého máme prvú písomnú zmienku o nej, no napriek tomu nepoznáme presný dátum jej založenia. Kedysi bola samostatným cirkevným mestom, dnes je súčasťou Spišského Podhradia. „Spišská Kapitula je unikátna najmä v tom, že je to taký malý slovenský Vatikán. Tvorí ju Katedrála sv. Martina, biskupský palác (dnes biskupský úrad), seminár pre kňazov, či kanonická ulička, na ktorej kedysi v jedenástich kanóniách bývali kanonici − cirkevní hodnostári, ktorí Spišskú kapitulu tvorili,” približuje archivárka Monika Bizoňová.

Napriek hradbám je opevnenie sprístupnené pre všetkých. „Aj keď sme obkolesení hradbami, máme oficiálne tri vstupy, ktoré sa nezatvárajú. Do Spišskej Kapituly môže prísť ktokoľvek,” hovorí biskupský vikár Ľubomír Štefaňák. „Súčasťou kanónií v Spišskej Kapitule je napríklad charitný dom, byty a tiež penzión, kde sa návštevník môže ubytovať a najesť,” dodáva Štefaňák.

Súkromná kaplnka bohatej uhorskej šľachty

Dominantou Spišskej Kapituly je Katedrála sv. Martina, ktorá pochádza z prvej tretiny 13. storočia. „Pôvodne išlo o jednoloďový kostol s priečnym krížením v tvare gréckeho kríža, neskôr v druhej polovici 15. storočia bol chrám prestavaný z románskeho na gotický a v rovnakom čase k nemu pristavili kaplnku Zápoľských, ktorá mala slúžiť najmä ako pohrebná kaplnka magnátskeho rodu, bohatej uhorskej šľachty, ktorá sídlila na Spišskom hrade. Bola to ich súkromná kaplnka, mohli sem hocikedy prísť a kvôli súkromiu bola po stáročia prehradená mrežami,” približuje históriu Monika Bizoňová.

Práve vitráže v kaplnke Zápoľských boli aj vďaka finančnej podpore Nadácie VÚB zreštaurované. „Nevieme, ako vyzerali pôvodné vitráže z 15. storočia alebo či mali figurálne motívy, ktoré na vitrážach vidíme dnes. Súčasné vitráže vznikli v 19. storočí, v čase, keď sa okná a oltáre na mnohých chrámoch zamieňali za modernejšie. Námet okien vytvoril František Storno a zhotovil ich Albert Neuhauser v Innsbrucku,” vysvetľuje archivárka. „Každé okno zobrazuje prepojenie Starého a Nového zákona. V dolnej časti sa vždy nachádzajú motívy zo Starého zákona, nad nimi zobrazenie Nového zákona,” dodáva.

Vitráže sa reštaurujú roky

S rekonštrukciou vitráží v kaplnke Zápoľských začali v roku 2011. „Vzhľadom na financie nie sme niekedy schopní opraviť ani jedno okno za rok. Niektoré časti sa musia robiť na dve etapy. Vďaka Nadácii VÚB sa nám teraz podarilo urobiť dve okná naraz, no to bola výnimka. Zvyčajne rekonštrukcia jedného okna trvá minimálne rok,” hovorí vikár Štefaňák. „Reštaurovanie jednej vitráže a kamennej časti vychádza na 120-tisíc eur. Chýbajú nám už len dve veľké okná, okno za súčasným organom a budeme mať hotovú celú kaplnku,” hovorí Štefaňák.

Reštaurovanie vitráže v kaplnke Zápoľských prebiehalo v dvoch fázach. „Práce sme rozdelili do dvoch špecializácií, reštaurovanie samotných vitráží a reštaurovanie kamenných častí. Pri takomto veľkom objeme bolo nutné rozdeliť prácu na viaceré etapy. Každý rok sa urobí jedna časť. To znamená, že buď oporný stĺp, alebo okno. Čakajú nás ešte dve okná, snáď sa to stihne v priebehu dvoch-troch sezón,” vysvetľuje reštaurátor Mário Flaugnatti.

Repliky sú o jeden farebný stupeň svetlejšie

Pri reštaurovaní treba okná dôkladne demontovať a previezť do ateliéru. „Jednotlivé pláty so sklami musíme vybrať, označiť, zabaliť na prenos a odniesť do ateliérových podmienok. V ateliéri sa platne očistia, pomocou kartónov sa urobí presná kópia sklíčok a až potom sa všetky sklenené sklíčka rozoberú a odstránia sa olovené koľajnice. Obnažené sklá sa dôkladne vyčistia a sklíčka, ktoré sú poškodené alebo prasknuté, musíme doplniť ako repliky,” približuje proces reštaurátor. „Snažíme sa, aby bol doplnok na nerozoznanie od originálu, ale v reštaurátorskej praxi sa často používa všeobecne uznávaná metóda, že časti, ktoré dopĺňame, by mali byť o jeden farebný stupeň svetlejšie,” prezrádza.

V dolnej časti vitráži sa vždy nachádzajú motívy zo Starého zákona.

„Ak máme vyriešené všetky malé sklenené plochy, následne ich podľa vopred pripraveného kartónu skladáme nanovo. Postupne vymieňame olovené koľajničky, do ktorých sa sklíčka dostanú, až vznikajú ucelené časti. Takto pripravené sa prevezú z Bratislavy do Spišskej Kapituly a inštalujú sa už do vopred zrekonštruovaného kameňa,” vysvetľuje Mário Flaugnatti.

Oprava farebných skiel je len polovica práce

Reštaurovanie nie je len o vitrážových oknách, podstatnú časť rekonštrukcie tvorí obnova kamenných častí. „Poškodenie kameňa bolo rôzne, závisí to od svetovej strany, na ktorú je kameň otočený. Počasie na Spiši je premenlivé až surové, preto bola poškodená najmä severná strana. To, čo škodí pamiatkam najviac, je dážď a mráz. Technológiu, akou budeme s kameňom pracovať, sme si určili už na začiatku, no vychádzali sme najmä z miery poškodenia,” opisuje Mário Flaugnatti.

„Zaujímavosťou je, že všetky kamenné časti sme sekali do prírodného kameňa − pieskovca. Objednali sme božanovský pieskovec z Česka, keďže svojou štruktúrou je najpríbuznejší pôvodným pieskovcom. V ateliérových podmienkach sa prvky sekali priamo do kameňa. Ide o kamenársku prácu, ktorá sa už veľmi netraduje, dnes sa skôr používa technológia umelého kameňa. V tomto prípade sme sekali všetky prvky ručne dlátami do kameňa, čo je podľa mňa remeselne kamenársky zaujímavejší spôsob,” vysvetľuje reštaurátor.

Vzácnych unikátov je v chráme viac

Rekonštrukcia chrámu prebieha postupne, momentálne sa vykonáva rekonštrukcia na jednej z exteriérových stien kostola. „Podarilo sa nám pre verejnosť sprístupniť priestory katedrály, ktoré sa len tak bežne nevidia, napríklad krásna stará kanonická knižnica alebo južná sakristia v kaplnke Zápoľských, ktorá bola roky plná odložených vecí a nedalo sa do nej dostať,” hovorí Ľubomír Štefaňák. „Prvá zmienka o kanonickej knižnici pochádza z roku 1273, keď jeden z prepoštov zanechal kapitule svojich desať kníh. Bola to naozaj vzácnosť, pretože kedysi vlastniť knihu bola výsada a človek musel byť naozaj majetný, knihy totiž vznikali prepisovaním aj jeden rok. Máme tu 12-tisíc kníh v rôznych jazykoch a z rôznych oblastí,” dopĺňa Monika Bizoňová.

Zaujímavé sú aj maľby v sanktuáriu, ktoré návštevníka upútajú v chráme na prvý pohľad. „Maľby pribudli v čase, keď boli dorábané vitráže. Ich autorom je Felix Daberto, jeden zo známejších umelcov 19. storočia. Najvzácnejšia maľba je na stene nad jedným zo vstupov. Je to najstaršia datovaná nástenná maľba na Spiši, z roku 1317, a znázorňuje Korunovanie Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa,” ukazuje archivárka.

Lev z konca 12. storočia je najstaršou a jedinou románskou plastikou na Slovensku.

„Ďalším unikátom je lev, najstaršia a jediná románska plastika na Slovensku, ktorá pochádza z konca 12. storočia. Kedysi boli levy dva, stáli ako strážcovia pri vchode do katedrály. Nachádza sa na poschodí v jednej z najstarších častí chrámu, tzv. westwerku, ktorý bol v 13. storočí kráľovskou kaplnkou. Keďže kráľ nemal na hrade duchovný priestor, ani kaplnku, kráľovská rodina prichádzala pravidelne do kostola. Do miestnosti mali dokonca vlastný súkromný vchod, medzistenové schodisko, na ktoré sa prišlo iba pred niekoľkými rokmi. Dnes tento westwerk (vežovitá stavba západnej časti kresťanského kostola, pozn. red.) považujeme za unikát, ktorý nikde inde na Slovensku nenájdeme,” uzatvára Monika Bizoňová.

Nadácia VÚB každoročne zachraňuje poklady Slovenska

Alarmujúci stav kultúrneho dedičstva a pamiatok na Slovensku sa nadácia snaží zlepšiť aj pomocou súťaže Poklady Slovenska.

Slovensko je krajinou bohatou na tradície a pamiatky. Mnohé z nich tvoria kultúrne dedičstvo našej krajiny, našu pýchu. Avšak veľká časť z nich je v poškodenom alebo až dezolátnom stave. Súťažno-grantový program Poklady Slovenska sa snaží na súčasnú situáciu nielen poukázať, ale aj zmeniť osud našich najvýznamnejších, no aj tých menej známych pamiatok.

O tom, ktorá vzácna kultúrna pamiatka našej krajiny získa grant na reštaurovanie rozhoduje verejnosť. Rozhodovanie nie je jednoduché, pretože každé dielo v online hlasovaní nutne potrebuje obnovu pre svoju záchranu. Výber pamiatok do hlasovania prebieha vždy v spolupráci s historikmi a odborníkmi na umenie. Aby nadácia pomohla pamiatkam vo viacerých oblastiach, každý ročník súťaže venuje inej téme.

Viac informácií o súťaži Poklady Slovenska.