Týči sa vysoko na skalnom brale nad riekou Hron a z okolitých ciest je neprehliadnuteľný. Hrad Šášov kedysi chránil banskú cestu, dnes láka predovšetkým na krásne výhľady v severnej časti Štiavnických vrchov. O oprave hradu, novej letnej čitárni aj plánoch ľudí, ktorým na osude hradu záleží, porozprával Rastislav Uhrovič, predseda Združenia na záchranu hradu Šášov.
Šášovský hrad, ktorého história siaha do 13. storočia, roky chátral. Jeho výnimočnosť si však dlhé roky uvedomovali mnohí. Nadšencom z okolia sa napriek počiatočným výzvam, ktoré boli spojené najmä s usporiadaním vlastníctva pozemku, na ktorom hrad stojí, postupne darí meniť veci k lepšiemu. Dnes prebiehajú práce na rekonštrukcii hradu v sezóne takmer každý deň.
Združenie na záchranu hradu Šášov funguje od roku 2003. Jeho aktivity si váži aj Nadácia VÚB, ktorá v rámci programu Komunitné granty združenie podporila. Vďaka podpore Nadácie VÚB tak na hrade mohla vzniknúť Čitáreň Richarda Kafku, oddychové miesto pre všetkých návštevníkov, ktorí na hrad zavítajú.
Privítajú vás strážcovia hradu
Hoci sa hrad nachádza vysoko na brale, cesta k nemu nie je náročná ani dlhá. Zo Šášovského Podhradia ju sprevádza pútavý náučný chodník, ktorý zaujme deti aj dospelých. Je pravdepodobné, že na hrade budete mať aj nezvyčajné privítanie. „Kozy máme na hrade už tri roky, sú to naši strážcovia. Zimu trávia v minizoo v Žiari nad Hronom, cez leto sa tu úplne voľne pohybujú. Keď sme doniesli prvú kozu, bola plachá, no to sa rýchlo zmenilo. Ak sú hladné, nemajú problém zájsť dole do dediny,“ hovorí Rastislav Uhrovič, ktorý sa aktívne podieľa na záchrane hradu Šášov od roku 2003.
Prechádzajúc barbakanom vchádzame na nádvorie horného hradu. „Niektoré múry ako východný múr delovej veže, sú takmer nanovo vybudované, iné sa konzervujú. Stane sa, že je potrebné opraviť už aj zrealizovanú robotu,” približuje opravy hradu.
Rastislav Uhrovič je predsedom združenia, aktívni členovia sú v združení traja. „Máme k dispozícii ľudí, ktorí nám pomáhajú a potom vďaka projektu dvoch ministerstiev máme v sezónne vlastných zamestnancov, ktorí sa podieľajú na prácach spojených s obnovou tohto nášho kultúrneho dedičstva. Dnes už tvoria partiu, ktorá sa s prácou na hrade úplne zžila,“ hovorí.
Pri opravách mysleli na oddych aj vzdelávanie návštevníkov
Vďaka prebiehajúcim opravám vznikla aj Čitáreň Richarda Kafku. Miestnosť, ktorá má slúžiť ako priestor na oddych. Podľa Uhroviča je hlavným cieľom projektu priniesť ľuďom na hrade miesto, kde budú chcieť stráviť viac času. „Rozmýšľali sme nad priestorom, ktorý by mohli turisti využívať efektívne, aby to nebolo len o nejakom konzume, ale aj o vzdelávaní.“
Uhrovič priznáva, že čitáreň znie možno pre niekoho obyčajne, no pre združenie má hlbší význam. Hoci je priezvisko Kafka dobre známe, podobnosť so slávnym spisovateľom je čisto náhodná. „Letnú čitáreň sme pomenovali na počesť pána Richarda Kafku, lokálpatriota, ktorý sa dlhé roky venoval regionálnej histórii. Veľmi si vážime jeho prácu a práve preto sme čitáreň pomenovali po ňom,“ vysvetľuje.
Čitáreň pomenovali na počesť lokálpatriota
Richard Kafka sa zaoberal históriou regiónu, ktorý celý život aj intenzívne propagoval. „Združenie na záchranu hradu Šášov vzniklo nepriamo aj na základe jeho podnetu. V roku 2002 napísal článok o snahách zachrániť hrad v 50. rokoch.
Práve to bol jeden z impulzov, prečo združenie v roku 2003 vzniklo,“ približuje Uhrovič. „Hoci pán Kafka nebol priamo v združení, stretávali sme sa. Fotil si práce na hrade a bol veľmi rád, že sa tu niečo deje. Kedysi neveril, že sa na hrade niečo pohne,“ dodáva.
Keď v roku 2017 Richard Kafka zomrel, jeho bohatú zbierku kníh prevzalo práve združenie. „Od jeho rodiny sme dostali možnosť prevziať jeho knižnicu, ktorá obsahovala predovšetkým zaujímavé encyklopédie a monografie o baníctve a regióne. Vedeli sme, že ak si ich nevezmeme my, ostanú napospas osudu. Pán Kafka pracoval v riadiacich funkciách žiarskeho Závodu SNP a v mladosti študoval na Hutníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, preto je najviac kníh z jeho knižnice zameraných na problematiku hutníctva a baníctva,“ vysvetľuje.
„Zaujímavosťou je, že na prevzatie kníh od rodiny bol jeden deň a keďže nebol nikto iný k dispozícii, tak som ich z bytu na 3. poschodí prenášal do vzdialenejšieho objektu na 2. poschodie sám od rána do večera, čo som samozrejme na druhý deň aj značne pocítil. Postupne, v letných mesiacoch, keď počasie dovolí, by knihy mali byť k dispozícii práve v čitárni na hrade,“ hovorí o účele čitárne, krytej miestnosti, ktorú vybudovali pre návštevníkov.
V najbližších týždňoch chcú čitáreň pripraviť na letnú sezónu. „Budeme v nej ešte vyrovnávať podlahu sutinovým zásypom, keďže teraz je vyspádovaná. Tiež tu budú drevené lavice, na ktorých si ľudia budú môcť oddýchnuť a rozmýšľame, že by sme sem v budúcnosti osadili aj drevenú podlahu. Chceli by sme, aby to už v júli bolo pre návštevníkov k dispozícii,“ približuje plány predseda združenia.
Jedinou doloženou panovníčkou na hrade je kráľovná Barbora Celjská
Na budovaní priestoru na hrade pracujú už tri sezóny, čitáreň vznikla minulý rok. Vedľa nej sa nachádza ďalší uzavretý priestor, určený na akcie a rôzne podujatia. „V lete tu boli svietniky, lustre, do budúcna sem chceme umiestniť dobové stoly a stoličky, ktoré budú dotvárať atmosféru podujatí,“ hovorí.
Na konci minulého roka zorganizovali tretí ročník podujatia Večer želaní. Cieľom bolo prezentovať novú Sálu kráľovnej Barbory. Návštevníci mohli počas večera napísať na lístky svoje želania, následne ich premenili na popol a symbolicky rozsypali po hradnom brale.
V decembri si na hrade prišli na svoje aj športovci. „Na konci roka sa tu v spolupráci so žiarskym atletickým klubom uskutočnil Silvestrovský beh na hrad Šášov, s našou účasťou už po tretíkrát,“ hovorí Uhrovič.
Miestnosť vedľa čitárne nazvali Sála kráľovnej Barbory. „Jedinou panovníčkou, ktorá tu podľa písomností žila, bola práve kráľovná Barbora Celjská, manželka Žigmunda Luxemburského. Hrad dostala v roku 1424 ako vénny majetok spolu s niektorými okolitými mestami a panstvami. Práve táto sála na hrade má pripomínať jej písomne doloženú prítomnosť z roku 1438, keď odtiaľto písala list do Kremnice,“ približuje históriu hradu Uhrovič.
Pôvodom siaha do 13. storočia, no jeho najstaršej histórii sa venuje len málo prameňov, preto je jeho takmer osemstoročná existencia zahalená rúškom tajomstva. Hoci je Hrad Lietava najrozľahlejším hradom v žilinskom kraji, dlhé roky sa mu nevenovalo veľa pozornosti. Všetko sa zmenilo s príchodom nadšených aktivistov, ktorí sa už takmer 20 rokov o hrad starajú a neustále prichádzajú s nápadmi, ako ho zachovať a prilákať naň čo najširšiu skupinu ľudí.
Okrem toho sa s hradom Šášov viaže aj niekoľko legiend. Z nich najznámejšia sa spája so vznikom názvu hradu. Hrad Šášov dal údajne postaviť v roku 1253 istý zvolenský veľmož pre svojho dvorného šaša, ktorý mu na poľovačke zachránil život pred medvedicou. Iné pramene uvádzajú, že ho pred rokom 1253 postavili bratia Vančovci.
Niektoré múry budú vyššie, prvoradá je bezpečnosť
Pri oprave takmer osemstoročnej zrúcaniny je prioritou najmä bezpečnosť. „Máme snahu, aby bol priestor horného hradu upravený v blízkej budúcnosti najmä kvôli bezpečnosti ľudí. A potom chceme vytvoriť okrem oddychových aj výhľadové miesta, kde si ľudia budú môcť vychutnať pohľady na krásnu okolitú prírodu,“ vysvetľuje.
„Chceme upraviť najmä zobvodové múry východného paláca, aby boli výhľadové pohľady prístupné, no zároveň bezpečné. Zrejme tu bude potrebné vybudovať aj nejaké vyvýšené miesto, odkiaľ sa bude dať dobre pozerať na okolie,“ dodáva.
Záleží im na tom, aby mali ľudia kde pobudnúť. „Chceme tu osadiť stoly s lavicami, aby sa tu ľudia zdržali a vychutnali si atmosféru hradu. Na začiatku bol problém nájsť priestor, kde by sa sedenie mohlo urobiť tak, aby to bolo bezpečné. Teraz už máme k dispozícii štyri miestnosti, ktoré by sa dali takýmto spôsobom v lete využiť,“ hovorí Uhrovič. Do budúcna by chceli vylepšiť aj sedenie pre návštevníkov pri vstupe do hradu, v plánoch je aj miesto, kde by sa okoloidúci mohli občerstviť.
Vďaka grantom sa môžu posunúť vpred
Prekážkou v aktivitách združenia boli na začiatku problémy s usporiadaním pozemku. „Až keď sa na Slovensku začali hradmi a ich obnovou zaoberať viacerí ľudia a združenia, začali aj pamiatkové úrady vychádzať v ústrety. Priestor pod horným hradom dnes patrí združeniu, zvyšok máme v prenájme od pamiatkového úradu. Dnes sa už našťastie nemusíme báť, že nás odtiaľto niekto vyhodí,“ vysvetľuje predseda Združenia na záchranu hradu Šášov.
Veľkú pomoc vidí Uhrovič v projekte Ministerstva kultúry a Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny aj vo firemných grantoch: „Aj vďaka takýmto komunitným grantom, aký sme dostali od Nadácie VÚB sa môžeme posunúť vpred. Snažíme sa sústrediť prioritne na obnovu priestorov, ktoré majú byť určené pre návštevníkov.”
Rastislav Uhrovič vníma, že ľudia majú záujem o návštevu hradov: „Tým, že to na mnohých slovenských hradoch žije, tak ich ľudia aj viac navštevujú. Sú to veľmi príjemné prechádzky,” dodáva Rastislav Uhrovič.
Napriek tomu, že na hrade počas letnej sezóny aktívne prebiehajú práce, členovania združenia nezabúdajú ani na kultúrne podujatia. Najbližšie sa na hrade uskutoční v júli už 15. ročník Šášovských hradných hier. Rodiny s deťmi sa môžu tešiť na pestrý program, divadlo, tvorivé dielne či chutné občerstvenie.
