Pandémia koronavírusu zasiahla mnohé rómske komunity na Slovensku a s nimi aj prácu omám, ktoré pomáhajú rodinám s deťmi v rámci združenia Cesta von. Niektoré rodiny prišli o živiteľa, deti zostali bez možnosti chodiť do školy a v komunitách sa neraz šíril strach z neznámeho. Kým omamy počas dvoch mesiacov nemohli navštevovať svojich zverencov, združenie sa ich rozhodlo vzdelávať online.
Omamy sú rómske ženy, ktoré učia deti a mamy v domácom prostredí priamo vo vylúčených komunitách, odkiaľ aj ony samy pochádzajú. Mnohé z nich si počas posledných týždňov začali dávať osobné ciele a rozhodli sa dokončiť si vzdelanie. V súčasnosti sa postupne vracajú do rodín, aby sa opäť mohli venovať mamám s deťmi. Aj o tom hovorí programová koordinátorka združenia Cesta von Radka Babeľová.
Ako sa vám v súčasnosti darí v združení Cesta von?
Aj napriek situácii ohľadne koronavírusu máme čo robiť a neustále sa rozrastáme. V súčasnosti pôsobí na Slovensku desať omám, ktorým pomáha šesť mentoriek. Popritom spolupracujeme s mnohými odborníkmi z oblasti vývinu detí a rozvoja mäkkých zručností, ktorí naše mentorky učia, ako u detí v komunitách rozvíjať komunikáciu, sebapoznanie, empatiu, asertivitu, ako ich viesť a motivovať, prípadne ako môžu zvládať stres a riešiť konflikty. Učia sa teda všetky zručnosti, ktoré sa vzťahujú na našu komunikáciu s okolím.
Do programu je momentálne zapojených 180 detí zo 135 rodín z celého Slovenska. Omamy pôsobia v siedmich rómskych komunitách a čochvíľa sa opäť posunieme do ďalších.
Kto vás najčastejšie oslovuje na spoluprácu?
Niekedy sa stáva, že sa nám priamo ozvú aj ženy z osád, že by sa chceli stať omamou, alebo sa nám ozve starosta obce či koordinátor miestnej organizácie, ktorí by chceli mať omamu v komunite. Pri výbere zohľadňujeme životné podmienky v danej komunite aj možnosti vzdelávania, ktoré tam majú deti v ranom a predškolskom veku.
Zisťujeme, či do danej komunity vieme nájsť omamu a jej mentorku, či v danej obci pôsobia ďalšie neziskové alebo charitatívne organizácie a či je tomu naklonená aj samotná obec, aby sme efekt pomoci posilnili čo najviac. Samotná omama v komunite totiž nestačí. Na to, aby sme pomohli ľuďom dostať sa z bludného kruhu chudoby, potrebujeme zapájať mnohých odborníkov a robiť čo najviac intervencií. Spolu dokážeme byť silnejší.
Ako zmenila pandémia prácu omám v rómskych komunitách?
V dôsledku pandémie sme museli kvôli bezpečnosti zastaviť stretnutia omám s rodinami a deťmi v rómskych komunitách. Navyše ľudia v nich patria do ohrozenej skupiny. Vďaka tomu sme našli aj nové spôsoby fungovania. V tomto čase sme sa ešte viac zamerali na vzdelávanie omám a osvetu.
Aké spôsoby fungovania a komunikácie sa vám v týchto dňoch osvedčili?
Každá omama má svoj mobil s internetom a neobmedzenými hovormi, takže sme sa presunuli najmä do online priestoru. Vďaka videohovorom sme realizovali vzdelávanie cez webináre s odborníkmi v rôznych témach, napríklad ako rozvíjať citovú väzbu k dieťaťu, aké sú míľniky v psychomotorickom vývine dieťaťa, ako deti učiť.
Navyše každý deň dostávali úlohy, ktoré museli splniť, čím si rozvíjali vlastné kognitívne schopnosti, riešili aj logické úlohy alebo sa viac venovali štúdiu odbornej literatúry. Niektoré z nich pomáhali zabezpečovať aj základnú pomoc rodinám v podobe potravinových balíčkov, hoci to nebola ich primárna úloha. Dokonca samy šili rúška pre ľudí v osade. Omama Drahuška Koščáková z Keceroviec ušila asi 1 000 rúšok pre tých, ktorí ich nemali, a to aj vďaka ľuďom, ktorí jej posielali látku.
Súčasná situácia je aj pre omamy nová. Ako sa im darí?
Omamy sa neuveriteľne posúvajú vo svojom rozvoji. Učia sa dávať si ciele spolu s mentorkami, čo nás veľmi teší. Snívajú o tom, čo všetko môžu dosiahnuť. Keďže len pár z nich má dokončenú strednú školu a väčšina má iba základné vzdelanie, či už v rámci bežného alebo špeciálneho školstva, mnohé pracujú na tom, aby si dokončili vzdelanie. Veľmi ich obdivujem za to, čo robia, ako sa zlepšujú a aj ja sa od nich veľa učím.
Ako reagujú rodiny, ktorým omamy pomáhajú. Chýbajú im osobné stretnutia?
Chýbajú, veľmi. Mnohé mamičky, ku ktorým omamy chodia, im volali a pýtali sa, kedy sa opäť budú môcť s nimi stretávať. Deti sa pýtali na svoje „panie učiteľky“. Aj samotné omamy sa už zaujímali, kedy sa budú môcť vrátiť späť do práce. Všetkým chýba spoločný kontakt v teréne. Našťastie so zlepšujúcou sa situáciou sa pomaly začíname vracať späť do rodín, ktoré nás potrebujú.
Aby sme nikoho neohrozili a zaistili čo najväčšiu bezpečnosť pri stretnutiach s rodinami, každá omama dostala ochranný štít, rukavice, dezinfekciu pre seba i pre rodiny. Majú k dispozícii aj rúška, keby mamička prišla na stretnutie bez neho. Veríme, že takto sa budeme vedieť čo najviac priblížiť k bežnému fungovaniu.
Čo bola najväčšia výzva pre rodiny počas týchto mesiacov?
Mnohé rodiny prechádzali počas pandémie rôznymi výzvami. V niektorých rodinách vypadol živiteľ rodiny, keďže hranice sa zatvorili a mnohí muži chodia za prácou do Česka, Anglicka, Belgicka, ale aj do rôznych kútov Slovenska, čím zostali bez príjmu a každé euro sa počíta. Mnohé komunity majú problém s prístupom k pitnej vode a v čase, keď sa kládol veľký dôraz na hygienu, to bolo pre ne ešte horšie. Nehovoriac o tom, že zvýšiť príjem ovocia a zeleniny je pre niektorých obyvateľov často nepredstaviteľné.
Od začiatku ste sa snažili s ľuďmi v osadách komunikovať. Vnímali ste, že mali problém dostať sa k informáciám?
Na začiatku karanténnych opatrení nastal v rómskych komunitách zmätok. V osadách žije v priemere dvetisíc ľudí. Medzi obyvateľmi sa šírili rôzne hoaxy a nepravdivé informácie. Chceli sme ľuďom pomôcť, a tak sme založili facebookové skupiny ako komunikačný kanál a prostredníctvom nich sme prinášali potrebné informácie obyvateľom do komunít, aby sa nebáli a aby vedeli, čo majú robiť.
V skupinách máme v priemere sto až dvesto ľudí. Ľudia v osadách si väčšinou odovzdávajú informácie medzi sebou. Nie všetci im rozumejú v slovenskom jazyku alebo dokážu čítať aj s porozumením. Jedna z omám Alex Giňová ich prekladala do rómskeho jazyka a nahrávala videá, aby rozumeli opatreniam.
Vďaka našim partnerom a donorom sme mohli zabezpečiť dezinfekciu a potravinovú pomoc nielen v komunitách, v ktorých pôsobíme, ale aj pre osady, ktoré zostali v karanténe.
V mnohých smeroch sa spustila vlna solidarity a ľudia sa snažia pomáhať. Ponúkala sa vám počas pandémie aj pomoc zvonka?
Mnohí ľudia nám písali, že by radi pomohli, ale nevedia ako. Pred pár týždňami sme preto vytvorili výzvu pre dobrovoľníkov. Cez registračný formulár si mohli vybrať, ako sa chcú zapojiť – či už išlo o balíčkovanie základných potrieb, odvoz pomoci, alebo šitie rúšok.
Čo nás však prekvapilo, bol veľký záujem dobrovoľníkov o výrobu pomôcok na aktivity s deťmi v rodinách. Viac ako 50 dobrovoľníkov z celého Slovenska vyrábalo z bežne dostupných predmetov, ako sú obyčajná rolka z toaletného papiera alebo kartón, rôzne hračky pre deti, čo je obrovská pomoc. Mnohé deti často nemajú vlastné hračky a mamičky tak nemajú s čím pracovať mimo spoločných lekcií s omamami.
Prvú várku už omamy rozdali v rodinách. Deti sa nesmierne tešili, že niečo dostali a že majú niečo svoje. Takisto aj mamy, že sa majú ako hrať s deťmi. Vo výrobe pomôcok chceme s dobrovoľníkmi pokračovať, keďže detí je veľa a budú naďalej pribúdať.
V čom vidíte najväčšiu dôležitosť vašej práce v združení?
Naše združenie sme založili preto, aby sme pomohli ľuďom uviaznutým v generačnej chudobe postaviť sa na vlastné nohy, získať prácu a dôstojný život. Na Slovensku sa generačná chudoba spája predovšetkým s vylúčenými komunitami v osadách. Do tohto začarovaného kruhu sa na Slovensku ročne narodí niekoľko tisíc detí a my ako spoločnosť im často nedávame šancu začleniť sa, uspieť a prežiť dôstojný život.
V programe Omama sa preto snažíme ukázať rómskym rodičom, ako pracovať s deťmi už v ranom veku a ako ich rozvíjať, pretože tie najmenšie deti dokážu nasávať nové informácie ako špongie a veľmi rýchlo sa učia, preto je dôležité práve v tomto veku ich stimulovať.
Lenže mnohí rodičia to nevedia, keďže to sami nezažili. Málokedy zažili pocit úspechu. Omama im ukazuje, že to dokážu a že aj napriek problémom, ktorými sa brodia, sa to dá. Snažíme sa o to, aby rodičia prácu s deťmi zvládali sami. Omamy tu budú dovtedy, kým deti budú vyrastať v chudobe. Funkcia omamy je len malý čriepok. Najradšej by sme boli, keby už omamy neboli v rómskych komunitách potrebné, ale kým sa tak stane, potrebujeme na tom pracovať všetci spoločne.
