Chovajú zvieratá, učia sa o ekológii a v záhrade pestujú bylinky. Spoznajte školy, ktoré u žiakov prehlbujú pozitívny vzťah k prírode

Pre deti je vzťah k prírode a živým tvorom odmalička prirodzený. Ak však svoj záujem nerozvíjajú, ľahko sa ich pozornosť sústredí inde. Našťastie si čoraz viac škôl uvedomuje, že vzťah k prírode vie u žiakov zlepšiť nielen to, ako uvažujú o našej planéte, ale posilňuje aj empatiu, trpezlivosť, schopnosť komunikácie a vnímanie sveta okolo nás. Spoznajte školy, ktorým sa darí prepájať klasické vyučovanie s ekoaktivitami.

Zaujímavé formy vzdelávania podporuje aj Nadácia VÚB. Prostredníctvom grantov poskytuje financie spoločenskozodpovedným projektom, ktoré si zaslúžia podporu. Patria k nim predovšetkým projekty, ktoré obohacujú učebné osnovy pútavým a netradičným spôsobom. Spoznajte tri z nich.

V Štiavnických Baniach chovajú dravce a starajú sa o prírodu

Pre žiakov Základnej školy v Štiavnických Baniach je hodina lietania s dravcom bežná asi ako písomka z matematiky. Podľa riaditeľa Pavla Michala, ktorý sokoliarstvo v škole zaviedol, získajú žiaci vďaka predmetu skúsenosti, ktoré využijú vo všetkých oblastiach života.

„Sokoliarstvo sa stalo bežným prvkom obce. Keď som nastupoval do zamestnania, škola mala vyše sto detí a vyzeralo to, že ich počet bude rokmi klesať. Pravda je, že sokoliarstvo školu zachránilo. Už je dokonca bežné vidieť dieťa s dravcom pri jazere,” hovorí riaditeľ.

Okrem dravcov chovajú papagáje, leguána zeleného, vzácne opice či krokodíla. Vďaka zvieratám deti pochopia učivo z geografie či biológie lepšie. „Pri papagájoch deťom ukážeme, že tieto zvieratá žijú v tropických pralesoch. Prostredníctvom krokodíla vysvetľujeme evolúciu živočíchov, čiže pekne môžeme poukázať na to, že vtáky pochádzajú z plazov,” približuje zmysel prepojenia chovu zvierat s učebnými osnovami. „Niektoré zvieratá sme kúpili alebo nám ich priniesli ľudia, ako napríklad korytnačky či papagája, ktorého máme v škole na chodbe,” dodáva.

V škole sa aktívne venujú aj záhradám. Jedna z nich, ktorú majú priamo na budove školy, dosahuje dvanásť metrov. „Hovoríme jej aj záhrada do neba. Je to prvá takáto záhrada na Slovensku aj v Česku. Jej zavlažovanie funguje na princípe zachytávania dažďovej vody v dvoch nádržiach. Celá myšlienka je o tom, že zachytávame dažďovú vodu a nepúšťame ju do kanalizácie. Snažíme sa prírode niečo vracať,” hovorí riaditeľ školy Pavol Michal.

„Pred dvomi rokmi tu vyrástla provensálska záhrada, inšpirovaná francúzskym vidiekom. Je v nej život, čmeliaky či lišaje, ktoré opeľujú levanduľu. Stačí sa započúvať,” dodáva.

V Stupave budujú u detí spoločnými aktivitami vzťah k prírode

Hoci Lesný klub Jadierko pôsobí na prvý pohľad ako iné alternatívne škôlky, v skutočnosti je v mnohom výnimočný. Za všetkým je skupina rodičov, ktorí sa zhodli vo výchove aj v životnom štýle, a tak vytvorili pre svoje deti priestor, kde trávia čas.

„Sme veľmi úzko prepojení ako rodiny. Máme aj projekt s názvom Potravinová banka. Rodiny spolu nakupujú potraviny vo veľkých objemoch, ktoré sú uložené v spoločnej komore, kam si každý chodí naberať, koľko potrebuje. Ďalším projektom nášho združenia je vzdelávacie centrum s ekoateliérom, z ktorého chceme vytvoriť regionálne ekocentrum. Veľa aktivít, aj zero waste workshopy, sa odohráva práve tam. Využívame ho na aktivity pre deti, ako sú ekokrúžok či tvorivé dielničky. Máme v ňom aj drevársku dielňu, ponk a náradie, kde tvoríme napríklad vtáčie búdky,”  hovorí Tereza Ostrihoňová.

Téma ekológie sa do združenia dostala prirodzene. „Postupne sa k nám pridal prúd ekologicky zmýšľajúcich ľudí, medzi ktorých sa radím aj ja. Som rada, pretože konečne mám pocit, že ľudia sa začínajú zobúdzať a riešiť tému ekológie. Máme veľmi dobrý ohlas na naše zero waste workshopy, ktoré robíme s našou odpadovou koučkou. Mnoho ľudí sa prišlo hrabať v smetiach, čo nás milo prekvapilo. Či už členovia nášho združenia, alebo verejnosť. Vidieť, že o tieto témy sa ľudia už zaujímajú. Vo workshopoch chceme určite pokračovať a prinášať nové trendy,” vysvetľuje Tereza.

Podľa Terezy nie je vzdelávanie o ekotémach vôbec zložité. „Pre naše deti je úplne prirodzené, že keď vidia na zemi ležať fľašu, hneď kričia ako sirény – fľaša, fľaša, fľaša. Vedia, že je to zlé. Verím, že budú ešte rôzne fázy vo vývoji, ale v konečnom dôsledku z nich vyrastú osoby, ktoré len tak neodhodia papierik na zem. Moje deti už aj v obchode povedia, že toto by sme chceli, ale je to v plaste. Aj v tomto sú uvedomelejšie,” hovorí zo skúsenosti.

Okrem iného má klub aj záhradku, kde sa sústreďuje veľa aktivít detí. „Minulý rok sme sa vďaka grantu od Nadácie VÚB zamerali na priestor okolo domu. Na malej záhradke v zázemí pestujeme a využívame bylinky, drobné ovocie, deti si pestujú rajčiny a kvety. Každoročne pozorujeme ťahavú fazuľu na plote. Deti záhradu polievajú, mulčujú, plejú, kosia. Všetko, čo treba. Samozrejme, spolu s dospelými,” vysvetľuje.

Na základnej škole v Šahách spestruje vyučovanie vtáčia záhradka

Vyučovanie prírodovedných predmetov dostalo nový rozmer aj na Základnej škole Lajosa Pongrácza s VJM v Šahách. Rozprávková vtáčia záhrada, ktorú učitelia so žiakmi v rámci areálu vytvorili, má u žiakov budovať lepší vzťah k prírode, rozvíjať fantáziu a mimo vyučovania slúžiť ako miesto, kde radi zavítajú s rodičmi či kamarátmi.

Vďaka projektu môžu žiaci bližšie spoznať okolitú prírodu. „Rozprávková vtáčia záhradka Ekodvor je náš zelený školský dvor, kde sú všetky prvky z dreva, žiaci tu môžu oddychovať, tvoriť, starať sa o vtáky, učiť sa o vtákoch alebo čistiť priestor, zbierať smeti či sadiť kvety. Rozprávkovú vtáčiu záhradku Ekodvor tvorí náučný chodník o vtáčikoch, ktoré sa vyskytujú u nás pri rieke Ipeľ. Súčasťou dvora je aj detské ihrisko s rozprávkovou tematikou,” približuje učiteľka Timea Bónová.

Ruku k dielu priložili všetci. „Pri budovaní chodníka nám pomohli aj žiaci. Na hodinách technickej výchovy vyrábali vtáčie búdky a kŕmidlá, ktoré sú vyvesené pri chodníku. Okrem toho vyrábali aj tabule s nápismi stromov, ktoré sa nachádzajú na našom školskom dvore. Na hodinách biológie pripravili podrobný opis vtákov, ktoré sa vyskytujú v Ipeľskej doline. Tieto informačné tabule budú v maďarskom a v slovenskom jazyku a ich súčasťou budú aj fotografie a mapy,” opisuje učiteľka.

„Školský dvor má slúžiť na relaxáciu tela a duše aj v popoludňajších hodinách. Aby mohli dvor využívať nielen naši žiaci počas vyučovania, ale popoludní aj verejnosť, chceli by sme finančné prostriedky z grantu použiť na jeho rozšírenie, a tak vytvoriť zaujímavé zátišia slúžiace na objavovanie, skúmanie, poznávanie, stretávanie sa, športové aktivity, ako aj oddych. Na dvore prebieha vyučovanie prírodovedy, biológie, technickej výchovy. Žiaci navštevujúci školský klub detí sú na dvore každý deň po vyučovaní,“ dodáva Timea Bónová.