Na svete sa denne vytlačí odhadom 27 miliónov papierových vizitiek. Každý rok preto padne sedem miliónov stromov, pričom väčšina vizitiek automaticky skončí v smetnom koši. Bratislavskí stredoškoláci vyvinuli v rámci svojej študentskej firmy bezplatnú aplikáciu Vizify, ktorá nielenže nahrádza výmenu papierových vizitiek za digitálne, ale prispieva aj k znižovaniu odpadu a emisií CO₂.
Študenti zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej Hálova v Bratislave začali podnikať už v školských laviciach. Spoločne založili študentskú firmu Sodehal (Software and Development Hálova), ktorá sa na rozdiel od mnohých iných študentských firiem zamerala na unikátny virtuálny produkt.
Za študentským startupom stojí skupina piatich študentov: Adam Drdoš, Marcel Michaliak, Jakub Markovič, Jakub Cibulka a Samuel Bučka. Spolužiaci sa stretli v rámci výberovej triedy OpenLab, ktorá združovala ambicióznych mladých ľudí. A kým väčšina študentských firiem sa prezentuje skôr fyzickými produktmi, stredoškoláci z Bratislavy sa rozhodli vstúpiť na digitálny trh s vývojom vlastnej aplikácie Vizify, prostredníctvom ktorej si ktokoľvek môže vytvoriť svoju digitálnu vizitku.
Výhodou aplikácie je, že šetrí financie používateľov i životné prostredie. Stačí si ju zadarmo stiahnuť do telefónu cez Google Play alebo Apple Store a zobrazia sa vám základné funkcie na tvorbu vlastnej digitálnej vizitky, ktorú možno kedykoľvek aktualizovať o nové informácie.
Zo spontánneho nápadu vyrástol biznis
„Spočiatku sme uvažovali, aký produkt vytvoríme. Raz sme sa rozprávali so spolužiakom Samom, že potrebujeme vizitky. Napokon sme si povedali, že načo budeme tlačiť papierové vizitky, keď sa celý svet digitalizuje. Rozhodli sme sa, že ich vytvoríme online a ľuďom budú slúžiť na osobné či podnikateľské účely bez ohľadu na vek. Chceli sme, aby si vizitky mohli dovoliť aj ďalší mladí ľudia s ambíciami,“ hovorí Adam Drdoš, riaditeľ študentskej firmy.
Samotný vývoj aplikácie trval študentom niekoľko mesiacov. Robili na ňom priamo v škole na hodinách aplikovanej ekonómie, vo výberovej triede OpenLab, ale aj po večeroch doma. „Bol to komplexný proces, ktorý zahŕňal množstvo krokov – od návrhu a programovania až po testovanie a uvedenie finálnej verzie,“ hovorí manažér vývoja Samuel Bučka, ktorý riadil tím mladých programátorov.
Výsledkom je aplikácia, ktorú si stačí stiahnuť do telefónu. Používateľ si vyberie dizajn, zadá údaje, ktoré na vizitke chce mať – meno, názov firmy, logo, pracovnú pozíciu alebo svoju fotografiu, kontaktné údaje – a následne vizitku môže zdieľať prostredníctvom QR kódu alebo linku svojim obchodným partnerom a komukoľvek inému. „Do aplikácie sme implementovali niekoľko dizajnov. Za malé predplatné si používateľ môže otvoriť ďalšie z nich, zvoliť detailnejšiu personalizáciu a tvorbu viacerých verzií vizitiek,“ vysvetľuje Samuel Bučka.
Ak škola vytvára zázemie, študentom sa darí
„Náš startup podporila aj škola SPŠE, ktorá nám poskytla kanceláriu a prístup k všetkým štúdiám. Dala nám zázemie, aby sme mohli rásť. OpenLab vznikol vďaka spolupráci našej školy s Inštitútom stredoškolského vzdelávania, ktorý prináša odborné IT vzdelávanie priamo na štátne školy. Učili nás v ňom nielen najnovším technológiám, ale aj samostatnosti, partnerskému prístupu, ako pracovať v tíme, a podnecovali v nás kreativitu,“ vysvetľuje Adam Drdoš. Aj v tomto prípade sa ukazuje, ako majú mnohé neziskové organizácie svoje opodstatnenie a prínos pre spoločnosť v rôznych oblastiach života.
Adamovi pri riadení študentskej firmy značne pomohlo aj projektové vyučovanie, na ktorom sa počas školského roka učili projektovému manažmentu. Jej prínos vidí aj v tom, že mladí ľudia si takýmto spôsobom môžu vyskúšať realizáciu svojho podnikateľského nápadu bez toho, aby doň investovali veľa peňazí. Učia sa tímovej práci a novým skúsenostiam, pričom každý úspech a zlyhanie sú na nezaplatenie.
„V našej študentskej firme sme si vzájomne zdieľali know-how v rámci celého tímu, aby každý rozumel tomu, ako funguje vývoj, marketing či financie. Všetko sme mali transparentné, čo nás vzájomne obohacovalo,“ dodáva Adam Drdoš. Študenti si však počiatočný kapitál museli získať sami. Po zapísaní sa do fiktívneho obchodného registra neziskovej organizácie Junior Achievement Slovensko mohli konečne generovať prvé zisky.
Firmu Sodehal založili pod garanciou učiteľky aplikovanej ekonómie Mariany Veličovej ako akciovku. Jej akcionárom sa mohol stať ktokoľvek. Jedna akcia mala hodnotu 5 eur a predalo sa ich 100. Študenti tak získali na počiatočnú investíciu kapitál 500 eur, ktorý im postačil na vývoj aplikácie.
Študenti získali za projekt Vizify aj envirocenu Atlas
„Projektom Vizify sme chceli zmeniť výmenu papierových vizitiek na digitálne a zároveň tak odľahčiť prírodu a dbať na spoločenskú zodpovednosť. Z hľadiska globálneho otepľovania je forma digitálnych vizitiek v priemere 40-krát ekologickejšia ako papierová. Zároveň žijeme v digitálnej dobe. Je iba otázkou času, kedy papierové vizitky nadobro zaniknú,“ konštatuje Adam Drdoš.
Málokto si podľa neho uvedomuje, že výroba papierových vizitiek si vyžaduje 10-krát väčšie množstvo surovín. Na výrobu 1 000 vizitiek je potrebných až 325 litrov vody, zatiaľ čo človek spotrebuje pri dennom pitnom režime iba okolo 1,9 litra. Denne sa vyrobí 27 miliónov vizitiek, pričom 90 % z nich do týždňa skončí v koši.
Projekt Vizify žal svoje úspechy. Nominovali ho aj v kategórii sociálno-ekologické podnikanie enviroocenenia Atlas, ktoré každoročne vyhlasuje Nadácia VÚB. Dostal sa do finále a napokon získal Cenu verejnosti. Študenti prezentovali svoj produkt aj na slovenskom Veľtrhu podnikateľských talentov, kde skončili v rebríčku top 5 najlepších študentských firiem. „V rámci Slovenska môžem povedať, že pri digitálnej aplikácii konkurenciu nemáme,“ pochvaľuje si Adam Drdoš.
Mladí podnikatelia dnes robia na štátnom projekte
Študentská firma Sodehal síce začiatkom leta zanikla, ale študenti pracujú na ďalších projektoch. „Z pôvodnej firmy nás zostalo osem, v budúcnosti sa však chceme presadiť na trhu vyvíjaním vlastných informačných systémov, webových stránok a aplikácií. Našou víziou je budovať digitálne príležitosti na Slovensku.
Mnohým dievčatám v tínedžerskom veku chýbajú pozitívne ženské vzory. Občianske združenie Ženský algoritmus sa to snaží zmeniť. V rámci medzinárodnej iniciatívy Inspiring Girls ich spája s inšpiratívnymi ženami z oblasti vedy, biznisu, technológií a spoločenského života, a to priamo na slovenských školách. Úspešné ženy im cez interaktívne prednášky a vlastné príklady ukazujú, že budúcnosť dievčat určujú ich vlastné sny, ambície a práca na sebe. Nie spoločenské očakávania a rodové stereotypy.
V súčasnosti so spolužiakmi napríklad vyvíjame informačný systém pre stredoškolskú odbornú činnosť, čo je projekt pre Štátny inštitút odborného vzdelávania. Spočiatku sme mali informácie, že pôjde o malú webovú stránku, ide však o komplexný informačný systém,“ hovorí hrdo Adam Drdoš, ktorý založil prvú eseročku.
Jeho snom vždy bolo podnikať a byť aktívny v spoločnosti. „Vedel som, že technológie a ich rozvoj sú veľkou príležitosťou pre nás všetkých,“ dodáva. Manažovanie a riadenie firmy ho baví. „Aj vďaka vzdelávaniu v OpenLabe sme pochopili, že súčasný svet nemôže fungovať na vzťahu podriadený a nadriadený. Ak chceme niečo dosiahnuť, je dôležité vedieť spolupracovať. Máme veľa technologických nápadov, ktorých cieľom je praktické veci v živote zjednodušovať a nie komplikovať,“ konštatuje.
Láka ich zahraničie, chcú sa však vrátiť
Adam a jeho spolužiaci tento rok končia strednú školu. Mnohí z nich by chceli študovať v zahraničí. Náš vzdelávací systém je podľa neho nastavený autoritatívne a postavený na memorovaní. Mnohí pedagógovia na školách hovoria študentom, čo musia. „Učitelia by mali študentov viac inšpirovať a motivovať, aby mal každý chuť vzdelávať sa.
Vzdelávanie na odborných školách by malo byť spojené s praxou a nie iba s teóriou, ktorá študentov od učenia často odrádza,“ konštatuje Adam Drdoš. Samuela Bučka to láka do severských krajín, ktoré sú povestné kvalitnými školami. Po štúdiu v zahraničí by sa však obaja chceli vrátiť na Slovensko.
Doba podľa nich praje príležitostiam. „Nie každý k nim má prístup, keďže mladí vychádzajú z rôzneho socioekonomického prostredia. Školy však môžu tieto príležitosti mladým sprostredkúvať,, aby mohli naplno realizovať svoje vedomosti a talenty,“ dodávajú študenti.
