V gemerskom kaštieli Betliar v súčasnosti vystavujú jeden z najväčších pokladov múzea. Je ním unikátna stredoveká kniha hodiniek Ilonky Andrássyovej. Nejde o žiadnu knihu s ilustrovanými hodinkami. Malá luxusná modlitebná kniha sa zmestí do dlane. Kedysi si ich objednávali práve členovia aristokracie a panovníckych domov.
Na Slovensku by sme ich mohli spočítať na prstoch jednej ruky. Knihy hodiniek sú jedinečné modlitebné knihy, ktoré obsahujú hodinky − modlitby zoradené podľa fáz dňa, čím odzrkadľujú liturgický rok.
Kniha hodiniek, ktorú našli len náhodou v jednej zo zásuviek v múzeu, je unikátom hneď z niekoľkých dôvodov. „Zachovala sa úplne celá. Jej umelecké spracovanie je vzácnym príkladom grisaille maľby a je súčasťou takmer kompletnej šľachtickej zbierky na svojom pôvodnom mieste. Navyše je krásna,“ opisuje jeden z kurátorov výstavy Július Barczi.
Na obnove pamiatok a zachovaní kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie záleží aj Nadácii VÚB. Reštaurovanie vzácnej stredovekej knihy hodiniek Ilony Andrássyovej a výstavu v SNM − Múzeu Betliar podporila v rámci partnerských projektov. Vystavený klenot múzea si návštevníci môžu pozrieť do konca septembra.
Darček k sedemnástym narodeninám
Knihu hodiniek s krásnymi knižnými maľbami dostala jedna z posledných obyvateliek kaštieľa Betliar Ilonka Andrássyová ešte v roku 1934 k sedemnástym narodeninám od svojej starej mamy grófky Eleonóry Kaunitz. Modlitebná knižka pochádza z 15. storočia a vytvoril ju majster Willem Vrelant vo svojej slávnej flámskej dielni. Modlitby sú písané v latinčine a flámsky iluminátor do nej namaľoval až 15 biblických výjavov.
„Knižka je taká malá, že sa zmestí do ľudskej dlane. Je skutočným klenotom. Navyše na Slovensku sa ich zachovalo málo,“ vysvetľuje Július Barczi. Knihy hodiniek slúžili na účely intímnej, teda súkromnej zbožnosti zámožných ľudí a ich obsah sa neraz prispôsoboval potrebám objednávateľov.
Rodina mecenášov umenia
Rodina Andrássyovcov bola veľká. Jej význam a majetok výrazne vzrástli v 19. storočí. Takmer každý člen rodu bol známy ako mecenáš umenia a veľký cestovateľ. Napríklad Leopold Andrássy vlastnil veľkú numizmatickú zbierku a zásadne rozšíril historickú knižnicu kaštieľa Betliar. Precestoval západnú Európu a špeciálne si zamiloval Taliansko.
Emanuel Andrássy a jeho syn Gejza neskôr vybudovali veľké zbierky starožitností a cenných výtvarných diel. Významné zbierky mali aj gróf Július I. a jeho syn Július II., ktorých časti sú dnes súčasťou stálej expozície Szépmuveszeti Múzea v Budapešti.
Knihu našli v zásuvke barokovej komody
Knihu hodiniek Ilony Andrássyovej objavili v jednu septembrovú noc v roku 2016 v kaštieli Betliar. „Pri prenášaní jednej barokovej komody sa nám podarilo otvoriť desaťročia zatvorenú zásuvku, v ktorej boli kadejaké poklady. Medzi osobnými listami, albumami známok a ďalšími cennými dokumentmi sa v nej našiel aj tento drobný skvost – knižka s pergamenovými listami,“ hovorí Július Barczi. Pracovníci múzea hneď vedeli, že ide o unikátnu záležitosť.
„Keď nájdete na Slovensku takúto vec, musíte si to niekde potvrdiť. My sme oslovili dr. Dušana Burana zo Slovenskej národnej galérie a on sa ujal výskumu i príprav na samostatnú výstavu, ktorá v kaštieli Betliar potrvá do konca septembra. Unikátnej Ilonkinej knihe hodiniek nič nechýba. Potrebovala však zreštaurovať. „Tejto úlohy sa zhostila skúsená reštaurátorka Veronika Szalai z Budapešti, ktorá chodila rok do Betliara a malú modlitebnú knižku po častiach rozoberala, čistila, retušovala a skladala. Bolo potrebné očistiť pergamenové strany, vymeniť jej väzbu a doplniť chýbajúce časti,“ opisuje kurátor.
Život grófky zmenila vojna
Grófka Ilona Andrássyová mala zaujímavý osud. Bola dcérou Emanuela II., posledného pána kaštieľa Betliar. Vyrastala v multikultúrnom prostredí a vždy bola obklopená vzácnymi umeleckými zbierkami svojich predkov. Všetko sa však zmenilo po druhej svetovej vojne. Andrássyovci už v roku 1944 museli kaštieľ opustiť. Ich československé majetky boli znárodnené v roku 1945 a o ďalšie v Maďarsku prišli o štyri roky neskôr.
Rodičia Ilonky a jej brat skončili v exile v Lichtenštajnsku, no ona s pocitom zodpovednosti voči svojmu domovu prežila strastiplný život v strednej Európe. Do Betliara sa mohla vrátiť až v roku 1971, keď jej vrátili pas. Do kaštieľa sa vždy vracala ako turistka. Skromne a v tichosti si kúpila vstupenku a s ostatnými návštevníkmi prechádzala miestnosťami, v ktorých vyrastala a ktoré boli jej domovom.
Ilonka žila v Budapešti. Keďže mala vzhľadom na svoj aristokratický pôvod ťažký život, zasvätila ho pomoci druhým. Už počas druhej svetovej vojny pôsobila ako zdravotná sestra v nemocnici a bola aktívnou členkou kresťanských komunít, ktoré sa venovali charite.
Knihy hodiniek sú unikátom všade po svete
Podľa kurátora výstavy Júliusa Barcziho je vždy náročné hovoriť o hodnote predmetu, ktorý je v štátnych zbierkach a je unikátom takéhoto druhu. „Svetové aukčné domy sem-tam ponúkajú podobné diela. Naposledy sa objavila kniha hodiniek s podobnými rozmermi v Christies a jej cenový odhad bol medzi 400- až 500-tisíc librami,“ vysvetľuje.
Knihy hodiniek dnes aj vďaka bohatej výzdobe patria k unikátom múzeí a historických knižníc všade vo svete. Po skončení výstavy Ilonkina knižka poputuje v špeciálnom obale do depozitára múzea. „Vystavená dlhšie už nebude, pretože ide o veľmi citlivý predmet. Nerobí mu dobre veľa svetla ani prehnaná vlhkosť. Podľa možností potrebuje stálu teplotu,“ dodáva kurátor.
Dobrou správou je, že knihu hodiniek Ilony Andrássyovej sa podarilo zdigitalizovať, a tak si ju možno pozrieť na tabletoch. Najviac v nej určite zaujmú modlitby, ale aj kalendár modlitieb a v neposlednom rade krásne venovanie na predsádke od Ilonkinej babičky − Mojej milovanej vnučke Ilone Andrássy, jún 1934.
Za knižku hodiniek dostalo Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar aj výročnú cenu revue Pamiatky & múzeá za rok 2016 v kategórii Objav − nález.
