Aleje stromov zabránia nárazovým vetrom aj povodniam. Vinosady prišli s unikátnym projektom

Dedinku Vinosady nájdete pod karpatskými kopcami medzi Pezinkom a Modrou. Popod malebné vinohrady sa tu vinie cyklotrasa, ktorú lemuje aleja mladých ovocných stromčekov. Ivana Juráčková rozpráva, prečo ju vysadili, ako pritiahli ľudí, aby si stromčeky adoptovali, a čo plánujú robiť s ovocím. 

Čo Vinosady ponúkajú obyvateľom?

Už aj z názvu vyplýva, že typickou črtou dediny je vinárstvo. V obci máme dvadsať vinárstiev, miestni vinári sú veľmi šikovní a žnú úspechy aj v zahraničí. Vinosady sú pekne umiestnená obec, osadená pod karpatskými kopcami, okolitá príroda je veľkým bonusom pre obyvateľov. Sme blízko Modry, Pezinka aj Bratislavy.

Keď sa vrátime z práce domov, môžeme ísť na prechádzku k jazeru, do lesa, prejsť sa popri viniciach. Okrem vinárov máme v obci šikovných podnikateľov, poľnohospodárov aj farmárov, ktorí pomáhajú zachovať tradičné remeslá.  Obyvatelia dediny sa často prezentujú na podujatiach v krojoch, ktoré tu vyrába Klub žien.

Dedinu lemuje už niekoľko mladých alejí stromov. Prečo ste sa ich rozhodli vysadiť?

Ako prvú sme na podnet včelárov sadili lipovú aleju. V minulosti existovala medzi poľom a cestou remízka. Tvoril ju zelený pás mirabeliek, ktoré slúžili ako včelia paša. Niekto však pred časom remízku zničil strojom.

Remízku sme sa rozhodli nahradiť lipami. Vysadili sme 100 lipových stromov pri cyklochodníku, ktorý Bratislavský samosprávny kraj buduje ako národnú cyklotrasu cez malokarpatský región, napríklad cez obce Dubová, Doľany, Častá či Limbach.

Ľuďom sme ponúkli, že sa môžu prihlásiť a dostať jeden zo stromčekov, keď sa oň budú starať. Bola som zvedavá, či sa nápad ujme. Napokon sa prihlásilo 100 rodín.

Stromy sadíme pre ďalšie generácie, lipa je dlhoveká, prežije stovky rokov. Mnohí si ku koreňom stromov dali zakopať škatuľky s rôznymi predmetmi. Vinári do nich napríklad uložili fľašu vína, stavebníci informácie o svojej firme.

Mená rodín, ktoré si adoptovali lipy, sú napísané na ceduľkách pri stromčekoch a aj v obecnej kronike.

V obci je okrem lipovej aleje aj gaštanová, ovocná a orechová. Ako postupne pribúdali?

Keď sa cyklotrasa začala rozrastať, smerom na prameň Baňa sme vysadili ďalšiu aleju, tentoraz gaštanovú. Na ceste, ktorú lemujú vinice, uvidíte krásne výhľady, no chodiť tade v lete na úpeku nie je ideálne. Stromy vytvoria príjemný tieň.

Neskôr sme aj vďaka podpore Nadácie VÚB smerom do Modry vysadili aleju ovocných stromov a počas jari sme na ceste smerom do včelnice vysadili aj aleju orechovú. Na jeseň chceme sadiť višňovo-čerešňovú. Vysádzanie alejí spájame s podujatím na nádvorí obecného domu, napríklad s ochutnávkou vín.

Zatiaľ ma veľmi potešila spätná väzba od obyvateľov. Stretnem manželov pri aleji, vravia: „Ideme sa prejsť, nesieme svojmu stromčeku vedro vody.“ Rodinka sa bicykluje, berie pre svoj stromček bandasku s vodou.

Dopočul som sa, že niekoľko stromčekov zmizlo. Čo je na tom pravdy?

Veľmi ma mrzelo, keď ma navštívil otec s malými deťmi, že im niekto vzal ovocný stromček, že im ho v noci vykopal rýľom. Doteraz takto zmizli štyri stromčeky.

Je to úbohé, no ťažko tu nájdete páchateľa. V noci je vo viniciach tma, niet šance dať tam kameru, hájnika by som nezaplatila. Keď chce niekto v noci prísť, môže stromy jednoducho vziať.

Rátali sme s tým, že niektoré stromčeky sa neuchytia a uhynú. Teraz, bohužiaľ, rátame už aj s krádežami. Neprajníkom chcem odkázať, že sme nezlomní. Stromy sme už dokúpili a opäť posadili.

Stromčeky ste vysadili aj preto, aby pomohli s následkami klimatických zmien. Všímate si už v obci klimatické zmeny?

Niekedy celé mesiace neprší, je sucho a dusno, ľuďom sa ťažko dýcha. Keď sem prídu na návštevu ľudia zo severnejších oblastí, vnímajú hlavne sucho a prašnosť. Toto leto sme mali  množstvo dní s teplotou nad 30 stupňov, priemerná teplota stúpla približne o 1 stupeň.

Kedysi, keď bolo nad 30 stupňov, obecný úrad dával zamestnancom voľno. Ja by som si to teraz už nemohla dovoliť, lebo by som ich musela nechať doma dva mesiace. Kúpili sme klimatizáciu do kuchynky, ventilátory na obecný úrad.

Zmeny cítia vinári, farmári, vidíme to aj na včelách. Neroja sa tak ako predtým, po zime ich veľa uhynie. Ubúda včelej paše, rastliny v suchu kvitnú menej, nemajú peľ.

Spomínala som potok, ktorý sa môže vybrežiť, ak je dlhodobé sucho a potom prídu návalové dažde. Snažíme sa melioračné kanály udržiavať čisté, kosíme brehy, aby sa neupchali. No v roku 2020 sme aj tak mali druhý stupeň povodňovej aktivity, potok sme museli uvoľňovať bagrami.

V Slatinke nebude priehrada, biotopy európskeho významu dostali prednosť

Dedinka Slatinka s viac ako 650-ročnou históriou mala byť už niekoľkokrát pod vodou, zatopená priehradou. Našťastie k tomu nikdy neprišlo – aj vďaka Združeniu Slatinka, ktoré pôsobí v obci už takmer tridsať rokov. S ekologičkou a aktivistkou Martinou Paulíkovou sa rozprávame o dramatickom osude obce aj o tom, ako sa vďaka zachovaniu prirodzeného toku rieky Slatiny podarilo uchrániť biotopy európskeho významu.

Ako s týmito problémami dokážu bojovať stromy?

V prvom rade čistia ovzdušie, zvlhčujú ho a ochladzujú. Koruny stromov zároveň dokážu zachytiť nárazové vetry, pomáha to strechám domov vydržať nápor.

V dedine máme aj potok, ktorý nás dokáže prekvapiť, keď sa vybreží. Stromy však vypijú veľa vody, ktorá sa potom nepreženie ďalej dedinou.

Zabezpečili ste, aby stromčeky prežili aj nepredvídateľné počasie, ktoré vzniká vplyvom klimatických zmien?

Musíme docieliť, aby sa dobre zakorenili. Vďakabohu máme v obci veľa podnikateľov v stavebníctve. Vykopali také hlboké jamy ako na základy domov. Od farmárov sme zasa dostali skvelý kompost. Pripravili sme jamy, ochranné pletivo aj kolíky tak, aby zniesli aj zlé počasie.

Kto bude oberať plody?

Môže si ich obrať hocikto. Stromy sú pre všetkých. Hoci si rodiny stromčeky adoptovali, nikto by si nemal nárokovať ich úrodu.

Chcela by som vytvoriť nové obecné tradície. V Modrom Kameni majú napríklad obecnú gaštanicu, na jeseň organizujú gaštanové hody a súťaže. Gazdinky môžu vyhrať kuchynské spotrebiče.

Napečú gaštanové koláče, ktoré potom návštevníci podujatia hodnotia. Kto má najlepší gaštanový koláčik, vyhráva kuchynský robot. Podobné podujatia by som chcela priniesť aj do Vinosadov.

Čo sa neskôr stane s úrodou ovocných stromov?

Na nádvorí bude sušička ovocia na solárnu energiu. Sušené ovocie má viac vitamínov ako to zavárané, slnko nám ho krásne vysuší. Naše babičky kedysi sušili jabĺčka, čo im pomohlo prežiť zimy.

Verím, že aj pre klimatické zmeny budeme hľadať spôsoby, ako jesť domáce ovocie. Ovocie prenášané cez oceán stráca hodnotu. Z vysadených stromov budeme mať dostatok vlastného a budeme sa vedieť aj zásobiť

Počas našej návštevy pripravujete osadenie vyhliadkového posedu nad cyklotrasou. Bude stáť na mieste bývalej skládky odpadu. Pre Vinosady bol odpad veľkým problémom, skládka bola dokonca aj na nádvorí obecného úradu. Ako ste sa s tým dokázali popasovať?

Nádvorie obecného úradu slúžilo ako sklad smetných nádob, starého železa a iných nepotrebných vecí. Obec nemá kultúrny dom a veľmi potrebovala priestor na komunitný život. Nádvorie obecného úradu bolo ideálnym priestorom.

Keď sa odpad odniesol, odhalil sa vchod do klenbovej pivnice. Po rekonštrukcii sme pivnicu a nádvorie začali využívať na rôzne kultúrne podujatia a rodinné oslavy. Keď vysádzame aleje, práve tu odovzdávame stromčeky novým majiteľom, ktorí sa prídu zapísať do obecnej kroniky.

Dedina mala aj verejnú skládku, zapísanú v katastri ako miesto odpadového hospodárstva. Kedysi tam bola hlboká jama, no teraz je z nej kopec. Za pár rokov hrozne narástla. Bežne sa  tam zjavilo auto so značkou iného okresu, potichučky otvorilo kufor, vyhodilo dáke vrece a rýchlo upaľovalo preč.

Bol tam hlavne stavebný odpad, a teda sa nedal vyviezť. Obec nemá peniaze na to, aby kopec odstránila. Rozmýšľala som, ako zmeniť negatívum na pozitívum.

Skládka sa nachádza na cyklotrase. V obci máme Štefanský kopec pod kostolom a deti ho milujú na sánkovanie. Keď sa však spustia, ich dráha sa končí v ceste pre motorové vozidlá.

Tak vznikol nápad na premenu skládky na nové miesto na šmýkanie. Kto vyjde hore, naskytne sa mu nádherný pohľad na okolité vinice. Rozhodli sme sa tu preto na vrchole inštalovať posed pre cyklistov.

Poprosila som teda podnikateľov v stavebníctve, nech kopec zhutnia a navozia naň hrubú vrstvu zeminy. Keď vysadíme stromy, kríky, kvety, osadíme posed, už si nikto nedovolí vyhodiť vrece odpadu do takej zelenej oázy.

Mohlo by vás zaujímať