Mesto plánuje sprístupniť veľkú záhradu Prüger-Wallnerovcov pri Horskom parku a vytvoriť tu priestor na oddych, vzdelávanie a komunitný život. Môžete sa prísť pozrieť na vzácne mokrade, pozostatky skleníkov aj pôvodnej architektúry a sledovať, ako sa záhrada bude postupne revitalizovať a meniť.
O plánoch so záhradou Prüger-Wallnerovcov sme sa rozprávali so Zuzanou Stanovou, ktorá si už pred rokmi predsavzala, že tento utajený klenot sprístupní Bratislavčanom.
Slávni hotelieri odišli po vojne, odvtedy záhrada upadala
Záhrada v tesnej blízkosti Horského parku kedysi patrila rodine Prügerovcov. Rodina sa prisťahovala do Bratislavy a po krôčikoch rozširovala svoje podnikanie v hotelierstve. Odkúpila tri budovy v historickom centre mesta, spojila ich a prevádzkovala v nich legendárny hotel Carlton.
Rodina dlho žila v centre a napokon si postavila vilu pri Kalvárii. V tom čase bola oblasť veľmi populárna medzi bohatými mešťanmi, skupovali tu veľké pozemky a stavali vily podľa návrhov vychýrených architektov. Prügerovci si svoju vilu neužili dlho, vilu, záhradu a Slovensko opustili zrejme z nevyhnutnosti po druhej svetovej vojne, po nástupe komunistov. Po čase pozemok záhrady prešiel do vlastníctva mesta.
Hľadali priestor pre 100 cyperských borovíc, našli zašitú záhradu
Záhrada zostala počas socializmu zabudnutá, chátrala a postupne z nej ukrajovala okolitá výstavba. Znovu sa dostala do povedomia ľudí pred desiatimi rokmi, keď cyperský veľvyslanec prišiel s návrhom zasadiť 100 cyperských borovíc.
Mesto hľadalo priestor na ich výsadbu. Nikto o takej veľkej vhodnej ploche nevedel, až sa mestu ozval Kamil Procházka z Horárne Horský park, ktorá je v tesnom susedstve záhrady. Upozornil úradníkov vhodný mestský pozemok.
Zuzana Stanová v tom čase pracovala pre bratislavské Staré Mesto, kde mala na starosti rozvojové projekty. „V živote som o záhrade nepočula. Dostala som za úlohu skoordinovať tam vysadenie stromčekov. V momente, keď som do záhrady prvýkrát vkročila, jej priestor vo mne vzbudil obrovské nadšenie,“ spomína.
Táto emócia je pochopiteľná, záhrada je totiž čarovná. Na mierne členitom teréne rastú starobylé stromy, najnižšia časť pozemku je podmáčaná unikátnymi mokraďami. Dojem dotvárajú ruiny starých skleníkov, tehlového domčeka a pozostatky storočného kamenného schodiska.
Napriek tomu, že záhrada je v tesnej blízkosti Horského parku, je na prvý pohľad zrejmé, že priestor má úplne iný charakter. V tichom prostredí, ohraničenom okolitými vilami, má návštevník pocit súkromia. Záhrada priam vyzýva na komunitné využitie a ponúka možnosti, ktoré Horský park nemá.
Stromčeky od cyperskej vlády si nakoniec našli svoje miesto na nábreží, pretože Prügerku by úplne zapratali, ale nadšenie Zuzany Stanovej už nevyhaslo.
Napriek kríze našli cesty na zlepšovanie verejného priestoru
„V situácii, keď mnohé pozemky aj parky boli predané a zastavané, som si povedala, že záhradu musíme otvoriť verejnosti a že Bratislavčania o ňu už nemôžu nikdy prísť,“ hovorí Zuzana Stanová.
V roku 2010 stále zúrila hospodárska kríza a peniaze na nový park sa v Starom Meste hľadali veľmi ťažko. Tím kolegov, ktorého súčasťou bola aj Zuzana Stanová, však už mal skúsenosti z iných projektov. Vďaka grantom, partnerstvám, zapájaniu miestnych firiem, lokálnych komunít aj akademickej sféry sa im v Starom Meste podarilo začať s rekonštrukciou Pistoriho paláca či zrevitalizovať Park Belopotockého, Medickú záhradu či Americké námestie.
S veľkou vervou sa pustili aj do revitalizácie tzv. Prüger-Wallnerovej záhrady. „Pre nedostatok financií na údržbu bola záhrada zanesená obrovským množstvom odpadu, vyzerala ako skládka a bola katastrofálne zarastená. Až ma pichlo pri srdci, keď som si uvedomila širšie súvislosti a dočítala sa, akú históriu má záhrada, kto tam žil a ako to tam vyzeralo kedysi,“ hovorí Zuzana Stanová a ukazuje vôkol seba.
Po rokoch chátrania zo záhrady vyviezli 50 ton odpadu
Mnohí by zo situácie vycúvali a povedali si, že sa s tým nedá nič robiť. Zuzana Stanová však skonštatovala, že to nie je jej životné nastavenie. S kolegami dali hlavy dokopy a začali pracovať na tom, aby záhradu dostali do stavu, v ktorom by ju mohla vidieť verejnosť.
V záhrade po rokoch chátrania objavili skladisko odpadu, obrovské množstvo náletovej buriny, inváznych rastlín. Najskôr museli odstrániť ruderálny porast. Uskutočnilo sa niekoľko veľkých dobrovoľníckych brigád. Zo záhrady vyviezli až 50 ton stavebného a komunálneho odpadu.
Postupne priestor mohli začať sprístupňovať. Osadili bránky na miesta, kde bolo predtým práchnivé drevené oplotenie. Získali zdroje, aby dokázali záhradu profesionálne zrevitalizovať.
Projekt sa po odchode Zuzany Stanovej na materskú dovolenku z viacerých príčin zastavil a záhrada opäť začala chátrať. Staré Mesto zmenilo svoje priority a navyše sa o pozemok, ktorý patrí mestu, začali súdiť pôvodní vlastníci. Spor je stále otvorený. Zuzanu Stanovú však nikdy neopustila myšlienka otvoriť ju pre verejnosť. K projektu sa znovu vrátila tento rok, tentoraz z pozície svojej funkcie na bratislavskom magistráte.
Druhá šanca pre záhradu
„Na magistrát som prišla aj kvôli Prügerke. Mám nemalé skúsenosti zo samosprávy, som právnička, mám na magistráte viacero agend, ale Prügerka je moja srdcovka. Zobrala som si agendy, ktoré boli zanedbávané a potrebovali nakopnúť. Po sklamaní z nešťastného zastavenia projektu som to brala ako druhú šancu,“ hovorí.
Ak vás projekt zaujal a chcete sa doň zapojiť, môžete sa ozvať priamo Zuzane Stanovej na zuzana.stanova@bratislava.sk. Ak chcete byť súčasťou komunitnej záhrady alebo chcete pridať pomocnú ruku pri čistení a kosení, napíšte na oz.fallopia@gmail.com.
Informácie o projekte nájdete na www.bratislava.sk a čoskoro aj na www.prugerka.sk.
Záhrada je pre verejnosť otvorená v mesiacoch október až marec od 8:00 do 18:00 hod. a počas apríla až septembra od 8:00 do 20:00 hod.
Najskôr pracovala na rozbehu Metropolitného inštitútu Bratislavy. Potom rozbiehala nájomné bývanie. Teraz je jej úlohou riadiť proces rekonštrukcií základných umeleckých škôl či centier voľného času, riešiť pozemky, na ktorých by chcelo mesto postaviť nájomné byty. Popritom stále nestráca zo zreteľa záhradu, ktorá je jej srdcovou záležitosťou.
„Pre mňa je táto záhrada súčasťou môjho príbehu v jeho komplexnosti. Potreba robiť to, čo bolo v danej chvíli potrebné, ma doviedla na trajektóriu zlepšovania verejného priestoru a efektívnej správy verejného nehnuteľného majetku tak, aby bola ekologická, ekonomická a hlavne pre ľudí. Všetko toto sa v Prügerke prepája,“ vysvetľuje.
Prügerka pilotne otvorí svoje brány verejnosti už o pár dní
Po šiestich rokoch nečinnosti sa tak projekt opäť postavil na nohy. Prispela k tomu aj Nadácia VÚB, pre ktorú sú témy životného prostredia, ekologickej udržateľnosti a biodiverzity prioritné. Vďaka jej grantu otvorí Prügerka už čoskoro svoje brány verejnosti. Zatiaľ pilotne, dočasne, keďže stále beží súdne konanie.
Záhradu však treba stále vnímať najmä ako prírodný areál, v ktorom sú práce na revitalizácii len na začiatku. „Motiváciou na prvotné otvorenie bola pandémia a s ňou súvisiaca potreba mnohých ľudí tráviť čas v prírode. Chceli sme im to na tomto úseku nádhernej čistej prírody umožniť, zatiaľ aspoň dočasne,“ hovorí Zuzana Stanová s tým, že rozsudok súdu, nech bude akýkoľvek, bude mesto, samozrejme, rešpektovať.
Záhrada už je vyčistená tak, aby bola pre návštevníkov priechodná. V najbližších dňoch sa ešte treba postarať o bezpečnosť návštevníkov, zaviesť návštevný poriadok, určiť pravidlá využívania.
Keď sem prídete na návštevu, nájdete tu hracie prvky pre deti a prírodný mobiliár v záhrade: mostíky cez mokrade, drevené chodníčky, informačné tabule, ktoré poukazujú na biodiverzitu a históriu záhrady, aby sa mohli návštevníci o rastlinách a živočíchoch dozvedieť viac.
„Pozývame ľudí, aby si to sem prišli obzrieť, ohmatať a ovoňať,“ hovorí Zuzana Stanová. Mesto chce sprístupniť záhradu už čoskoro, pilotne iba cez víkendy. Od jari by potom už záhrada mala byť prístupná v neobmedzenom režime, podobne ako Horský park.
V budúcnosti by mala pribudnúť komunitná záhrada, centrum pre deti a oddychová zóna, všetko však závisí od výsledku súdneho sporu
„Teraz budeme sprístupňovať predovšetkým prírodnú hodnotu záhrady. Začiatkom budúceho roka, vzhľadom na to, že už máme hotovú projektovú dokumentáciu, bude prebiehať povoľovací proces a verejné obstarávanie na revitalizáciu domčeka a skleníkov,“ hovorí Zuzana Stanová.
Naľavo od skleníkov by mala stáť komunitná záhrada. Už teraz je na pozemku mnoho starých ovocných stromov a kríkov, ktoré dávajú veľmi chutné plody. Úrodná pôda im umožnila prežiť desaťročia v dobrej forme. V rôznych obdobiach roka záhrada vydáva svoje poklady a stojí zato sa o ňu starať.
V domčeku by malo byť komunitné centrum najmä pre deti, školákov a rôzne školské a mimoškolské aktivity. V jednom zo skleníkov by mal vzniknúť priestor na odpočinok v kombinácii s výstavou a v ostatných by mala byť možnosť pestovať drobné ovocie a zeleninu. Všetky nové prvky by mali byť pre verejnosť sprístupnené do jesene budúceho roka.
Musíme dohliadnuť, aby podobné poklady nezmizli z verejného vlastníctva
Prügerka si Zuzanu Stanovú získala ako extrémne vzácny verejný priestor v Bratislave. Je pre ňu symbolom toho, že Bratislava ešte môže priniesť ľuďom unikátny kus prírody a že sa stále objavujú vzácne priestory alebo budovy, ktoré chátrajú a sú zabudnuté. Treba na ne upriamiť pozornosť, či už médií, alebo verejnosti. Verejnosť musí dostať možnosť dohliadnuť na to, aby tieto podklady potichučky nezmizli z verejného vlastníctva.
„Do tejto záhrady som sa zamilovala a považujem ju za takú unikátnu, že napriek nesmiernemu úsiliu, strašnému sklamaniu, priam otrockej námahe a presviedčaniu som sa myšlienky na jej sprístupnenie nikdy nedokázala vzdať. Vždy som žila pre to, že raz sa to podarí. Ten priestor považujem za súčasť svojho bytia,“ hovorí Zuzana Stanová.
