Niektoré z nich chcú vzdelávať, iné pretvárať zanedbané miesta. Projektov, ktoré sa snažia myslieť ekologicky a robiť z miest a dedín krajšie miesta pre život, je na Slovensku čoraz viac. Vymysleli ich a zrealizovali komunity ľudí, ktorých spojila motivácia meniť veci k lepšiemu aj láska k prírode a všetkému živému okolo nás.
V Bušinciach vytvorili na mieste čiernej skládky park
Obec Bušince je druhou najväčšou obcou v okrese Veľký Krtíš. Pred ôsmimi rokmi začala intenzívne pracovať na zlepšení a zvýšení separácie komunálneho odpadu. Spoločnými silami sa im podarilo na miestach čiernych skládok vytvoriť priestor na oddych, a tak zlepšiť život obyvateľov.
Základom bolo vytvoriť na mieste skládky oddychovú zónu pre občanov. Vďaka podpore Nadácie VÚB boli v priestore umiestnené oddychové lavičky, hracie prvky pre deti a edukačná tabuľa s informáciami o dĺžke rozkladu jednotlivých typov odpadu v prírodnom prostredí.
K skrášľovaniu prostredia prispeli predovšetkým občania. „Máme aktívnejšiu časť obyvateľov, ktorá sa zapája formou víkendových brigád párkrát do roka. V tomto projekte sme robili aj výsadbu stromov. Občania sa zapojili pri samotnom odstraňovaní skládky, no aj pri sadení.“ Podľa starostu je dôležité zapájať do procesu nielen ľudí, ktorí obývajú okolité ulice, ale aj iných obyvateľov obce.
V dubnickej knižnici pribudla k letnej čitárni ekozáhradka
V Dubnici nad Váhom si veľmi originálne poradili s nevyužitým priestorom mestskej knižnice. Na mieste, kde sa nachádzal nehostinný chodník s hrdzavejúcim plotom, vznikla letná čitáreň, v ktorej si návštevníci môžu nerušene čítať. Súčasťou čitárne je aj bylinková záhrada, pričom každá rastlina je označená tabuľkou s názvom a stručným opisom využitia.
„Ide o jednoduchý koncept záhradky, kde sme do kvetináčov nasadili liečivé bylinky a koreniny, ktoré sú bežne dostupné a používané v ľudovej medicíne či v kuchyni. Bylinky pravidelne striháme a sušíme, aby mohli byť k dispozícii aj našim návštevníkom,” hovorí Eva Granátová, referentka strategického rozvoja mesta Dubnica nad Váhom.
O záhradku sa starajú samotní pracovníci knižnice. „Návštevníci ju využívajú na posedenie s knihou na čerstvom vzduchu, ale aj na zoznámenie sa s bylinkami. V prípade záujmu si môžu čo-to zo záhrady odtrhnúť a odniesť domov,” dodáva Eva Granátová.
Nájsť pitnú vodu z prírodného zdroja, ktorému sa dá dôverovať a ktorý má zároveň zdraviu prospešné účinky, je čoraz zriedkavejšie. Jozef Martoš sa spolu s členmi Združenia mládeže a sympatizantov obce Rudník dlhodobo podieľajú na revitalizácii oddychovej zóny v baníckej oblasti pod Kobyľou horou.
Neďaleko Žarnovice vysadili alej stromov, ktorá spája
Dve kamarátky spojilo spoločné nadšenie aj nápad vysadiť v prírode staré odrody ovocných stromov. Tak vznikla neďaleko Žarnovice dvanásť kilometrov dlhá alej. Z finančných prostriedkov grantu od Nadácie VÚB mohli pre projekt Alej, ktorá spája nakúpiť rôzne odrody stromov a realizovať postupnú opravu starých a nových sakrálnych miest, ktoré sa na v jej blízkosti nachádzajú.
Už názov projektu napovedá, že alej chce zapájať a spájať ľudí. Najmä prepojiť dedinu Horné Hámre s lazmi na Kostivrchu. „Súčasný spôsob života potláča túžbu komunitne sa stretávať a vzájomne nás odcudzil. Projekt je preto aj akousi pripomienkou, že každý z nás môže skrášliť svoje okolie nielen pre seba, ale aj pre druhých a zároveň niečo urobiť pre okolitú prírodu a krajinu,“ opisuje jeho autorka Erika Galanská.
Našťastie ešte pred pandémiou stihli vysadiť prvé stromy. „Doteraz sme vysadili 85 dlhovekých stromov a asi 100 semenáčov na štepenie, ktoré pochádzajú od sadárov z ekologického pestovania. Medzi nimi sú jablone, hrušky, čerešne, višne, z nich odroda Kráľovná Hortenzia, z ktorej plodov možno vyrobiť výborný džem. Niektoré zakvitli, iné sa trochu trápia vinou sucha,” hovorí Erika Galanská.
Alej vysádzajú po okraji lazníckej cesty. „Niekde vysádzame stromy tam, kde už boli a dožili, inde bola pôvodne lúka. Snažíme sa ich sadiť čo najviac k okraju cesty, pretože každý kúsok trávy si ceníme. Väčšina lúk a pozemkov je obhospodarovaná alebo kosená. Pasú sa tu ovce, kravy a kozy, čím je cesta alejou ešte krajšia,” dodáva.
V Rajci vytvorili miesto, kde sa deti učia vonku
Dobrovoľníci z občianskeho združenia Tilia sa spolu s učiteľmi z Katolíckej spojenej školy v Rajci rozhodli vytvoriť priestory na vonkajšiu výučbu detí. Okrem toho vytvorili aj ďalšie miesta, na ktorých sa môžu stretávať mladí so seniormi. „Hlavnou myšlienkou bolo priniesť zaujímavé aktivity, ktoré povzbudia učiteľov a žiakov, aby sa mohli učiť vonku. To ich zároveň vedie k všímaniu si prírody a jej prepojenia s každodenným životom,“ vysvetľuje Eva Stanková zo združenia Tilia.
Prváci sa tak už na jeseň minulého roka napríklad vybrali do jesennej záhrady učiť sa o zmysloch. „V rámci prvouky si trénovali sluch v šuštiacom lístí, čuch si uvedomovali pri ovoniavaní rôznych byliniek. Prekvapenia v plátenných vrecúškach zase dali zabrať ich hmatu. Zrak si skúšali pomocou lupy a na záver vznikla šnúrová galéria jesenných listov,“ vymenúva Eva Stanková.
Tieto miesta slúžia nielen učiteľom a žiakom, ale aj ďalším obyvateľom Rajca. „Mysleli sme aj na seniorov, ktorých chceme začleňovať do aktívneho života a prepájať s mladými. Aj v tomto duchu sa niesol náš projekt Učíme sa vonku, učíme sa so starkými. So seniormi sme počas spoločných brigád pripravili pôdu pre zasadené cibuľoviny a na budúci rok nám pribudnú záhony s kvetmi.
Vďaka zdrojom z Nadácie VÚB mohlo združenie zakúpiť aj rôzne náradie, knihy o košikárstve a ďalšie pomôcky, ktoré sa využívajú na kurzoch. „V našich aktivitách pokračujeme a motivujeme ľudí k zdanlivo obyčajným veciam, ako vybrať sa von, nazbierať prúty, upliesť košík,” dodáva Eva Stanková.
