Poloniny sú buď poslednou, alebo prvou časťou Slovenska. Záleží, odkiaľ na mape sa na ne pozeráte. Pre ľudí, ktorí tu žijú, sú zosobnením divokosti. Miestni sa snažia prinášať zážitky a produkty vychádzajúce z rusínskeho dedičstva. O destinačnej značke Poloniny – neskutočne skutočné sme sa zhovárali s lektorkou a koordinátorkou neziskovej organizácie Aevis Zuzanou Burdovou.
Nechajte sa sprevádzať
Park tmavej oblohy, stáda zubrov na zakvitnutých lúkach, nočnú prehliadku v drevených chrámoch s farármi i pohraničné koláče lepšie ako od babky – to všetko môžete zažiť v Poloninách aj vďaka neziskovej organizácii Aevis. Tá rozvíja v Národnom parku Poloniny prírodný turizmus.
Aevis sa snaží podporovať lokálnu ekonomiku a celoročné pracovné nasadenie poloninských remeselníkov či sprievodcov. Najnovšou komunikačnou a produkčnou stratégiou je sprevádzanie prostredníctvom zážitkov.
„Projekt v sebe nezahŕňa iba prácu Aevisu, ale aj našich partnerov, ako napríklad Vihorlatskej hvezdárne v Humennom alebo občianskeho združenia Košiar,“ hovorí Zuzana Burdová z organizácie Aevis.
Ľudia z mesta vypnú rovnako ako ich telefóny
Zuzana Burdová vysvetľuje, že pripravili desať nových typov sprevádzania. Členovia neziskovej organizácie ich testujú počas tohto leta. Jeden z nich, Prales nikdy nespí, sprostredkúva prenocovanie v lese bez stanu či ohňa. Vtedy je väčšia šanca vidieť alebo počuť divoké zvieratá blízko bivaku.
Vybrali sme sa na časť sprevádzanej vychádzky, aby sme si vyskúšali zážitkový turizmus na vlastnej koži. Dvojkilometrovú trasu na hraničnú Balnicu sme absolvovali za štyri hodiny. Pri každom zaujímavom úkaze sme si robili zastávky, debatovali sme o znalostiach prírody, schopnosti pozorovať okolie, prehliadať detaily, trénovať si oko zvyknuté pozerať na obrazovku počítača.
„O prehliadku Prales nikdy nespí je veľký záujem. Chodievajú sem najmä ľudia z Bratislavy, ktorí túžia po digitálnom detoxe a úniku z kancelárskeho života. V Poloninách nemáme signál. Prvé hodiny na našich účastníkoch pozorujem neistotu a úzkosť z predstavy, že ich niekto môže nezastihnúť. Postupne sa však ich prístup mení – hovoríme spolu o vode v lese, mŕtvom dreve, o dravcoch, medveďoch, vlkoch. Väčšinou sa vypnú ako ich telefóny.“
Po noci bez ohňa ráno kávička
Zuzana nám po ceste pripravila malé prekvapenia – rovnako ako ďalší sprievodcovia si uvedomuje, že jej lesní zverenci sú, napokon, stále zákazníci. Hlavným cieľom je presvedčiť ich, aby sa zaujímali o chránené územia, aby ostali v regióne čo najdlhšie a svoj výlet obohatili o ďalšie zážitky v oblasti. Atrakcií je tu dosť aj na päť prenocovaní.
„Aj keď to nemáme nikde napísané, počas výletu nosíme so sebou termosku s kávou. A kým sú návštevníci ešte zababušení v spacákoch, často po úplne prvej noci bez ohňa v lese v živote, prebúdza ich vôňa čerstvej kávy z koťoga,“ dáva príklad Zuzana.
Mloky v mláke verzus fotka na Kremenci
Súčasťou sprevádzania je, prirodzene, šarm sprievodcu. Bez toho by to asi ani nešlo. Zuzana tvrdí, že svoju skupinu necháva prejsť okolo prírodných úkazov niekedy najprv bez komentára. Pozorne sleduje ich reakcie. Pozoruje, ako často prehliadame krásy okolo seba, pretože sme nesústredení alebo uponáhľaní.
„Nechám ich prejsť. Až potom im poviem, aby sa vrátili päť metrov dozadu a pozreli sa trebárs pozorne do mláky. ‚Všimli ste si mloky v mláke?‘ Je to hravý prístup, ktorý na ľudí funguje. Na tejto práci milujem, že mi dovoľuje občas ľuďom otvoriť oči. Doslova. Meníme im pohľad na prírodu, veci okolo nás. Ľudia dnes často nevedia, čo znamená prales, aké vzácne je, že u nás žije rys, medveď, vlk, zubor, mačka divá.“
Vo Vyšnom Klátove je najčistejší vzduch v celom okolí Košíc. Ponad staré divoké čerešne tu prelietajú vzácne orly krikľavé. Komunita, ktorá sa tu usídlila, aj vďaka podpore Nadácie VÚB zveľaďuje vonkajšie priestory a buduje prístrešok, kde sa dá pohodlne usadiť. Keď sa na jar sťahovavé orly krikľavé vrátia z Afriky, budú ich môcť ľudia odtiaľ nerušene pozorovať.
Poloninská sprievodkyňa hovorí aj o častom trende športových výkonov v prírode, keď si turisti merajú najmä čas či výškové metre. Každý chce mať fotku na Kremenci, trojbode, kde sa stretávajú hranice troch štátov. Športový Instagram bez takejto fotky nič neznamená. Pobyt v prírode sa však dá poňať aj inak.
„Počas pandémie ľudia zistili, že existujú turistické značky, bicykle a online turistické mapy. No príroda sa dá spoznávať aj cez emócie, srdce a znalosti. Ak spoznáme prírodu, jej zraniteľnosť a jedinečnosť vzácnych ekosystémov, dokážeme si k nej vyvinúť skutočný vztah a začať ju chrániť. Človeku sa mení vnímanie, keď príde prespať do pralesa. A lepšie je ísť na dve noci, tú prvú sa ľudia ešte len spamätávajú,“ komentuje Zuzana.
Sieťovanie je dôležité
Výlet do pralesa je len malou časťou mozaiky aktivít tímu Aevis v Poloninách. Ich cieľom je prepájať partnerov, ktorí poskytujú rôzne formy služieb v oblasti turizmu – či už ide o farmárov, ktorí ponúkajú surové kozie mlieko a kozie produkty, ovčiu farmu, dielňu, ktorá sa špecializuje na ručne písané ikony, správcov drevených gréckokatolíckych chrámov alebo sprievodcov pozorovaním hviezd v Parku tmavej oblohy.
„Nie každý už pochopil zmysel networkingu. Tí, ktorí áno, sa už navzájom nevnímajú ako konkurencia. Keď dokážu odporučiť program na niekoľko dní, dobré jedlo, miesta, kam rozhodne treba zavítať, návštevníci zvažujú, že si pobyt predĺžia, že sa neskôr vrátia a že privedú aj známych. Z takéhoto prístupu benefitujú všetci poskytovatelia, a tak sa rozvíja celá sieť,“ hovorí Zuzana.
Klaster priam neskutočného
So sieťovaním partnerov sa viaže myšlienka destinačnej značky, ktorá vznikla už v roku 2018. Zastrešenie miestnych výrobcov produktov a poskytovateľov služieb turistického rozmeru dnes nesie názov Poloniny – neskutočne skutočné. Okrem spoločného loga a hesla funguje destinačná značka ako odborný garant pre značku kvality. Udeľuje ju tým, ktorí sa do siete chcú pridať. Zoznam nájdete na webe regionpoloniny.sk, združujúcom všetko, čo sa v Poloninách oplatí vyskúšať, vyšliapať alebo ochutnať.
„Spočiatku sme pozývali všetkých z regiónu – od prevádzkovateľov ubytovania po čašníkov v pohostinstvách. Stretli sme sa s mnohými negatívnymi reakciami. Postupne sa však ľudia začali pridávať a dnes niektorí využívajú značku kvality ako prílohu pri žiadostiach o granty. My im v rámci siete pomáhame s marketingom, na čo oni často nemajú čas ani znalosti. Dávame im priestor, odporúčame ich nápady, vysvetľujeme im, ako komunikovať so zákazníkmi. Viedli sme pre nich komunikačné workshopy, ktoré plánujeme aj do budúcna,“ vysvetľuje Zuzana.
Dlhodobým cieľom je nakopnúť ľudí, ktorí v regióne niečo robia, do ďalších aktivít, do zlepšovania sa. Do vízie, že tento kraj má potenciál, ktorý sa dá naplno využívať, iba ak všetci dovedna spoja sily.
Miestni sú najlepší sprievodcovia
Dôležité je, aby zážitky ukazovali lokálni sprievodcovia. Zuzana vysvetľuje, prečo by sa tejto práci mali venovať ľudia, ktorí z regiónu skutočne pochádzajú: „Ak sa vyberiete do regiónu s cestovkou, ktorá nemá napojené zážitky na sprievodcov priamo na mieste, nepodporíte tamojší trh a ľudí, ktorí to potrebujú. Je dôležité vybrať si, koho podporíte. Iba tak je udržateľná miestna ekonomika.“
„Aj ja som sa vrátila naspäť na východ po živote vo Zvolene, Brne, potulovaní a cestovaní. Napriek tomu, že som mala rôzne pracovné ponuky, potiahlo ma to späť do Polonín. Ako volanie: ‚Zuzka, vráť sa do Dlhého nad Cirochou,‘“ smeje sa Zuzana.
„No popravde, našla som prácu svojich snov. Vidím, že reálne môžem meniť pohľad ľudí na prírodu. Otvoriť im oči a dívať sa na posledný alebo prvý kút Slovenska inou optikou. A v čase klimatickej krízy je to obzvlášť dôležité.“
Zážitok si treba vyskúšať, aby ste ho mohli s nadšením odporúčať
Dôležité je, aby mali všetci členovia siete na vlastnej koži odžité to, čo odporúčajú, a vedeli nadšením nainfikovať aj svojich návštevníkov. „Aj astronóm si môže vychutnať prehliadku dreveného chrámu a, naopak, aj farár môže oceniť zážitok z pozorovania nočnej oblohy. V rámci projektu sme vzali hvezdárov na prehliadky chrámov a naopak.“
Výborne funguje aj sieťovanie ľudí, ktorí ponúkajú podobné služby. „Na stretnutie, ktoré sme usporiadali v spolupráci s OOCR Horný Zemplín, prišli farári, ktorí sú zároveň sprievodcovia. Bez našej asistencie si prirodzene začali vymieňať know-how a nastavili si spoločné vstupné do chrámov.“
Dajte si mačanku, navštívte drevený chrám a vypnite sa
Projekt Nechajme sa sprevádzať, ktorý v sebe zahŕňa desať nových typov zážitkového sprevádzania, sieť lokálnych produktov z Polonín, informačný leták, marketingové aktivity a združujúcu webstránku, podporila v roku 2022 aj Nadácia VÚB.
Ak máte chuť zažiť divočinu, spať bez ohňa, (ne)všimnúť si mloky v mláke, najmäkšiu horninu v lese alebo viesť dlhé rozhovory, pri ktorých spoznáte samých seba bez internetu, odbehnite si na východ. Domov si odnesiete zážitky – to by malo stačiť. A keď nie, majú aj magnetky, koziu ricottu, hubovú mačanku i ručne lepené pirohy.
