Téma klimatickej krízy môže u ľudí vyvolávať strach, hnev a ďalšie silné emócie. Psychológovia už pracujú s termínom klimatická úzkosť, ktorú najmä mladí nedokážu vždy spracovať. Tereza Mitro z občianskeho združenia Čalado medzipriestor prišla s myšlienkou, ako mladých na západnom Slovensku viesť k environmentálnym témam inak a inšpirovať ich k zmene správania a starostlivosti o planétu.
Na zmeny životného štýlu sú citliví najmä tínedžeri. Čím viac klimatológovia varujú pred zmenou klímy, tým viac sa skloňuje aj pojem klimatická úzkosť. Mladí ľudia vnímajú, že sa ich táto téma týka viac než generácie ich rodičov, keďže dôsledky klimatickej zmeny dnes pociťujeme viac než kedysi. Mnohí si uvedomujú, že je potrebné niečo robiť. Často však nevedia, kde začať.
S mladými hovoria o planéte inak
V občianskom združení Čalado medzipriestor našli spôsob, ako mladým jednoduchšie priblížiť environmentálne témy. Založili polročný neformálny vzdelávací a mentoringový program POĎNATO:LAB, ktorého cieľom je prepojiť stredoškolákov s inšpiratívnymi aktivistami, ktorí ich koučujú a mentorujú. Cez rôzne aktivity ich inšpirujú k zdravému vzťahu k planéte, ostatným ľuďom i k sebe.
S myšlienkou vytvoriť zelený vzdelávací program pre mladých prišla divadelníčka Tereza Mitro počas štúdia na Sokratovom inštitúte, ktorý vzdeláva a motivuje mladých k vytvoreniu vlastného projektu s dosahom na konkrétnu komunitu. „Pôvodne som študovala divadlo v Prahe. Odjakživa ma bavilo spájať ho so vzdelávacími a komunitnými projektmi,“ hovorí spoluzakladateľka občianskeho združenia Čalado medzipriestor.
Vďaka divadlu mladí viac počúvajú o zelených témach
Na začiatku bola interaktívna divadelná hra #zelenáisthenewblack, ktorá vznikla v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky a venuje sa téme udržateľnosti vo svete mladých. Navštevujú s ňou stredné školy, kde pracujú s priestorom školskej triedy. „Na rozdiel od tradičného vzdelávania ho rôzne modifikujeme a nabúravame. Využívame pritom rôzne krátke komické scénky zo sveta mladých,“ vysvetľuje Tereza Mitro.
Divadlo je podľa nej vhodnou alternatívou popri mnohých odborných prednáškach a infografikách, ktoré majú dosah len na určitú skupinu študentov. „V našej hre pracujeme s humorom, parodujeme greenwashing, odhaľujeme svet influencerov a youtuberov a vedieme študentov ku kritickému mysleniu a následnej diskusii,“ dodáva. Aj vďaka tomu sú mladí otvorenejší počúvaniu o zelených témach. Dokonca aj tí, ktorí ich doteraz nepovažovali za dôležité.
„Myslím si, že práve smiechom vieme prehovoriť k ľuďom v téme ochrany životného prostredia. V mnohých scénach sa nájde ktokoľvek z nás a s nadhľadom sa pozrie na určitú nezmyselnosť konania, ktorá ovplyvňuje veľa vecí,“ hovorí Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Práve ten je odborným garantom zeleného programu POĎNATO:LAB, do ktorého divadelná hra na školách pozýva stredoškolákov.
Workshopmi a mentoringom k trvalej zmene
Projekt Terezy Mitro reaguje na aktuálnu klimatickú situáciu a jej frustráciu z klimatickej krízy. Úzkosť z nej pretavila do programu, v rámci ktorého mladí účastníci plnili dve výzvy zamerané na dobrovoľníctvo a znižovanie uhlíkovej stopy. Cieľom bolo prepojiť ich v rámci koučingu a mentoringu aj s inšpiratívnymi profesionálmi.
Vybraní stredoškoláci minulý rok absolvovali štyri workshopy na tému udržateľnosti, uhlíkovej stopy v módnom i potravinárskom priemysle a takisto o férovom líderstve pod vedením psychologičky Brigity Roseman Trimajovej. Ich súčasťou boli aj kratšie bloky venujúce sa spätnej väzbe, projektovej stratégii, psychohygiene či zdravému vzťahu k jedlu.
V Bratislave žije takmer štyritisíc ľudí bez domova. Mnohí prespávajú v záhradných chatkách, opustených budovách aj v podchodoch. Útočisko v hlavnom meste im poskytuje denné centrum Domec na Mýtnej ulici, ktoré prevádzkuje občianske združenie Vagus. Podáva pomocnú ruku tým, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia vymaniť z bludného kruhu bezdomovectva. Na to, aby ľudia bez domova mohli riešiť svoju situáciu, potrebujú mať zabezpečené najmä základné potreby a špecifické typy služieb. Mnohé problémy by im pritom uľahčilo práve nájomné bývanie.
„Naši účastníci si v spolupráci so svojimi mentormi zvolili ciele, ako môžu znížiť vlastnú ekologickú stopu. Viac sledovali pôvod a kvalitu surovín, nakupovali menej, využívali cestovanie verejnou dopravou alebo pristúpili k zníženiu spotreby vody,“ vymenúva Tereza Mitro. Úlohou mentorov bolo usmerniť mladých, aby si vybrali výzvu, ktorá bude pre nich dostatočne ambiciózna a zároveň splniteľná. Aj takýmto spôsobom menili svoje spotrebiteľské správanie.
Mentori mladých sa sami snažia aktívne žiť udržateľným životným štýlom. Viacerí z nich sa venujú ochrane životného prostredia aj profesionálne – napríklad environmentálne aktivistky Tamara Stohlová, Petra Slezáková, Natália Pažická a ďalší.
Mladí si vyskúšali aj dobrovoľníctvo
Mnohí mladí ľudia si prvýkrát vyskúšali aj dobrovoľníctvo. Počas trvania programu odpracovali 630 dobrovoľníckych hodín. „Venovali sa doučovaniu, starostlivosti o verejný priestor, zavedeniu a kontrole triedenia odpadu na internáte, organizovali swap alebo pomáhali v miestnom domove sociálnych služieb a komunitnom centre,“ vymenúva autorka programu. Niektorí z nich sa stali aj dlhodobými dobrovoľníkmi pre organizácie ako Greenpeace, Fashion Revolution a ďalšie.
Vzdelávanie mladých ľudí má podľa Terezy Mitro vždy zmysel. Najmä také, ktoré ich prostredníctvom workshopov dokáže inšpirovať k aktívnej participácii vo vlastnej komunite. Mladí sa pod mottom „mysli globálne, konaj lokálne“ nevenujú iba environmentálnym témam, ale aj osobnostnému rozvoju a k zmene správania inšpirujú aj svoje okolie.
Impulzom k vzdelávaniu sa stal zážitok z Anglicka
Terezu Mitro k vytvoreniu programu inšpiroval zážitok z Anglicka, keď počas jedného leta brigádovali spolu s manželom Jurajom Mitrom na hudobných festivaloch. Ich úlohou bolo upratovať lúky, na ktorých sa odohrávali. „S manželom sme na nich našli neuveriteľné množstvo odpadu, ktorý po sebe návštevníci zanechali. Neraz sme si hovorili, že cez leto by mohli upratovať na festivaloch a v zime si otvoriť na Slovensku bazár použitých vecí, ktoré tam skončili ako odpad,“ vysvetľuje.
Medzi vyhodenými vecami našli poškodené, ale aj plne funkčné stany, batohy, oblečenie, dokonca aj jedlo v konzervách. Ich úlohou bolo všetko nájdené hodiť do zmesového komunálneho odpadu. „Niekedy sme museli vyhadzovať oveľa kvalitnejšie veci, než sme sami vlastnili,“ dodáva autorka programu.
Teší ju, že mladí aj vďaka vzdelávaniu viac rozumejú vplyvom ľudskej činnosti na zmenu klímy a pochopili, že s budúcnosťou planéty môžu niečo urobiť. Mnohí sú aj po jeho skončení naďalej aktívni, udržiavajú nové návyky a posúvajú svoje vedomosti ďalej. Inšpirujú okolie k zmene spotrebiteľského správania bezobalovým nakupovaním, využívaním alternatívnej dopravy, separovaním odpadu, znižovaním zmesového odpadu, organizovaním alebo navštevovaním swapov či participáciou na charitatívnych akciách.
