Rôzne profesie so spoločným záujmom. Nová Cvernovka spája ľudí, ktorým záleží na ekológii

Architekti, hudobníci či dizajnéri. V Novej Cvernovke sa už druhýkrát uskutočnil festival, ktorý zvyšuje povedomie o aktuálnych klimatických problémoch, ale aj o možných riešeniach. Stretli sa tu ľudia rôznych profesií, ktorých však spája spoločný záujem – spraviť pre planétu niečo viac. S kurátorkou umenia, projektovým manažérom a šperkárkou sme sa rozprávali o tom, ako prepájajú svoju prácu s ekológiou.

Program festivalu NASUTI tvoria prednášky, diskusie, workshopy a kreatívna produkcia vo forme prezentácií a inštalácií. Nadácia VÚB podporuje Živú kultúru v Novej Cvernovke, a preto stojí aj pri jedinom slovenskom festivale súčasného umenia s environmentálnym zameraním. Druhý ročník festivalu sa v Novej Cvernovke uskutočnil 21. septembra 2019.

O tom, ako sa darí prepájať pracovné záujmy a pritom myslieť ekologicky, sme sa rozprávali priamo s ľuďmi, ktorí na festivale vystúpia v rámci programu. Zaujímalo nás, ako udržateľnosť vnímajú  kurátorka umenia, projektový manažér a šperkárka.

Šperkárka Marta Juhász: Pri tvorbe využívam plechovky, plasty či káble

Veľkou témou v rámci ekológie je móda. Šperkárka Marta Juhász na festivale NASUTI diskutovala s módnymi tvorcami o nastavovaní procesov a vzniku udržateľnej módnej značky v prostredí Slovenska a Česka. Venuje sa predovšetkým tvorbe recyklovaných a upcyklovaných doplnkov. „Používam bežne dostupný odpadový materiál, ako sú plechovky z nápojov, tetrapak, PET fľaše a iný plastový odpad, rôzne staré káble, staré bleskozvody, modelársky odpad, a kombinujem ho s chirurgickou oceľou,” približuje svoju prácu.

Dôležité pre Martu sú funkčnosť a kvalita. „Pri tvorbe sa snažím spracovať čo najviac odpadu. Kladiem dôraz na to, aby bol šperk funkčný a čo najdlhšie použiteľný a aby mohla byť v prípade zničenia znova recyklovaná. Pri balení výrobku sa tiež snažím používať už zrecyklovaný materiál. Napriek tomu, že tvorím z odpadu, vždy som sa snažila vyrábať svoje diela čo najkvalitnejšie a hlavne tak, aby sa na prvý pohľad nedalo rozoznať, z akého materiálu sú vyrobené. Myslím, že nových zákazníkov získam tým, ako výsledné dielo vyzerá.

Uvedomuje si, že v rámci šperkárstva sú ekologické riešenia ťažšou cestou. „Vždy ma však lákali nové výzvy. Páči sa mi, že môžem experimentovať s materiálmi a technikami, ktoré v šperkárstve ešte nie sú zaužívané. Pri tvorbe mám veľkú voľnosť, nie som obmedzená ani cenou materiálu. Každý odpadový materiál má iné vlastnosti, snažím sa zvýrazniť práve ich pozitíva,” vysvetľuje svoj prístup. „Chcela by som, aby cez moju tvorbu čoraz viac ľudí pochopilo, akými perfektnými materiálmi pohŕdame,” dodáva.

Podľa Marty Juhász sa stala udržateľnosť akousi módou, čo vníma veľmi pozitívne. „Vzniklo u nás veľa skvelých projektov a malých značiek, ktoré podporujú udržateľnosť. Aj zákazníci sa väčšmi zaujímajú o kvalitu výrobkov a snažia sa viac podporovať lokálnych výrobcov. Dúfam, že táto pozitívna zmena nebude len krátkodobá módna záležitosť,” hovorí.

Kurátorka umenia Lenka Kukurová: Prajem si, aby otázky ekológie a klímy zohrávali v umeleckej oblasti dôležitú úlohu

Lenka Kukurová na festivale NASUTI pôsobila ako kurátorka medzinárodnej výstavy Dancing on the Ruins. „Medzinárodná výstava je zameraná na potrebu systémovej zmeny. Ruiny starého poriadku sú zároveň príležitosťou pre vznik spoločnosti, ktorej prioritou bude harmónia s prírodou. Na výstave, ktorá trvá od 21. septembra do 25. októbra 2019, predstavujeme napríklad iglu vytvorené z odpadového asfaltu, fotografie nahnevaných zvierat, ale aj umelecké videá z demonštrácií za ochranu životného prostredia a proti fosílnemu priemyslu. Diela sú umiestnené vo výstavnej miestnosti, pred vstupom do budovy či priamo na sutine, kope vyradeného materiálu, ktorý vznikol pri prestavbe školy, takže návštevníci majú možnosť nielen sa niečo dozvedieť, ale aj prejsť skryté priestory Novej Cvernovky,” približuje.

Pre Lenku je ekológia dôležitá v rámci všetkého, čo robí. Vníma, že tento záujem by mal byť dôležitý pre všetky povolania. „Hŕba sutiny je akousi metaforou civilizácie, ktorá je zameraná na vytváranie niečoho nového, ale často za cenu vznikajúceho odpadu, ktorý je nežiaduci. Príroda pracuje inak: vlastne v nej neexistuje odpad, všetky odpadové materiály z jedného procesu zároveň slúžia ako cenný zdroj pre iný proces. Takýmto spôsobom by sa mala naučiť fungovať aj naša civilizácia a práve to chceme festivalom pripomenúť. V čase klimatickej krízy by sa mali všetci ľudia a firmy začať správať ekologicky, keďže už ide o prežitie ľudstva,” vysvetľuje.

Zaujímalo nás, ako sa podľa kurátorky umenia prejavuje ekológia v umení. „Je dôležité zamerať sa na udržateľnosť či recykláciu materiálov, ale omnoho dôležitejšie sú témy, ktorými sa umenie zaoberá. Umenie môže inšpirovať k novým myšlienkam a k zmene pohľadu, prihovára sa aj ľuďom, ktorí nereagujú na reč čísel a grafov, preto je dôležitým komunikačným nástrojom,” vysvetľuje Lenka Kukurová.

O svojich kurátorských snoch a predstavách uvažuje Lenka celospoločensky.  „Do budúcna mám sen pre celú umeleckú oblasť − aby v nej otázky ekológie a klímy zohrávali dôležitú úlohu. Týka sa to najmä financovania umenia. Umelci by mali odmietnuť peniaze z firiem profitujúcich z ničenia planéty a zároveň presvedčiť tieto firmy, aby zmenili svoju politiku.”

Marek Ďorda z ECOboaRD: Na príklade Novej Cvernovky chceme ukázať, ako aplikovať ekologické procesy a technológie v iných stavbách

Marek Ďorda sa ako projektový manažér sústredí na oblasť obnoviteľných zdrojov energie, venuje sa technologickým a smart city projektom. „Momentálne pracujem s dvomi spoločnosťami. Jednou z nich je firma Archee, kde spolu s kolegom architektom Martinom Šichmanom pracujeme na vývoji alternatívnej vodnej a veternej elektrárne, ktorú voláme SPEAR a vo firme Twenty Communications,” hovorí.

Okrem toho riadi občianskeho združenie ECOboaRD, ktoré svoju prácu odprezentovalo aj na festivale NASUTI. „ECOboaRD vznikol na pozadí rekonštrukcie bývalej chemickej priemyslovky, ktorá je dnes domovom Novej Cvernovky. Pôvodne sme sa sformovali ako dobrovoľnícka pracovná skupinka profesijne rôznorodých ľudí, ktorých cieľom bolo pomôcť Nadácii Cvernovka koordinovať a v čo najväčšej možnej miere zmierniť negatívne dosahy náhlej stavebnej aktivity v energeticky, bezpečnostne a priestorovo nevyhovujúcich budovách opustenej strednej školy,” vysvetľuje.

„Našou úlohou bolo zabezpečiť efektívne, ekologické a k životnému prostrediu priateľské procesy pri rekonštruovaní a osídľovaní nových priestorov a zároveň pripraviť budovu na budúce úpravy, a tak predísť zbytočným prerábkam,” vysvetľuje Marek.

Časom sa z ECOboaRDu vyformovala samostatná platforma, v súčasnosti už občianske združenie, pôsobiace ako think-tank v oblasti ekologických a inteligentných rekonštrukcií. ECOboaRD má momentálne šesť členov. „Je to architekt a vývojár Martin Šichman, industriálny dizajnér Boris Belan, chemická inžinierka Veronika Cyprichová, technologické zariadenia budovy má na starosti Peter Vereš, Ján Majerník pôsobí ako stavebný a technologický projektant a ja som predsedom občianskeho združenia a riešim projektový manažment. Spolupracujeme však aj s externými konzultantmi a inštitúciami, napríklad IEPD − Inštitút energeticky pasívneho domu,” predstavuje Marek občianske združenie.

Podľa Mareka nie sú ekologické riešenia náročnejšie, skôr vidí výzvu v hľadaní možných ciest, ako ekológiu a technológie spojiť. „Sú, samozrejme, prípady, keď ekologické riešenia nie sú zrovna jednoduchšie a často aj finančne ľahšie realizovateľnejšie. Keď si zoberieme samotnú budovu Novej Cvernovky, mohli by sme postupovať klasicky, teda budovu zatepliť bežným procesom, ako sa to deje na panelákoch, nainštalovať klímy, opraviť strechu a je hotovo. Namiesto toho sme si zvolili síce zložitejší, no oveľa vhodnejší proces, ako pristupovať citlivo k budove a okoliu. Naším zámerom je zachovať jej jedinečný architektonický charakter, preto bežné zateplenie neprichádza do úvahy, čo nám však prináša problémy, ako energeticky zefektívniť budovu. V rámci našej štúdie, na ktorej práve robíme, sme prišli s viacerými opatreniami, ako to docieliť. Aplikujeme princípy inteligentnej pasívnej budovy využívajúcej kinetický tieniaci systém, inovatívny typ chladenia, integrovaný systém monitorovania, triedenia a spracovania odpadu, vodozádržné opatrenia či energetický performance monitoring komunikujúci s facility tímom, ale aj s jednotlivými nájomníkmi,” vysvetľuje.

„Štúdia pre Novú Cvernovku je pre nás case-study, na základe ktorej budeme môcť ukázať, ako pristupovať k rekonštrukcii a aplikovať ekologické, energetické procesy a technológie v iných stavbách. Štúdiu plánujeme dokončiť tento rok a ešte zvažujeme, akou formou ju budeme prezentovať, ale vidíme to na formát knihy,” dodáva Marek Ďorda.

Výzvy Marek vidí v organizačnej časti združenia ECOboaRD aj smerom ku klientom. „Napriek tomu, že už sme OZ, ECOboaRD je pre nás všetkých stále vedľajšia aktivita, ktorú robíme viac-menej vo voľnom čase alebo popri našich zamestnaniach, takže aj čas, ktorý venujeme aktivitám, je, aspoň zatiaľ, obmedzený. Druhá výzva sa týka skôr samotnej klientely. Nájsť alebo presvedčiť, či už developerov, alebo vlastníkov nehnuteľností, aby k rekonštrukcii alebo k novostavbe pristupovali citlivejšie a zodpovednejšie s ohľadom na životné prostredie, ale aj s rozumnou aplikáciou technológií. Tu by som rád zdôraznil, že v rámci Slovenska vidíme veľký potenciál pre aktivity ECOboaRDu, keďže máme množstvo budov, nehnuteľností, často v správe samospráv alebo krajov, ktoré by si zaslúžili citlivú rekonštrukciu, pri ktorej sa zachová charakter stavby, no zároveň sa transformujú na inteligentné, energeticky efektívne objekty,” vysvetľuje zámer združenia.

Členov ECOboarRDu môžete stretnúť na festivale NASUTI, ich prácu si však môžete pozrieť aj mimo Novej Cvernovky. „Úspešne sa nám podarilo dať dokopy podklady pre animáciu, ktorú vytvoril ateliér Plaftik. Animáciu možno momentálne vidieť na výstave Human by Design, ktorá sa koná v priestoroch galérie Satelit v Slovenskom centre dizajnu. Ide o našu prvú verejnú prezentáciu a styk s verejnosťou,” hovorí Marek.

Zistite viac o festivale NASUTI a pripravovanom programe, ktorý sa uskutoční už tento víkend v priestoroch Novej Cvernovky v Bratislave.