Vymaniť sa z generačnej chudoby pre mnohých ľudí na Slovensku nie je jednoduché. Najmä v regiónoch s nedostatočnou infraštruktúrou a pre tých, ktorým chýba dostatočné vzdelanie alebo pracovné príležitosti. Občianske združenie Úspešný život pôsobiace v regióne Novohradu pomáha vymaniť sa z kruhu chudoby inak. Zameralo sa na finančné vzdelávanie ľudí z marginalizovaných skupín a rodičov samoživiteľov.
„Už niekoľko rokov pracujeme s ľuďmi, ktorí žijú v zlých sociálnych podmienkach a nedarí sa im vymaniť z kruhu generačnej chudoby. Nie je vôbec jednoduché prežiť z takých nízkych príjmov, ako majú oni, no často iný život ani nepoznajú. Nedostatočné vzdelanie a chýbajúce pracovné skúseností k tomu iba prispievajú. Neraz nie sú naučení pozerať sa do budúcnosti, prežívajú zo dňa na deň,“ opisuje Stanislava Jonášová Botošová, riaditeľka organizácie Úspešný život. Aj preto sa rozhodli zmeniť pohľad ľudí na financie a naučiť ich, ako s nimi narábať a zvládnuť život aj s nízkym príjmom.
Ľudí učia, ako si napríklad viesť peňažný denník
Terénni pracovníci z organizácie Úspešný život pomáhajú najmä ľuďom z rómskej komunity, matkám samoživiteľkám či ľuďom so zdravotným znevýhodnením prevažne v ich prirodzenom domácom prostredí. Hoci k zmenám dochádza postupne, úspešné príklady hovoria samy za seba.
„Pomáhali sme mladej žene, ktorá vyrastala v detskom domove. Jej deti po rozvode zostali v starostlivosti bývalého manžela. Žena sa snažila nájsť si strechu nad hlavou, no ledva zvládala zaplatiť prenájom izby v ubytovni,“ opisuje jej situáciu terénna pracovníčka Zuzana Gajdošová. Žena bola bez príjmu a v zlom zdravotnom stave. Dlhy a exekúcie brala na ľahkú váhu, kým ju z dôvodu nedoplatku na zdravotnom poistení odmietli ošetriť u lekára a vydať jej lieky.
V takom prípade je podľa terénnej pracovníčky dôležité, aby sa človek pozrel na svoju životnú situáciu realisticky. Základným krokom, ako motivovať ľudí k zlepšeniu ich finančnej situácie, je dôkladne ju spoznať. „Ľuďom, s ktorými pracujeme, pomáhame pozrieť sa na ich nízke príjmy a spôsob, ako s peniazmi narábajú. Pozrieť sa pravde do očí znamená, že sa spolu pozrieme na ich bývanie a výdavky s ním spojené, na ich dlžoby, poplatky a zároveň na nákupy, z ktorých sa snažíme vypracovať rutinný návyk odkladania si všetkých bločkov a ich evidenciu v peňažných denníkoch,“ vysvetľuje Zuzana Gajdošová.
Sociálny pracovník nemoralizuje, ale podporuje
Cieľom sociálneho pracovníka nie je moralizovať a kritizovať spotrebiteľské správanie človeka. Snaží sa mu pomôcť v tom, aby spoznal sám seba a svoje potreby, ktoré potom spoločne vyhodnocujú. Žena si musela nájsť lacnejšie bývanie. „Zároveň sme začali komunikovať s exekútormi a s Centrom právnej pomoci, pričom si požiadala o invalidný dôchodok. Vďaka tomu sa nám podarilo odblokovať prístup k zdravotnej starostlivosti. Klientka si vedie peňažný denník a postupne zisťuje, čo je pre udržanie jej krehkej stability najdôležitejšie – platenie výživného na deti, nájom, poplatok za osobný bankrot, lieky a bežné nákupy potravín či drogérie,“ hovorí terénna pracovníčka.
Ďalším príkladom je prípad matky so štyrmi deťmi v odľahlej obci na východnom Slovensku, ktorá sa rozviedla. „Po skončení rodičovského príspevku jej zostalo iba výživné a rodinné prídavky. Jej dve staršie dcéry študujú v meste a musia bývať na internáte. Výživné však ani zďaleka nestačilo pokryť náklady detí na cestovné, stravu, bývanie na internátoch či školské potreby,“ opisuje jej situáciu Zuzana Gajdošová.
Matke nezostávalo ani na základné potraviny či na nákup palivového dreva a energií. Našťastie sa jej podarilo nájsť si prácu a začala dostávať pravidelný mesačný plat. Žena si vedie evidenciu výdavkov a zapisuje si každú položku. „Odkedy sa zlepšila jej situácia, svoje spotrebiteľské návyky nezmenila. Kupuje si iba to, čo nutne potrebuje, vďaka čomu dokáže ušetriť peniaze na nákup dreva alebo zaplatiť väčším deťom internáty. Jej finančnú situáciu značne pomohol zlepšiť mesačný príjem, ale aj jej schopnosť šetriť a počítať s výdavkami do budúcnosti,“ dodáva terénna pracovníčka.
Chudoba je ako začarovaný kruh, z ktorého je ťažká cesta von
Chudoba je v mnohých prípadoch ako začarovaný kruh. „Ak v predchádzajúcej generácii ľudia žili v nedostatku bez dostatočného vzdelania a možnosti sebarealizácie, čo odovzdajú svojim deťom? Iba to, čo sami poznajú. Deti preberajú vzorce správania od svojich rodičov a odovzdávajú si ich z generácie na generáciu. Ako však majú ľudia žijúci v chudobe pristupovať k vzdelaniu, ak často nemajú uspokojené základné životné potreby?“ pýta sa Stanislava Jonášová Botošová.
Tibor Ruszo a Kevin Lalík pochádzajú zo sociálne slabšieho prostredia. Vďaka svojmu talentu a nápadu vytvoriť inteligentný kôš na separovanie odpadu dnes inšpirujú ďalších mladých ľudí. Študentov sme navštívili priamo na strednej odbornej škole v Revúcej, ktorá v regióne Gemera nesie titul ambasádorskej školy.
Odpoveď vidí v tom, že ľuďom pomôžu pretnúť bludný kruh chudoby. Z každodenného prežívania môžu prejsť do plánovaného spôsobu života aj tým, že sa stanú zodpovední za svoje vlastné financie alebo si budú vedieť vytvoriť finančnú rezervu, hoci aj minimálnu. Projekt finančnej gramotnosti sa im úspešne darí realizovať aj s podporou Nadácie VÚB.
„Chceme vychovať finančne gramotnejšiu generáciu, ktorá odovzdá nové vedomosti a zručnosti ďalšej. Ak sú v rodine dospievajúce deti, je dobré ich zahrnúť do spolupráce. Rodičov vedieme k sporeniu a ony to vidia. V niektorých prípadoch si odkladajú iba päť eur mesačne, ale pri dlhodobom finančnom deficite im aj taká nízka suma robí zo začiatku problém,“ vysvetľuje Zuzana Gajdošová, ktorá s klientmi neraz rozoberá okrem výdavkov aj spôsob fungovania domácnosti. Na to si však treba získať ich dôveru, až potom možno pristúpiť k analýze financií. Človek potom neraz sám prichádza na to, čo je v jeho prípade dôležité a čo môže riešiť až neskôr.
Učia ich šetriť všade tam, kde sa to dá
„Robíme s ľuďmi, ktorí nie sú schopní samostatnosti ani si viesť evidenciu výdavkov. Vtedy reagujú odmietavo, že nemajú z čoho žiť, nieto ešte šetriť. Chceme však, aby zistili, že je to pre zlepšenie ich situácie nevyhnutné. Niekedy nám zataja závislosť od fajčenia. Keď si však uvedomia realitu, sami sú prekvapení, koľko peňazí ich to stojí,“ konštatuje terénna pracovníčka, podľa ktorej sa chce mať každý človek lepšie. Aj preto sa s ľuďmi spoločne snaží prísť na to, akým spôsobom si môžu naplniť vlastné ciele.
Nedostatok financií v mnohých rodinách spôsobuje aj neefektívne fungovanie domácností, v ktorých terénni pracovníci neraz narazia na prekvapivé situácie. „Žena napríklad nevie variť, a preto nakupuje konzervy či polotovary, čo je drahé. Pritom v jej obci je komunitné centrum, kde sa ľudia môžu naučiť variť a piecť. Mali sme aj klientku, ktorá sa sťažovala, že jej syn si pýta každý deň tri eurá na nákup v školskom bufete, kde si kupuje bagety, sladkosti a nápoje. Keď sme spolu vypočítali, o akú mesačnú sumu ide, zistila, že by mohla mať desiate nielen pre syna, ale aj pre ďalšie deti,“ vysvetľuje terénna pracovníčka.
Hľadať silu na ceste k lepšiemu životu je oveľa náročnejšie a vyžaduje si to pravidelné stretnutia a podporu. Niektorým sa už podarilo osamostatniť vďaka novej práci. Ďalší si začali vytvárať finančnú rezervu a pravidelne sledujú svoje príjmy a výdavky. Osobitnou kapitolou boli zadlžení klienti, ktorým nikto nepovedal, že ak sa v nezamestnanosti nezaevidujú na úrade práce, nebudú mať hradené poistné. Veľa ľudí tiež siaha po rôznych predražených úveroch, ktorými sa zbytočne zadlžujú.
Vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti sa v mnohých prípadoch ukazuje ako riešenie, ktoré funguje. Paradoxne sa na školách neučí. Prostredníctvom neho sa ľudia v problémoch dozvedajú, ako s peniazmi pracovať. Mladým vysvetľujú, že aj malá úspora na začiatku aktívneho zamestnaneckého života môže vo vyššom veku tvoriť významnú sumu. Mnohokrát nerozumejú, čo sú sporiace účty alebo ako funguje svet financií. To všetko si vyžaduje finančnú disciplínu, ktorej sa postupne učia a poctivo ju dodržiavajú.
