Rožňava bola dlhé roky prehliadaná, no vďaka ľuďom z občianskeho združenia Otvor dvor začína znova prekvitať. Komunita nadšencov chce mestečku s takmer 700-ročnou banskou tradíciou vdýchnuť nový život. Po dlhom hľadaní vhodného priestoru pre svoje aktivity natrafili na starý františkánsky kláštor. Opustili svoje pôvodné povolania a v súčasnosti ho menia na kultúrno-kreatívne centrum Kláštor.
Jednu z najkrajších a najvýznamnejších stavieb v historickom centre Rožňavy nadšenci svojpomocne menia už dva roky. Nadácii VÚB záleží na zachovaní kultúrnych pamiatok, preto aktivity občianskeho združenia Otvor dvor podporila v rámci programu Komunitné granty.
Príbeh františkánskeho kláštora siaha do začiatku 18. storočia. Začali ho stavať ešte v roku 1740 a o šesťdesiat rokov sa doň nasťahovali prví františkáni. V apríli 1950 zasiahli proti kláštorom a reholiam komunisti, a tak bola zničená pôvodná podoba života rožňavského kláštora pri Kostole sv. Anny.
„Srdce františkánskeho kláštora po Barbarskej noci prestalo biť. Komunisti z mnohých kláštorov urobili sýpky a z tohto v Rožňave sa na dlhé roky stal starobinec. Ďalšími zásahmi sa zmenila aj jeho podoba,“ vysvetľuje reštaurátor a jeden z členov OZ Otvor dvor Tomáš Székely.
Kláštor ožije ateliérmi, kaviarňou aj kníhkupectvom
Spolu s Radom Kovácsom a s ďalšími ľuďmi z organizácie Otvor dvor sa rozhodli pretvoriť priestor, ktorý bude slúžiť nielen Rožňavčanom, ale privíta aj návštevníkov mesta. V Kláštore dnes funguje sociálny podnik krajčírskej dielne Monastery. Svoje zázemie tu však onedlho nájdu aj miestne občianske združenia. Bude v ňom predajňa pre tvorivých ľudí i bezobalový obchod, pribudne kníhkupectvo a kaviareň.
Na druhom poschodí budú výtvarné ateliéry, skúšobňa pre hudobné kapely, nahrávacie štúdio, co-workingové priestory, ktoré si bude možné prenajať. V ďalšej časti budú ubytovacie priestory pre tzv. rezidenčné pobyty kreatívnych ľudí, umelcov a dizajnérov z iných miest alebo zo zahraničia, ktorí v Rožňave pobudnú nejaký čas, aby tu tvorili.
Budovu kláštora, ktorý dlhé roky chátral, vlastní aj s pozemkom mesto. Získalo ho od štátu výmenou za inú nehnuteľnosť, no s kláštorom sa toho veľa nedialo. Samospráva nikdy nenašla kapacity ani motiváciu, aby v ňom niečo začala robiť. OZ Otvor dvor presvedčilo poslancov a kláštor získalo od mesta do prenájmu na dvadsať rokov s tým, že v ňom vytvorí kultúrno-kreatívne centrum Kláštor.
„Mám to tu rád a chcem sa tu cítiť dobre. Som vďačný za príležitosť, že sa môžem podieľať na zmene v meste a že tu spoločne môžeme vytvárať priestor, kde sa Rožňavčania i ľudia zvonka budú stretávať na diskusiách, prednáškach, workshopoch, koncertoch, premietaniach filmov a mnohých ďalších kultúrnych a spoločenských akciách,“ hovorí Rado Kovács.
Kým mnohí Rožňavčania z mesta už dlhé roky odchádzajú, on zostal. Istým spôsobom si plní sen, pretože vždy túžil organizovať kultúrne akcie, diskutovať o poslaní aktívnej samosprávy a participácii občanov, ktorí chcú spoluvytvárať svoje mesto.
Opustili prácu, aby sa naplno venovali premene kláštora
Nebyť podporovateľov z Bratislavy a z ďalších kultúrnych centier na Slovensku, mnohé veci by možno nešli tak ľahko. Rožňavčanov teší podpora ľudí zo Starej tržnice v Bratislave, ktorí už majú podobnú skúsenosť s prerábaním priestoru za sebou. Dokonca im z Bratislavy darovali šijacie stroje, aby mohli spojazdniť šijaciu dielňu.
Rada a Tomáša už predtým upozorňovali, že pokiaľ sa chcú venovať svojmu projektu naplno, bude ich to stáť aj stratu zamestnania. Obaja si ešte veľmi dobre pamätajú na moment, keď otvorili dvere dlho uzavretého kláštora.
Ľudia predtým okolo neho len tak prechádzali a nikto ani len netušil, čo sa v ňom skrýva. „Netušili sme, aký obrovský komplex máme zrazu k dispozícii a koľko práce nás tam čaká,“ hovoria s úsmevom. Keď minulý rok zistili, koľko práce si bude vyžadovať premena kláštora, Rado opustil učiteľské povolanie a Tomáš odišiel z Baníckeho múzea, aby sa mu mohli naplno venovať.
Postupne sa k nim pridali ďalší. Ba dokonca aj ženy, ktorým nevadí, že sa občas musia prezliecť do montérok a pustiť sa do oškrabávania starej omietky alebo maľovania stien. Počas prvého roka odstránili staré linoleá zo všetkých podláh v kláštore a olejové nátery na stenách, čím dosiahli výrazné odvlhčenie a vysušenie múrov v celej budove.
Odstránili brečtan na Rajskom dvore a celú budovu vypratali. Vyhodili starý nábytok a za odvoz dostávajú staré skrine, z ktorých pripravujú poličky pre budúce kníhkupectvo. Kláštor má novú kanalizáciu, rozvody vody i elektriny. „Sme blízko dokončenia,“ hovorí Tomáš Székely.
Pri prerábaní našli hlbokú studňu aj dvere do veže
Vznikajú tu izby pre hostí, ateliéry a priestory pre umelcov. Františkánsky kláštor im poodhalil aj niekoľko tajomstiev. „Objavili sme dvere do veže, ktoré boli zamurované, starú maľbu v kaplnke s výjavom Poslednej večere a túto zimu nás prekvapila pätnásť metrov hlboká majestátna studňa v Rajskom dvore, ktorý je srdcom Kláštora,“ dodáva Tomáš Székely.
Rajský dvor bol pôvodne celý zarastený brečtanom. Pokrýval priestor až do výšky okien na prvom poschodí. Dnes je vyčistený a čoskoro na ňom pribudne terasa, ktorá bude súčasťou nového co-workingového priestoru a kaviarne Pod otvorenou strechou.
„V Kláštore sa budú stretávať ľudia s rôznymi záujmami, aby slobodne tvorili, hľadali, vymýšľali a realizovali to najlepšie pre verejné priestory mesta. Pre nás Kláštor znamená možnosť niečo robiť. Dať šancu, poskytnúť priestory, kde sa môžu tvoriť zaujímavé nápady, kde ľudia dostanú podporu a vďaka čomu sa obnoví život v meste,“ dodáva Rado Kovács.
Chcú žiť v meste, v ktorom budú ľudia spokojní
Pre Rada Kovácsa znamená komunita ľudí, ktorá sa okolo Kláštora vytvorila, veľa. Najviac ho teší, ak ľudia, ktorí prídu pomáhať do Kláštora, postupne začnú hovoriť, že sú jeho súčasťou a žijú ním. Aj preto je ich snahou pritiahnuť ďalších a poskytnúť im zázemie. „Predtým, než sa vydajú do sveta, im chceme dať priestor, aby tu niečo vymysleli, zorganizovali alebo, keď sa vrátia, aby sa mohli realizovať a odovzdať to, čo sa naučili.“
Podobne to vidí aj Tomáš Székely, ktorý žil istý čas v Anglicku a neskôr v Bratislave, až sa napokon vrátil späť na Gemer. „Naše mesto sa rozvíja. Spoločne môžeme veľa dosiahnuť, ale iba vtedy, keď budeme všetci v meste aktívnejší. Chcem žiť v meste, v ktorom budú ľudia spokojní. Keď pôjdu z práce, kedykoľvek sa môžu u nás zastaviť, prísť na zaujímavé podujatia, dať si kávu a najmä mať príležitosť viac kultúrne žiť,“ opisuje svoju víziu.
Rožňavu doteraz mnohí obchádzali, to sa však môže čoskoro zmeniť. Dôvodov, prečo sa v nej zastaviť, začína byť čoraz viac. Jednak sa mesto nachádza v obkolesení Volovských vrchov a Slovenského krasu. Rožňava je tiež súčasťou Gotickej cesty, ktorá sa naprieč Gemerom a Spišom vyznačuje zaujímavými stredovekými maľbami a v takej koncentrácii ich možno nájsť vari len v Taliansku. A potom aj kvôli Kláštoru a jeho Rajskému dvoru, ktorý odhaľuje veľa tajomstiev a krás a onedlho sa v ňom bude dať posedieť pri dobrej káve s knihami alebo len tak s priateľmi alebo s náhodnými návštevníkmi mesta.
