Gregor Galeta je nadšencom prírodných domov a popularizátorom progresívnych a trvalo udržateľných materiálov. Ľuďom radí, ako si svojpomocne postaviť dom s využitím konopného betónu.
Gregor Galeta (26) pochádza z Novej Bane a jeho vášňou sú tzv. zdravé stavby. V časoch, kedy skokovo rastú ceny komerčných stavebných materiálov a čoraz častejšie sa hovorí o obnoviteľných zdrojoch v stavebníctve, sa rozhodol na Slovensku založiť projekt Konopný betón SK.
Domy v súlade s prírodou
Staviteľstvo, ako ho poznáme dnes, má podľa Gregora negatívny vplyv na životné prostredie. Nie je to spôsobené iba neekologickými materiálmi, ale aj tým, ako navrhujeme a parcelujeme pozemky a ako sú na nich stavby usporiadané. Možnosť postaviť si zdravý dom v súlade s prírodou však podľa neho nemusí byť otázkou ďalekej budúcnosti.
„Stavbami z prírodných materiálov sa zaoberám už niekoľko rokov. Ľuďom, ktorí by si radi sami postavili dom aj s prihliadnutím na okolitú krajinu, poskytujem poradenstvo, ako pri tom môžu využívať konopný betón a prírodné materiály. Na Slovensku o konopnom betóne máme stále málo informácií, nepoznáme jeho výhody a nevieme, ako ho použiť ako alternatívu ku klasickým stavebným materiálom,“ vysvetľuje.
Konopný betón ako tepelná izolácia
Konopa je rýchlorastúca, jednoročná rastlina so širokým spektrom využitia. Na svoj rast spotrebuje značné množstvo oxidu uhličitého a je nenáročná na pestovanie. Svoje uplatnenie našla aj v staviteľstve.
Konopný betón vzniká zmiešaním konopného pazderia a špeciálneho vápna obohateného o minerálne zložky. Dostupnosť konopného pazderia je však na Slovensku veľmi nízka, aj preto sa dováža zo zahraničia.
“Na Slovensku zažívame veľký úpadok konopného sektora. Z 20-tisíc hektárov, na ktorých sa konope pestovalo, zostalo už len do 500 hektárov, čo je veľmi málo. Nedisponujeme ani technológiami na spracovanie konope. Aj preto sa ho snažíme rozbehnúť a vytvoriť trh, aby sme časom mohli vyrábať konopné pazderie lokálne u nás,” hovorí.
Konopný betón má iné využitie ako klasický betón. Kým klasický betón sa používa na stavbu nosných konštrukcií, konopný betón slúži ako tepelná izolácia na obalenie drevených konštrukcií. Nemá teda ani zďaleka takú pevnosť ako klasický, ale má mnoho iných benefitov. Ide o prírodný materiál bez prídavných chemických látok, ktorý nezanecháva uhlíkovú stopu a má pozitívny vplyv na ľudské zdravie.
„Už na prvý pohľad je charakteristický svojím vzhľadom, zaujímavou štruktúrou i farebnosťou. Predstavuje tvarovateľnú živú hmotu, s ktorou sa dá rôzne pracovať a na prvý pohľad pripomína vzhľad dreva,“ vysvetľuje Gregor Galeta, podľa ktorého je využívanie prírodných a ľahko obnoviteľných surovinových zdrojov príznačné pre vyspelú spoločnosť. Jeho projekt bol napokon nominovaný aj v rámci enviro ocenenia Atlas, ktorý vyhlasuje Nadácia VÚB v kategórii Eko startupy.
V rámci svojho podnikania pomáha s distribúciou materiálu, zabezpečuje potrebné nástroje, poskytuje postrehy a skúsenosti iných staviteľov a vzdeláva o zdravšom živote v ekologických domoch. Ľuďom sa tak snaží uľahčiť prístup k zdravému a ekologickému bývaniu aj dodávaním udržateľných materiálov.
Firma Be Lenka sa v priebehu pár rokov stala lídrom vo výrobe barefootovej obuvi na Slovensku. Otvára spoločenské témy a udržateľnosť je súčasťou jej filozofie. Vďaka tomu sa stala finalistom enviroocenenia Atlas Nadácie VÚB v kategórii Zelená ekonomika.
Spája ľudí so vzťahom k živým domom
Cieľom Gregora Galetu je vytvoriť podpornú platformu pre samorealizátorov a vytvoriť aktívnu komunitu ľudí so vzťahom k živým a zdravým domom. Záujemcov o prírodné bývanie prepája s odborníkmi a s ďalšími ľuďmi, ktorí si už prešli vlastnou skúsenosťou a sú ochotní ju zdieľať. „Dokumentujeme priebeh stavieb, pričom nás zaujíma aj správanie sa budovy dlhodobo po výstavbe. Z nazbieraných dát potom pripravujeme rôzne reporty a výstupy, ktoré môžu pomôcť ľuďom pri stavbe ich vlastného domu,“ dodáva.
Ľuďom ukazuje iný pohľad na stavby a v spolupráci s partnerkou Eliškou Bohunickou sa snažia šíriť permakultúrne princípy života a bývania v prírodných stavbách. „Zároveň skúmame aj lokálne obnoviteľné zdroje pre rozvoj sebestačnosti, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu,“ opisuje.
Cenné rady aj zo zahraničia
Gregor Galeta má za sebou niekoľko rokov vlastných experimentov z rôznymi zmesami konopného betónu. Zaujímavé sú napríklad vyvýšené záhony, na ktorých testuje priame vystavenie materiálu počasiu. Dokonca bezpečne prežili aj svoju prvú zimu. Vďaka grantu od Nadácie VÚB sa mu dokonca podarilo začať spoluprácu aj so Stavebnou fakultou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Cenné informácie a rady ohľadne prírodných stavieb vyhľadáva aj v zahraničí. „Vzájomné skúsenosti si vymieňame s ľuďmi z celého sveta a neraz spoločne hľadáme riešenia na niektoré problémy. Nedávno sme si napríklad vymieňali informácie s ľuďmi z Japonska, ale boli sme už v kontakte aj s realizátormi z Bulharska, Srbska, Chorvátska, Ukrajiny či z Belgicka,“ vymenúva Gregor Galeta, ktorý sa snaží o to, aby ľudia budovali z lokálnych materiálov, ale mysleli a spolupracovali globálne.
