Rodiny v Stupave sa spojili a vytvorili pre deti lesný klub. Láska k prírode u nich prevyšuje vzťah k materiálnym veciam

Hoci Lesný klub Jadierko pôsobí na prvý pohľad ako iné alternatívne škôlky, v skutočnosti je v mnohom výnimočný. Za všetkým stojí skupina rodičov, ktorí sa zhodli vo výchove aj v životnom štýle, a tak vytvorili pre svoje deti priestor, kde trávia čas. V rámci komunity rozvíjajú povedomie o ekotémach a prostredníctvom kurzov inšpirujú ďalšie deti a rodičov k tomu, aby znižovali množstvo odpadu vo svojom okolí.

Lesný klub Jadierko v Stupave vznikol ako prvý projekt občianskeho združenia Modrá Sova, o.z.. Vo svojej činnosti sa zameriava na výchovu detí, prevádzkuje však aj Ekoateliér, v ktorom ponúka environmentálne kurzy.

Aktivity združenia podporila Nadácia VÚB. Projekt bol podporený v rámci zamestnaneckého grantového programu, ktorého súčasťou sú aj zamestnanci skupiny VÚB. Práve touto podporou chce zvýšiť angažovať svojich zamestnancov v dobrovoľníctve. Vďaka príspevku sa podarilo zorganizovať prvý zážitkový envirokurz pre deti, na ktorom sa učili, ako produkovať čo najmenej odpadu. Združenie vďaka grantu rozšírilo aj záhradku, založilo kompost a vybudovalo systém vysadenia bylín, tzv. bylinkovú špirálu. O združení a jeho aktivitách sme sa rozprávali s Terezou Ostrihoňovou počas našej návštevy v Lesnom klube Jadierko.

Spoločné aktivity viacerých rodín

Tereza Ostrihoňová je členkou združenia, riaditeľkou lesného klubu, ale aj matkou. „Som zakladateľka lesného klubu a zároveň tu učím. Je nás však viac a všetky naše aktivity zastrešuje občianske združenie Modrá Sova, o.z.,” približuje.

Modrá Sova, o.z. získala grant na ekoaktivity vďaka zamestnancovi skupiny VÚB Jurajovi Praženkovi, ktorý s tímom vypracoval originálny projekt vzdelávania obyvateľov Stupavy. Témou projektu bolo znižovanie množstva odpadu, ktoré denne vyprodukujeme. Aktivisti v miestnej základnej škole zorganizovali Deň bez odpadov a v envirocentre usporiadali sériu workshopov pre domácich. Súčasťou projektu bola aj spoločná revitalizácia záhrady v Lesnom klube Jadierko. Ruku k dielu pridal aj Juraj. „Priznám sa, že motiváciou zapojiť sa, bola moja priateľka, ktorá má veľmi blízky vzťah k ekológii. Bola to fajn príležitosť, urobiť niečo užitočné, a pritom si príjemne vyvetrať hlavu,” hovorí.

Práve Lesný klub Jadierko je prvým projektom združenia Modrá sova o.z.. „Fungujeme ako klubová aktivita združenia od roku 2012. To znamená, že všetky deti, ktoré sú tu, sú deti našich členov. Sme veľmi úzko prepojení ako rodiny. Máme aj projekt s názvom potravinová banka. Rodiny spolu nakupujú potraviny vo veľkých objemoch, ktoré sú uložené v spoločnej komore, kam si každý chodí naberať, koľko potrebuje. Tretím projektom nášho združenia je vzdelávacie centrum s Ekoateliérom, z ktorého chceme vytvoriť regionálne ekocentrum. Takže veľa aktivít, aj zero waste workshopy, sa odohráva práve tam,” hovorí.

„Ekoateliér je samostatná minibudova, ktorá je súčasťou Centra vzdelávania a environmentálnych aktivít Makovice. Využívame ho na aktivity pre deti ako ekokrúžok či tvorivé dielničky. Máme v ňom aj drevársku dielňu, ponk a náradie, kde tvoríme napríklad vtáčie búdky,” vysvetľuje Tereza.

Inšpiráciou boli škandinávske krajiny

Inšpiráciu na vytvorenie lesného klubu našli v zahraničí. „Tento koncept prichádza zo severských krajín. Ako dieťa som chodila do takej škôlky, pretože sme s rodinou žili istý čas vo Fínsku. Tam je úplne bežné, že každá štátna škôlka má aj lesné triedy, ktoré trávia väčšinu času v prírode, takže mi to prišlo prirodzené. A keď som začala riešiť, čo s vlastnými deťmi, uvedomila som si, že toto je jediná cesta, ktorou chcem ísť,” hovorí.

„Nie sme však taká echtovná lesná škôlka v maringotke, fungujeme v dome. V Nemecku, Nórsku alebo v Česku je bežné, že lesné škôlky nemajú zázemie ako my alebo majú minimálne zázemie − maringotku či jurtu. Náš klub má zázemie, ale aj tak sme každý deň celé doobedie za každého počasia vonku. Myslím, že sme taká komunitná škôlka,” zamýšľa sa.

Potreba rodín spolu zdieľať

Tereza priznáva, že dôležité bolo zadefinovať si komunitu okolo združenia. „Zistili sme, že 95 % z nás je prisťahovaných, nevyrastali sme tu. Sme mladé rodiny bez rodinného zázemia, na blízku nemáme žiadne babky, dedkov, čiže sme ostali odkázaní sami na seba, a myslím, že to nás aj charakterizuje. Nechceme byť izolované rodiny, chceme spoločne tvoriť nejaké spoločenstvo. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky, nie sme všetci rovnakí. Spája nás, že potrebujeme veci zdieľať a pomáhať si pri výchove detí,” hovorí o členoch. „Som vďačná všetkým aktívnym členom, zamestnancom, dobrovoľníkom a priateľom, ktorí sa podieľajú na fungovaní našich projektov, pretože bez nich by to nešlo,“ dodáva Tereza. 

Téma ekológie sa do združenia dostala prirodzene. „Postupne sa k nám pridal prúd ekologicky zmýšľajúcich ľudí, medzi ktorých sa radím aj ja. Som rada, pretože konečne mám pocit, že ľudia sa začínajú zobúdzať a riešiť tému ekológie. Máme veľmi dobrý ohlas na naše zero waste workshopy, ktoré robíme s našou odpadovou koučkou. Mnoho ľudí sa prišlo hrabať v smetiach, čo nás milo prekvapilo. Či už členovia nášho združenia, alebo verejnosť. Vidieť, že o tieto témy sa ľudia už zaujímajú. Vo workshopoch chceme určite pokračovať a prinášať nové trendy. Vítaní sú všetci, ktorých táto téma zaujíma, stačí sa prihlásiť cez Facebook. Pevne verím, že z našich detí vyrastie generácia, ktorá bude chrániť životné prostredie,” vysvetľuje Tereza.

Nová generácia detí, ktorej nie je príroda ľahostajná

Podľa Terezy nie je vzdelávanie detí o ekotémach vôbec zložité. „Pre naše deti je úplne prirodzené, že keď vidia na zemi ležať fľašu, hneď kričia ako sirény – fľaša, fľaša, fľaša. Vedia, že je to zlé. Verím, že budú ešte rôzne fázy vo vývoji, ale v konečnom dôsledku z nich vyrastú osoby, ktoré len tak neodhodia papierik na zem. Moje deti už aj v obchode povedia, že toto by sme chceli, ale je to v plaste. Aj v tomto sú uvedomelejší,” hovorí zo skúsenosti.

Tereza vie, že myslieť ekologicky, nie je zďaleka len o separovaní. „Snažíme sa ani nie tak separovať, ako nevytvárať odpad a vyrábať veci z toho, čo máme, a odpad minimalizovať. Na workshopoch sme sa venovali ručnej výrobe mydiel, vlny, záhradám a praktickému triedeniu odpadu,” vysvetľuje.

„Vymysleli sme názov, ktorý ideme umelecky napísať nad naše koše − Separujem, lebo Zem milujem. Tým chceme docieliť, aby si deti uvedomili, že smetný kút je dôležité miesto našej domácnosti a zaslúži si skrášliť a zvýrazniť. Odpadu sa venujeme systematicky. Odpadovú koučku, ktorá pre nás nastavuje odpadový manažment v našom centre, chceme pozvať aj k deťom do škôlky, aby sme sa spolu s ňou mohli lepšie pozrieť na to, aký odpad vlastne produkujeme,” približuje plány.

Vzťah k prírode, nie k veciam

Okrem iného má klub aj záhradku, kde sa sústreďuje veľa aktivít detí. „Minulý rok sme sa vďaka grantu od Nadácie VÚB zamerali na priestor okolo domu. Na malej záhradke v zázemí pestujeme a využívame bylinky, drobné ovocie, deti si pestujú rajčiny a kvety. Každoročne pozorujeme fazuľu ťahavú na plote. Deti záhradu polievajú, mulčujú, plejú, kosia. Všetko, čo treba. Samozrejme, spolu s dospelými,” vysvetľuje.

„Deti zbierajú bylinky aj v prírode a dávajú ich do limonád, robia z nich čaje, nátierky alebo šalát. Zúčastňujú sa aj na prácach vo veľkej záhrade v Borinke, kde sa pestuje zelenina ako hrášok, mrkva, šaláty, repa či zemiaky. Hitom minulej sezóny boli pásavky zemiakové, tzv. mandelinky,” hovorí s úsmevom.

Vzťah k živým veciam naokolo sa u detí vytvoril prirodzene „Deti majú vzťah k prostrediu, v ktorom žijú. Je to prirodzené, pretože väčšinu času sme vonku. Nie sú celé dni zavreté a nelipnú na veciach. Majú vzťah k potoku, k prírode a neustále na to reagujú. Napríklad, keď spadol v parku strom, hneď o tom hovorili, riešili to, skúmali ho. Poznajú stromy, často jeme vonku divé plody, takže potrebujeme, aby poznali aj to,” hovorí učiteľka.

V klube je trochu netradičný prístup aj k hračkám. „Dnes sú deti extrémne zavalené hračkami. My máme málo hračiek. Samozrejme, máme lego, to fičí aj u nás, ale zároveň máme aj drevené kocky, ktoré sú vyrobené z odrezaných nôh stoličiek. Za sedem rokov, čo sme tu, je to stavebnica číslo jeden,” hovorí s úsmevom.

Spolupráca so základnou školou

Séria kurzov na tému zero waste, ktoré v rámci združenia organizovali, mali teoretickú aj praktickú časť. „Robili sme kurzy pre deti, najmä pre základnú školu, do ktorých sa zapojili tri triedy, a naše deti z lesného klubu. Doobedie sme strávili v parku, zbierali sme odpadky a následne triedili,” opisuje kurz.

Učiteľku teší, že deti sa aktívne zapájali, spolupracovali. „Niektoré nevedeli, ktorý odpad kam dať, ale cieľom kurzu bolo naučiť ich to a vysvetliť im to. Tiež si vyrábali z odpadov hračky, napríklad veľrybu, chobotničky. Veľmi ich to bavilo. Minulý rok sme spoločne so základnou školou robili jeden kurz, ale s pani učiteľkami máme dohodu, že budeme spolupracovať aj tento rok,” približuje plány.

Tereza Ostrihoňová

Kto je Tereza Ostrihoňová?

Pochádza z Detvy, má dve deti a žije v Stupave. Študovala etnológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2012 v Stupave založila Lesný klub Jadierko, je členkou občianskeho združenia Modrá sova. V detskom klube pôsobí ako riaditeľka a učiteľka.