Gemer okrem nádhernej krajiny ukrýva aj historické bohatstvo. Preneste sa späť do čias lomených oblúkov a freskovej výzdoby. S Petrom Palgutom z občianskeho združenia Gotická cesta sme navštívili gotické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Henckovciach, kde nám odhalil tajomstvo cenných stredovekých malieb a fresiek.
Čo je Gotická cesta?
Ide o prvú tematickú turistickú trasu na Slovensku, ktorá sprevádza návštevníkov najvzácnejšími stredovekými historickými pamiatkami Gemera a čiastočne aj Spiša. Málokto vie, že na Gemeri sa nachádzajú kostoly so zachovanými stredovekými nástennými maľbami, ktoré pochádzajú ešte od talianskych freskárov a nimi vyškolených majstrov.
Okrem hradov, zrúcanín a kaštieľov teda na nej možno spoznávať aj dedinské gotické kostolíky so zachovanými freskami. Mnohé z nich v roku 2022 získali značku Európske dedičstvo, čím sa stali súčasťou vyspelej stredoeurópskej kultúry. Na Slovensku máme skvosty, ktorými sa skutočne môžeme pochváliť.
Gemer dodnes patrí medzi neobjavené regióny. Čím si zaslúži našu pozornosť?
Gemer má nesmierne bohatú históriu. Často si ani jeho obyvatelia neuvedomujú, aké bohatstvo sa tu nachádza. Celé storočia bol križovatkou slovenskej, maďarskej, židovskej i nemeckej kultúry.
Návštevníkov láka kombináciou divokej prírody a priemyselných či stredovekých pamiatok. Krajinu lemujú krasové planiny a kopčeky, medzi ktorými sa ukrývajú malé dedinky s vynímajúcimi sa vežami gotických kostolov. Je tu bohato zachovaná ľudová architektúra aj s celým príbehom úpadku šľachtického Gemera. Teplomilné a suchomilné podmienky Slovenského krasu sú až exotické, vďaka čomu je tento región raritou v celej strednej Európe.
Na území Gemera sa kedysi ťažilo zlato, striebro a železo. V 13. storočí ho osídlili nemeckí kolonisti. Okrem nemeckej stopy naň mali vplyv aj uhorské šľachtické rody so silnými diplomatickými väzbami a s finančným či politickým vplyvom. Okrem rodových hradov Bubekovcov v Plešivci a Štítniku si tam postavili aj kostoly, ktoré vyzdobili zaujímavými artefaktmi a maľbami.
„Záujem o návštevu gotických kostolov je. Vyhľadávajú ich návštevníci z Maďarska a neznáme už nie sú ani Slovákom. Na Gemer prichádzajú aj Česi, Taliani a Holanďania a najnovšie Poliaci.“
Prečo sú gotické kostoly na Gemeri také zaujímavé?
Veľa vypovedajú o pohnutej i bohatej histórii Gemera – počnúc uhorskými kráľmi a šľachtou cez nemeckých baníkov, talianskych majstrov umenia až po reformáciu cirkvi, ktorá zmenila ráz celého regiónu a jeho sociálne a kultúrne vzťahy. Región výrazne zasiahla industrializácia, dve svetové vojny i socializmus, ktorý k mnohým pamiatkam nemal veľmi vrúcny vzťah.
Aj preto vzniklo občianske združenie Gotická cesta, ktorého snahou je zachovať tento zaujímavý príbeh. Stačí, že vkročím do kostola, a ľuďom môžem porozprávať celý vývoj v regióne – čo sa tu kedysi stalo a kam smerujeme.
Prišli ste s veľkým kľúčom, ktorým ste odomkli gotický kostol v Štítniku. Prečo stojí za návštevu?
V tomto kostole sa ukrýva veľa neobjavených malieb, ktorých význam ďaleko prekračuje hranice nášho regiónu. Pamätám si, ako som doň vkročil prvýkrát. Potom, čo som zbadal klenbu z 15. storočia, som zostal doslova šokovaný. Hovoríme o období pred 600 rokmi, a teda o čistej gotike, čo je fascinujúce.
Vzácnosťou je, že gotický kostol v Štítniku zostal od stredoveku takmer nepoškodený. Pôvodne išlo o malý kostolík, ktorý dali jeho majitelia (Bubekovci) počas 14. storočia rozšíriť, čím sa premenil na trojloďovú baziliku. Koncom 15. storočia pribudli gotické okná a jeho obnovu zavŕšila ďalšia fresková výmaľba, ktorá prekryla pôvodné maľby.
Kostol v Štítniku je pozoruhodným skvostom nielen z hľadiska výzdoby, ale aj interiéru. Čo by sme si pri jeho návšteve mali určite všimnúť?
Všimnite si kostolné lavice s parapetmi a pomaľovanými kvetinovými kompozíciami. Je tu aj mohutná organová empora s organovou skriňou, ranobaroková kazateľnica či vysoký trojstupňový oltár. Zachoval sa tu aj druhý, malý renesančný organ. Pravdepodobne v 17. storočí pri obnove interiéru freskové nástenné maľby zabielili, znova ich začali odkrývať až začiatkom 20. storočia.
Aký bol dôvod zabielenia fresiek?
V polovici 16. storočia kostol prešiel do rúk evanjelickej cirkvi a v tomto duchu ho v 17. storočí začali aj obnovovať. Maľby našťastie nezničili, iba ich pretreli, vďaka čomu sa zachovali dodnes.
Z najstaršej vrstvy malieb sa tu nachádza fragment výjavu z Apokalypsy, ktorý znázorňuje triumf Smrti v podobe cválajúceho jazdca na bielom koni. Nachádza sa tu aj zaujímavý výjav z legendy o Jonášovi a veľrybe zo Starého zákona.
V západnej Európe bolo kedysi obrazoborectvo veľmi silné, v dôsledku čoho sa mnohé pôvodné vrstvy malieb ani nezachovali. Región Gemera je však zaujímavý tým, že je tu veľká hustota zachovaných viditeľných fresiek, ktorými sa môžeme pýšiť aj vo svete.
Nedávno ste z Nadácie VÚB získali finančný grant na obnovu niektorých kostolov v rámci Gotickej cesty. Ako ho využijete v Štítniku?
Kostol nevyhnutne potrebuje novú šindľovú strechu, pretože doň zateká. Z grantu plánujeme spolufinancovať jeho kompletnú rekonštrukciu a obnovu. V krove hlavnej lode máme ešte niektoré pôvodné trámy z 15. storočia, všetko sa citlivo obnoví, a kde treba, doplní novým materiálom. Obnovou prejde aj podlaha, v ktorej je použitý nevhodný betón. Pre návštevníka bude najzaujímavejšia obnova a sprístupnenie stredovekej sakristie, z ktorej by mala vzniknúť hodnotná expozícia.
V najstaršej časti historického jadra Bratislavy na Kapitulskej ulici č. 1 sa nachádza jeden z najstarších domov v meste. Dom Albrechtovcov vyzerá z vonkajšej ulice nenápadne. No len čo návštevník vstúpi do jeho záhrady a prechádza jeho zákutiami, zapôsobí na neho príťažlivý komplex dýchajúci umením. To všetko vďaka nadšencom, ktorí sa ho rozhodli premeniť na kultúrne centrum klasického umenia.
Za pozornosť stojí aj evanjelický kostolík v Ochtinej. Jeho modrá výzdoba je unikátna, miestami pôsobí až trocha insitne.
V Ochtinej dnes žije prevažne rómska komunita, ktorá nie je veľmi cirkevne aktívna. Na bohoslužby chodí už len málo ľudí. Miestny kňaz Martin Dudáš preto hľadá pre priestory kostola aj iné využitie. Organizuje v ňom koncerty a výstavy, aby túto pamiatku zachoval pre ďalšie generácie.
Kostol v druhej polovici 14. storočia vymaľovali zaujímavými stredovekými maľbami. Všimnite si, že jeho steny sú husto pokryté od podlahy až po klenutý strop. V maľbách prevláda modrá, odtiene žltej a červenej, pričom ide najmä o výjavy z Ježišovho života. Vidíme tu Judášov bozk či Ježiša v predpeklí, čo nevidíme hocikde.
Poznáte aj meno maliara, ktorý sa podieľal na maľbe ochtinského kostola?
O autorovi fresiek veľa nevieme. Nepoznáme jeho meno ani pôvod, odborníci ho nazývajú Majster ochtinského presbytéria. Maľby sú však maľované talianskou školou – na mokrú omietku. Úlohou fresiek nebolo kostol iba vyzdobiť. Keďže ľudia nerozumeli bohoslužbám v latinčine a v tom čase boli negramotní, maľby im pomáhali lepšie pochopiť výklad kňaza. Bola to akási Biblia pre chudobných.
Pestré farby v gemerských kostoloch nie sú náhodné. Keďže sa v regióne ťažila železná ruda, zlato, striebro a meď, darilo sa dolovať aj pigmenty, ktorými sa tieto fresky maľovali. Na stenách mnohých kostolov zároveň nájdeme vyškrabané malé grafity.
V Ochtinej napríklad nájdeme text, ktorý nám dokumentuje, že v roku 1622 bola v Hornom Uhorsku veľká drahota. Dokonca sú tam uvedené ceny jednotlivých komodít, vďaka čomu vieme, koľko stál v tom čase hovädzí tuk, zrno a podobne. Spomínam si, ako som sem chodil po pandémii s turistami a uvedomili si, že ľudia pred 400 rokmi riešili úplne rovnaké veci.
Neďaleko sa nachádza aj kostolík v Henckovciach, ktorý uzatvára silnú trojku Gotickej cesty. Čím si zaslúži pozornosť?
Dominantou obce Henckovce je chátrajúci rímskokatolícky kostolík so samostatnou zvonicou a s malým cintorínom. Vyníma sa na malom vŕšku, takže je viditeľný už z hlavnej cesty. Od 17. storočia je obohnaný obranným múrom so strieľňami. Je unikátny tým, že má jedinečnú atmosféru. V srdci obce pôsobí opustene, no má veľký potenciál stať sa kultúrnym priestorom na organizovanie výstav a koncertov. Chceme, aby sa v budúcnosti stal srdcom Gotickej cesty.
Dedinský kostolík postavili ešte v druhej polovici 13. storočia. Traduje sa, že je dokonca starší ako samotná dedina. Predpokladá sa, že bol pôvodne zasvätený prvému uhorskému kráľovi – svätému Štefanovi, keďže panovník z rodu Arpádovcov sa nachádza aj v erbe obce, a preto sme ho dali aj do loga kostola. Časom k nemu postavili renesančnú vežu. Hoci dvakrát vyhorel, vždy sa ho podarilo obnoviť.
Akú výzdobu ukrýva tento kostol? Aj tu môžeme nájsť vzácne fresky?
Nachádzajú sa tu nástenné maľby, ktoré zobrazujú jazdca s kopijou. Po prvotných odkryvoch už vieme s určitosťou povedať, že ide o sv. Juraja. Z evanjelického obdobia zase pochádzajú renesančné nástenné maľby, ktoré sú maľované technikou secco (maľba do suchej omietky – pozn. autorky) a znázorňujú rozhovor Jóba s priateľmi.
Ide o výjav z Lutherovej Biblie z roku 1534, ktorá slúžila ako predloha. Všimnite si, že pri postave Jóba sa nachádzajú aj bubliny s textom, takže tu máme aj renesančný komiks. Kostol sa spätne rekatolizoval ako jeden z mála na Gemeri.
Na obnove kostola pracujeme už od roku 2010. Reštaurátori nám čoskoro odhalia pôvodnú podobu zvyšku nástenných malieb.
Aký potenciál má Gemer do budúcnosti?
Hodnotí sa mi to ťažko aj napriek tomu, že som študoval regionálny rozvoj. O Gemeri sa často hovorí, že má potenciál. Vidia ho mnohí ľudia. V súčasnosti je to s jeho využitím ťažšie, ale trend je celkom pozitívny. Sám pochádzam zo Spiša, pôsobil som v zahraničí a ako turistický sprievodca som sprevádzal na mnohých miestach na Slovensku i mimo neho.
„V prvom rade by sme nemali hovoriť, že sa veci robiť nedajú. Do projektu Gotickej cesty sme už investovali množstvo energie a financií. Potrebujeme tu viac aktívnych ľudí. Nehovorím, že tu nie sú, ale málokedy vedia, aké majú možnosti a čo všetko môžu zmeniť.“
V našom občianskom združení Gotická cesta pomáhame vlastníkom starať sa o pamiatky, ktoré majú viac ako 650 rokov. Často sa nás pýtajú, prečo to robíme. Pochopili sme, že proces zmeny myslenia ľudí nejaký čas trvá. Chce to čas, aby si hlavne miestni ľudia uvedomili, aké majú doma bohatstvo a že ho môžu využiť aj na ekonomický a kultúrny rozvoj regiónu.
Čo by sa dalo robiť inak?
V prvom rade by sme nemali hovoriť, že sa veci robiť nedajú. Do projektu Gotickej cesty sme už investovali množstvo energie a financií. Potrebujeme tu viac aktívnych ľudí. Nehovorím, že tu nie sú, ale málokedy vedia, aké majú možnosti a čo všetko môžu zmeniť.
Je dôležité, aby sme sa spájali a videli, koľko toho dokážeme zmeniť spoločnými silami. Sieťovanie a schopnosť pozerať sa na veci strategicky a nie krátkodobo môžu tomuto regiónu značne pomôcť.
Záujem o návštevu gotických kostolov je. Vyhľadávajú ich návštevníci z Maďarska a neznáme už nie sú ani Slovákom. Na Gemer prichádzajú aj Česi, Taliani a Holanďania a najnovšie Poliaci. Teší nás, že v lete už máme vďaka spolupráci so samosprávnymi krajmi otvorených 12 kostolov počas fixných otváracích hodín.
Neraz sa stane, že do kostola príde niekto z miestnych a povie nám, že ho ešte nikdy nenavštívil. Napokon, prečo by išiel do ruiny kostola v Henckovciach? No vďaka tomu, že prišiel na koncert, zrazu objavuje jeho skrytú krásu a aj v tom považujem prácu s miestnymi komunitami za dôležitú.
Región Gemera a Malohontu je bohatý na stredoveké sakrálne pamiatky. V záujme záchrany historického dedičstva vznikla aj nová spoločná iniciatíva. Partnerstvo medzi jednou z dlhodobo aktívnych organizácií, združením Gotická cesta, a Nadáciou VÚB prispeje k obnove piatich vzácnych gotických kostolov. Nadácia poskytne grant v celkovej výške 500-tisíc eur. Prvým, kde prebehnú reštaurátorské práce ešte tento rok, bude rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Henckovciach v Rožňavskom okrese.
V občianskom združení Gotická cesta pôsobia rožňavskí pamiatkari a profesionáli, ktorí sa venujú ochrane a obnove kultúrneho dedičstva. Sú v ňom aj zástupcovia cirkví a obcí, v ktorých sa pamiatky nachádzajú. Aktivizujú sa v ňom i mladí profesionáli z rozličných odborov z Bratislavy, ktorí každé leto organizujú podujatie Gotická cesta otvorená.
Organizátori tento rok názov podujatia zmenili na Gotická cesta: zabudnuté dedičstvo! V rámci neho sa 10. augusta rozhodli ukázať menej známe a zabudnuté pamiatky. Ľuďom chcú predstaviť príbeh pamiatok, ktoré boli kedysi centrom života, ale so zmenšujúcou sa komunitou strácajú svoj význam. „Chceme upriamiť pozornosť na kostoly, ktoré nie sú a nikdy nebudú stredobodom pozornosti, stratili svoju komunitu alebo tých, ktorí sa o ne starali, a často sa do nich ani nedá dostať, pretože sú v ruinách. Poukazujú však na kultúrne dedičstvo, ktoré sa v našej krajine stráca,“ vysvetľuje Peter Palgut.
