Povesť bratislavského bytového domu Pentagon dnes už veľmi neprekvapuje, no ľudia, ktorí sa rozhodli Pentagon zmeniť, zrejme áno. Ich cieľom je vrátiť domu dušu a vytvoriť miesto, v ktorom sa ľudia budú poznať a sused suseda opäť zdraviť. O prvých zmenách, predstavách aj každodennej realite sme sa rozprávali s domovníčkou Pentagonu Lenkou Polákovou a s predsedom občianskeho združenia Bezpečné bývanie Petrom Grečkom.
Lenka Poláková a Peter Grečko spolupracujú od roku 2006. Lenka v Pentagone žije 18 rokov, pôsobí ako domovníčka najproblémovejšieho domu v Bratislave, Peter je predsedom občianskeho združenia Bezpečné bývanie. Majú plán aj reálne očakávania. Vedia, že drogovú kriminalitu z Bratislavy nevymažú, no záleží im na tom, aby sa na miesto, ktoré je domovom mnohých slušných ľudí, navrátila ľudskosť a pocit bezpečia.
V Pentagone sme sa stretli v novej komunitnej miestnosti, ktorá bola vytvorená pre všetkých slušných ľudí v dome. Iniciátori si uvedomujú, že zmena potrebuje v prvom rade komunikáciu, načúvanie potrebám ľudí aj ich podporu. Ľudí, ktorí majú záujem vytvárať v komunite dobro a zmenu k lepšiemu, si váži aj Nadácia VÚB, a preto finančne podporila vznik komunitnej miestnosti v Pentagone v rámci programu Komunitné granty.
Mreže a kamery nestačia, dom potrebuje dušu
S Lenkou Polákovou a Petrom Grečkom sa nachádzame v jednom z piatich vchodov v Pentagone. Vchádzame do novej komunitnej miestnosti, ktorú vytvorili ako priestor, kde sa obyvatelia domu môžu stretávať. Záleží im na tom, aby si ľudia v dome uvedomili, že každý z nich môže prispieť k zmene.
„Chceli sme, aby komunitná miestnosť vyzerala príjemne. Všetky vizuály a texty, ktoré sa na stenách nachádzajú, vytvorila Zuzana Mojžišová Ciganová. Dostala za úlohu vniesť do tohto priestoru dušu a výsledok nás veľmi teší,“ hovorí o novej komunitnej miestnosti Peter Grečko.
Projekt, ktorého cieľom je priniesť do Pentagonu ľudskosť, pochopenie a radosť zo života, nazvali Pentagon je náš domov. V rámci neho chcú zlepšiť život v Pentagone, ale aj inšpirovať ľudí mimo neho. „Učíme sa, ako bojovať proti zlu, a zároveň veríme, že projekt raz pomôže nielen nám, ale aj iným ľuďom, ktorí majú podobný problém vo svojom bytovom dome,“ predstavuje ciele projektu Peter Grečko.
Otázky, prečo sa stal miestom drog práve Pentagon, prichádzajú od ľudí často. „Nikdy to nebol bytový dom. Najprv to bola ubytovňa, po revolúcii tu presťahovali nepohodlných ľudí, a tak začali vznikať prvé problémy. Dennodenne sa obyvatelia stretávali s tým, že museli chodiť s deťmi do škôlky a do práce okolo nadrogovaných ľudí. Dúfame, že sa to zmení, ale vieme aj to, že technické prostriedky nie sú všetko, dôležití sú ľudia. Pretože dom, ktorý nemá dušu, to nezvládne ani pomocou mreží a kamier,“ vysvetľuje Peter Grečko.
Snaha, aby pozitívne naladených ľudí bolo viac
Lenka Poláková a Peter Grečko si uvedomujú, že situácia, v ktorej sa Pentagon nachádza, sa nedá vyriešiť zo dňa na deň. Ich pohľad na problém nie je ani zďaleka romantickou predstavou. Uvedomujú si cestu, ktorú majú pred sebou, aj potrebu rozmýšľať nad každým krokom a zmenami, ktoré sa v bytovom dome snažia presadiť.
„V rámci projektu potrebujeme riešiť veci formou cukor a bič. Cukor je táto nová komunitná miestnosť. Mali sme tu stretnutia s finančným poradcom, so psychologičkou, s veterinárom, duchovným, ale napríklad aj besedu na tému rómskej kultúry, hudby a tradícií. Miestnosť môže byť prispôsobená na rôzne aktivity, od poradne až po kinosálu pre 35 ľudí. Najbližšie budeme mať premietanie filmu Mohyla o M. R. Štefánikovi, ďalej filmy z festivalu Jeden svet, ktorý organizuje organizácia Človek v ohrození, či školenie s Červeným krížom o poskytovaní prvej pomoci,“ hovorí Grečko.
Priestor tvorí hlavná miestnosť s multifunkčným využitím, sociálne zariadenie (WC) a minikuchynka. Pred vstupom do priestorov je umiestnená stála výstava histórie domu formou bannerov, letákov a fotografií, ktoré prezentujú príčiny kritického stavu v dome.
„Snažíme sa, aby sem ľudia prišli a aby ich bolo čím ďalej, tým viac pozitívne naladených. Potrebujeme, aby sme boli tím. Je fajn stretnúť sa tu, dať si kávu a čaj a porozprávať sa o bežných veciach,“ vysvetľuje Peter Grečko z občianskeho združenia Bezpečné bývanie.
Centrum Dorka je domovom žien v núdzi. Sú to matky, ktoré si svoj život síce plánovali inak, no vďaka vlastnej motivácii i ľuďom okolo žijú plnohodnotný život a venujú sa aktivitám, ktoré tešia nielen ich, ale aj spoločnosť. Zamestnanec centra Martin Cvik porozprával o tom, ako ženy v centre šijú krásne tašky z odpadového materiálu, a spájajú tak sociálnu osvetu s ekologickou.
Dvere komunitnej miestnosti otvorili v januári tohto roku. Okrem tematických besied či kultúrnych podujatí v nej pravidelne prebiehajú stretnutia výboru vlastníkov bytov. Riešia domovú agendu, koordinácie prác na renovácii domu či spoluprácu so správcom ohľadom domového poriadku a zásad bezpečnosti. Počas týchto stretnutí boli poučení napríklad aj o tom, ako správne komunikovať v rôznych konfliktných situáciách.
Zavedením čipov chcú obmedziť cudzie návštevy na chodbách
Časť zmien, ktorá predstavuje podľa domovníčky Pentagonu bič, je v tomto prípade obmedzenie pohybu v bytovom dome. Problém sa snažia vyriešiť čipmi. Majú pomôcť ako bariéry proti vstupu ľudí, ktorí v dome nebývajú. „Pentagon je mimoriadny komplikovaný a členitý, preto bolo treba urobiť viaceré zabezpečenia. Hocikto nemôže ísť na hociktoré poschodie. Keď si idem privolať výťah, musím použiť čip. Keď nastúpim do výťahu, môžem ísť len na to poschodie, kde bývam,“ hovorí domovníčka Lenka Poláková. Aj do komunitnej miestnosti môžu ľudia vstupovať len s ňou.
Pani Poláková sa s ľuďmi stretáva denne, reakcie na zmeny boli rôzne. „Na začiatku hovorili, že obmedzujeme ich slobodu, ale povedali sme im, že ak idú domov, môžu, ak idú na návštevu, nech si po nich dole prídu. Ak sa chcú navštevovať, napríklad s rodinami, ktoré bývajú na inom poschodí, umožníme im to. Platí pravidlo, že treba o to požiadať písomne a uviesť dôvod. Žiadne návštevy tu nemôžu pobehovať len tak samy. Zneužité kľúče automaticky blokujeme,“ vysvetľuje.
Komunitná miestnosť poslúžila v posledných mesiacoch aj na to, aby sa s ľuďmi mohli porozprávať o zmenách, ktoré nastali pri zavedení nového bezpečnostného systému. Na školenie o zásadách bezpečnosti a o správaní pri vstupe do domu prišlo 75 ľudí, pričom podmienkou bolo, aby sa na stretnutí zúčastnila aspoň jedna osoba z bytu.
„Keď sme minule išli po schodoch, stretli sme pani, ktorá povedala, že s čipmi nastala zmena o 80 %. Takéto reakcie nás tešia, ale veríme, že čoskoro to bude 90 %,“ dodáva Lenka Poláková.
Obyvatelia boli skeptickí, no postupne sa pridávajú
Domovníčka Lenka Poláková pozná takmer všetkých ľudí osobne. S humorom hovorí, že mnohí ju volajú teta, mama alebo vedúca. Podľa Petra Grečka má autoritu aj vďaka tomu, že s každým hovorí rovnocenne a otvorene. „Ľudia vidia, že pani Poláková sa tu nadrela a vidia v nej autoritu. Je to človek, ktorý vie pochopiť videnie toho druhého, rozpráva jeho jazykom, snaží sa mu pomôcť,“ hovorí Peter Grečko.
Najťažšie je presvedčiť ďalších ľudí, aby sa pridali a začali spoločne vysielať pozitívne zmeny. Mnohí obyvatelia Pentagonu sú už za mnohé roky z problému unavení, čo domovníčka chápe. „Ľudia boli skeptickí, že nič nepomôže a radšej sa odsťahujú. Ale keď videli, že sa niečo začalo robiť, postupne sa začali pridávať. Teraz sme už naozaj tím niekoľkých ľudí, ktorí sa tu stretávame a jeden od druhého sa učíme,“ hovorí domovníčka Poláková.
V dome bývajú mladé rodiny s deťmi aj seniori
V Pentagone býva mnoho mladých rodín, seniori, ale napríklad aj policajti. „Je to taká zmes, no je tu málo ľudí v strednom veku. V podstate takých, čo by sa mi tu najviac fyzicky zišli,“ hovorí s úsmevom Lenka Poláková. „Býva tu veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale mali sme tu aj ľudí, ktorí nevedeli čítať a písať. Podpisovali sa na papiere krížikmi s prítomnosťou dvoch svedkov,“ dodáva domovníčka.
Mnoho ľudí im vyčíta, že snahe o zmenu venovali toľké roky a stále nie sú v cieli. „Niektorí ľudia by povedali, že sa tu snažíme od roku 2006 a že nám to stačí ako úspech, lenže aj to je úspech, lebo stále to nie je Luník 9 a nie je to ani zbúrané ako Modrý dom v Bratislave. To je pre nás úspech,“ hovorí Grečko.
Roky úsilia prinášajú prvé ovocie
Cieľom všetkých aktivít je navrátiť bezpečné bývanie slušným ľuďom. „Uvedomujeme si, že ak sa nám podarí odtiaľto vyhnať zlo, to sa posunie ďalej. O ulicu, o dom, o mesto a to je zlé. Nechceme zatvoriť dvere pred ostatnými, ktorí by potrebovali pomoc. Dôležité je, aby sme sa zbavili najväčšieho problému, aby sa tu žilo pokojnejšie a lepšie. Najlepšie by bolo, samozrejme, aby sa drogy nepredávali vôbec,“ hovorí Peter Grečko.
V komunitnej miestnosti v Pentagone chcú vytvárať priestor na získanie pomoci, komunikácie a budovanie komunity pre dobrých a statočných ľudí, ktorým záleží na tomto bytovom dome. „Problém je, že ľudia sa radi sieťujú, ale len na sociálnych sieťach. Vyjdú von, stretnú sa a už sa nepozdravia. My potrebujeme vrátiť sociálnu spoločnosť do bežného života a aj pomocou komunitnej miestnosti vytvoriť niečo príjemné,“ hovorí Grečko. „Pomaly sa nám darí a mnohí sa k nám pridali,” uzatvára s úsmevom Lenka Poláková.
