Na Spojenej škole v Dobšinej prišli minulý rok so zaujímavým nápadom. V areáli školy sa rozhodli zriadiť domov pre týrané a opustené psy a zabezpečiť im dočasnú opateru a starostlivosť. U žiakov zo sociálne slabšieho prostredia aj takýmto spôsobom rozvíjajú sociálne zručnosti a učia ich, ako si vytvárať vzťah k zvieratám.
Dobšiná patrí medzi chudobnejšie regióny na Gemeri, kde žije prevažne rómska komunita. Miestnu spojenú školu tvorí špeciálna základná škola a odborné učilište, v ktorom sa učia novému remeslu budúci krajčíri a stolári. Dnes ju navštevuje spolu 171 žiakov. Mnohí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
„Naša škola je špecifická aj tým, že v nej uprednostňujeme hravú a interaktívnu formu učenia pred zdĺhavým memorovaním poučiek. Pre žiakov a študentov organizujeme besedy zamerané na prevenciu šikany či užívania drog a rôzne ďalšie aktivity,“ hovorí Michaela Šofranková, ktorá na škole pôsobí ako asistentka učiteľa.
Mladých vedú k starostlivosti o zvieratá
Minulý rok prišli na škole s nápadom zriadiť priamo v areáli domov pre psy a poskytovať dočasnú starostlivosť týraným a opusteným psom. S myšlienkou prišla riaditeľka školy Milada Breuerová a Michaela Šofranková si projekt zobrala pod svoje krídla.
„Zvieratá sme jednak chceli zachrániť pred bezcitnosťou a krutým ľudským zaobchádzaním a zároveň tým rozvíjame citovú väzbu u mladých. Učíme ich, ako sa starať o zvieratá a rozumieť ich potrebám. Opustené psy sa tak stali právoplatnými členmi našej školy,“ opisuje Michaela Šofranková.
Chceli zriadiť niekoľko kotercov s vybavením priamo na školskom dvore. Pred začatím výstavby koterca však narazili na prekážku. „Žiaľ, hygienici nám nepovolili držať psy v školskom areáli. Vynašli sme sa a využili sme pozemok neďaleko školy, ktorý patrí jednému z našich zamestnancov,“ hovorí Michaela Šofranková.
Netrvalo dlho a prvý koterec aj vďaka podpore zo zamestnaneckého envirograntu Nadácie VÚB využili pre malé šteniatko Lolu, ktorú našli v kritickom stave s celotelovým zápalom kože. „Museli sme ju izolovať od ostatných psov, keďže bola v rizikovom veku a vakcinácia pre jej zdravotný stav nebola možná,“ dodáva. Lola je už dnes v poriadku a dokonca pre ňu našli nový domov v Českej republike.
Pomáhajú žiaci i učitelia a vychovávatelia
Do projektu sa zapojili aj žiaci školy, ktorí spolu so svojimi majstrami pomáhali pri výstavbe koterca, výrobe pelechov a búd pre psíky. „Učia sa u nás mladí stolári a krajčírky, a tak si dokážeme svojpomocne vyrobiť čokoľvek, dokonca aj ušiť pelechy a hračky pre psíky.“
Momentálne škola disponuje jedným väčším kotercom, ktorý možno využiť pre dva až tri psíky. Žiaci sa aktívne zapájajú aj do jeho pravidelného čistenia. Nedávno zachránili aj zraneného kocúra s ochrnutými zadnými labkami, ktorý je v dočasnej opatere u zamestnanca školy. Vďaka starostlivosti veterinára sa mu postupne vracia cit do nôh a čoskoro bude znova v poriadku.
„Ďalšieho psíka Benyho sme zachránili priamo z ulice a neskôr si ho adoptovala jedna z našich vychovávateliek,“ hovorí realizátorka projektu.
Centrum pre deti a rodiny Kolárovo poskytuje náhradný domov deťom a mladým dospelým. Počas jeho 50-ročnej existencie sa tu vystriedalo viac ako tisíc detí. Aktivít, ktorým sa venujú, je mnoho. Najnovšie sa im podarilo realizovať sen o novom ihrisku. O jeho podobe rozhodli deti a pri vzniku pomáhali aj mladí dospelí.
Záchranou zvierat sa učia, že zmena je možná
Žiakov na škole učia, že vzťah človeka a psa je prínosom pre obe strany. Na vlastné oči vidia, že záchranou opustených zvierat dokážu meniť veci k lepšiemu. Príkladom sú im aj učitelia a vychovávatelia, ktorí si k zvieratám vytvorili hlbší vzťah a berú si ich do dočasnej opatery.
Škola spolupracuje aj s útulkom pre opustené zvieratá v Rožňave. V decembri minulého roka preň urobili zbierku a zriadili online trh s výrobkami žiakov, učiteľov a majstrov. Peniaze, ktoré mladí zarobili svojou šikovnosťou, putovali psíkom.
„Žiakmi pohlo, že sa starajú o zvieratá a zažili osobnú skúsenosť s ich záchranou. Mnohí si uvedomili, že pes nie je vec. Sami navyše sľúbili, že budú informovať zamestnancov školy o akomkoľvek neetickom a neľudskom zaobchádzaní so zvieratami. Verím, že budú starostliví aj v osobnom živote,“ sľubuje si od projektu Michaela Šofranková.
