„Zakladali sme ju aj na základe spolupráce s rodičmi, ktorí pre svoje deti chceli kvalitné vzdelávanie s hodnotami. Sme škola, ktorá počúva a je otvorená ich podnetom,“ hovorí zástupkyňa školy Elena Markušová. Keďže rodičia nechceli svoj kontakt so školou obmedziť iba na privedenie a vyzdvihnutie detí, rozhodli sa dobrovoľne zapojiť do jej diania. V roku 2014 založili občianske združenie Brána do Narnie a začali pretvárať nehostinný školský dvor na športovo-relaxačný areál, ktorý menia dodnes.
Záleží im na prostredí, v ktorom deti vyrastajú
„Deti cez týždeň trávia najviac času v škole, kde ich okolité prostredie značne formuje. Aj preto sme chceli zanedbaný areál zmeniť na dvor, ktorý by slúžil deťom a aktívne prepájal komunitu žijúcu v jej okolí,“ hovorí koordinátorka združenia Zuzana Marcišová. Škola aj rodičia sa zhodli, že deťom vytvoria prírodné prostredie, aby v ňom mali dostatočné podnety na vzdelávanie a hry.
Kým sa škola na začiatku sústredila najmä na revitalizáciu vnútorných priestorov, rodičia si vyhrnuli rukávy na spustnutom školskom dvore a pustili sa do práce. „Rodičia začali iniciatívne písať projekty na získavanie grantov a organizovať brigády, na ktorých sa zúčastňujú nielen rodičia s deťmi, ale aj zamestnanci školy,“ opisuje začiatky Elena Markušová.
Za ten čas sa toho veľa zmenilo a do areálu sa vrátil život. Krok po kroku postupne vytvárajú útulnú zónu s rôznymi zákutiami, v ktorých si deti podľa potreby nachádzajú svoj relaxačný alebo aktívny kútik. Tak ako sa menia deti v škole, menia sa aj generácie rodičov, ktorí prichádzajú s novými nápadmi.
Deti sa dnes hrajú medzi kríkovými labyrintmi alebo voľne behajú okolo motýlej lúky. Vďaka podpore Nadácie VÚB sa v ňom podarilo vytvoriť ostrovy biodiverzity s prírodnými ihriskami, opravenou studňou, senzorickým chodníkom, kompostoviskom či s hmyzími hotelmi z dreva a zo šišiek. Na veľkom školskom pozemku zasa pribudli vŕbové domčeky, kopec na šmykľavku či balansovacie jamy. Vchod do školy skrášľuje veľký trvalkový záhon, ktorý deti polievajú zrážkovou vodou zo suda.
Tibor Ruszo a Kevin Lalík pochádzajú zo sociálne slabšieho prostredia. Vďaka svojmu talentu a nápadu vytvoriť inteligentný kôš na separovanie odpadu dnes inšpirujú ďalších mladých ľudí. Študentov sme navštívili priamo na strednej odbornej škole v Revúcej, ktorá v regióne Gemera nesie titul ambasádorskej školy.
Jeden z kútov pretvorili na park s lavičkami
„So začiatkami sa to nedá ani len porovnať. Najskôr sme museli vyčistiť areál od striekačiek, odstrániť náletové dreviny a vykonať hrubé práce. Dokonca sme asfaltovali prístupovú cestu. Školský areál postupne dostal svoj vlastný koncept. Rozhodli sme sa ísť cestou zeleného školského dvora,“ opisuje Zuzana Marcišová, podľa ktorej sú podobné iniciatívy v zahraničí bežné.
Rodičia sa minulý rok rozhodli pretvoriť jeden z nevyužívaných kútov na park, v ktorom vysadili stromy spolu s kvitnúcimi hortenziami a trvalkami odolnými proti suchu. „Nápad prišiel počas leta pri pohľade na deti, ktoré sa tlačili na dvoch lavičkách v tieni pod veľkými borovicami. Školský dvor je síce veľký, ale je tam málo tieňa,“ opisuje Zuzana Marcišová. K lavičkám pribudli ďalšie a deti či dospelých lákajú sadnúť si a relaxovať.
Park je založený ekologicky bez použitia klasickej mulčovacej fólie. Nahradili ju kokosovou verziou, ktorá sa rozkladá v zemi, čím poskytuje rastlinám výživu. Prístup k lavičkám ani okolie nebetónovali. Použili štrk, aby dažďová voda mohla vsiaknuť priamo do zeme. Od jari sa stane aj miestom na organizovanie rôznych aktivít.
Združenie v ňom plánuje robiť čítačky otcov pre deti či tematické stretnutia seniorov s deťmi, ktoré idú ruka v ruke s tohtoročnou školskou témou Zo skupiny do komunity, ktorá sa prelína naprieč ročníkmi a predmetmi. „V príjemnom prostredí parku sa deti môžu stretávať so svojimi starými rodičmi alebo so seniormi z okolia. Tí majú možnosť chodiť do našej školy po obed, posedieť si s obedárom na dvore a tešiť sa z pohľadu na hrajúce sa deti. Je to miesto, ktoré spája,“ hovorí Elena Markušová.
Keď majú deti a rodičia k škole osobnejší vzťah
Bez aktívnej pomoci rodičov by škola sama nedokázala udržiavať taký veľký školský areál. „Keď sa do aktivít zapájajú rodičia s deťmi, majú k škole a jej prostrediu osobnejší vzťah. Dáva im to možnosť spolurozhodovať a spoločne vytvárať krajšie prostredie. Pri plánovaní dvora sú pre nás dôležité aj názory detí, ktoré zohľadňujeme,“ hovorí Zuzana Marcišová.
Starostlivosť o zelený školský dvor si vyžaduje dobrú organizáciu. Niektorí rodičia navrhujú a plánujú aktivity, ďalší píšu žiadosti o granty. Práve tie nesmierne pomáhajú v jeho zveľaďovaní a v ďalších aktivitách združenia. Prostredie školy sa darí pretvárať aj vďaka zamestnaneckým grantom z Nadácie VÚB. Či už ide o myšlienku parku, alebo ostrovy biodiverzity, na prácach sa od návrhu až po realizáciu podieľajú rodičia dobrovoľne. Na veľkých brigádach, ktoré organizujú, sa zúčastňujú vo veľkých počtoch. Len počas poslednej pomáhalo takmer 200 ľudí.
Škola, ktorá sa otvorila komunite
Dvor petržalskej školy je nepretržite otvorený celej komunite. Slúži nielen športovcom a bežcom, ale aj rôznym obyvateľom sídliska a ich deťom, ktoré môžu kedykoľvek využívať prírodné ihriská, posedieť si v altánku alebo objavovať jednotlivé zóny. Miestni obyvatelia sa tomu úprimne tešia a združenie podporujú. Zelený dvor má dokonca svojho záhradníka, ktorý sa oň stará. Zároveň dohliada na to, aby sa v ňom neprekročili možné hranice vandalizmu. Vďaka eliminovaniu pôvodných kovových prvkov a ich zámene za prírodné je však prípadov možného poškodenia čoraz menej.
Kroky, ako úspešne vytvoriť zelenú školskú záhradu
- Ak má vaša škola záujem pretvoriť školský dvor, nájdite a prepojte aktívnych rodičov a učiteľov, ktorí majú čas a chuť venovať sa mu. Aj dlhodobo, ak na jeho údržbu ešte nemáte vyčlenené finančné prostriedky.
- Ideálne je, ak máte v pracovnej skupine ľudí, ktorí budú ochotní projekt riadiť, komunikovať s verejnosťou, písať žiadosti o granty a získavať financie. Pomôcť vám môže aj záhradník, ktorý má k zeleni vzťah a dokáže dvor pretvoriť podľa navrhnutého konceptu.
- Stanovte si konkrétne požiadavky, ako by mal školský dvor vyzerať. Pýtajte sa aj detí a zbierajte od nich podnety. Zohľadnite ich so zreteľom na cieľ, ktorý ste si stanovili. Plán by mal zohľadňovať aj potreby vašej školy a prostredia, v ktorom sa nachádza.
- Zistite, aké druhy rastlín a stromov sú vhodné na váš dvor a aké sú potrebné na zachovanie biodiverzity. Zamyslite sa aj nad plánom údržby zelene po jej vysadení. Uistite sa, že máte povolenie od miestnych orgánov a že rastliny sú vhodné do danej lokality. V prípade školského dvora nesmú mať tŕne a byť jedovaté.
- Vytvorte rozpočet, ktorý zohľadňuje náklady na vytvorenie zeleného školského dvora. Získajte financie na projekt. Granty môžete žiadať od neziskových organizácií, z firemných nadačných fondov, od samosprávy a ďalších inštitúcií.
- Získajte podporu od školských úradov, ďalších rodičov i miestnej komunity. Rozprávajte sa s nimi o výhodách zeleného školského dvora a o tom, ako pomôže nielen škole, ale bude prospešný aj komunite.
- Vytvorte skupinu alebo záhradnícky klub, ktorý bude mať na starosti starostlivosť o zelený školský dvor. Zahrňte doň aj deti, dvor tak získa edukatívny charakter.