Keď pes lieči. Canisterapia v centre na Spiši pomáha deťom rozvíjať empatiu a odbúrať napätie

Keby Patrícia Susová nemusela chodiť so synčekom už v jeho ranom detstve na rôzne špeciálne terapie, možno by dnes Centrum Robinson v Spišskej Novej Vsi neexistovalo. Založila centrum, kde sa stretávajú celé rodiny a spoločne pomáhajú deťom so zdravotným znevýhodnením napredovať. Napríklad aj canisterapiou, formou terapie, kde na psychickú a fyzickú pohodu človeka vplýva pes.

Centrum Robinson v Spišskej Novej Vsi vzniklo na podnet matky, ktorá má zdravotne znevýhodneného syna. Okrem poradenstva a rehabilitácií poskytuje podporné terapie a špeciálne vzdelávanie s cieľom zlepšiť zdravotný stav detí s viacnásobným postihnutím.

Nadácii VÚB záleží na projektoch, ktoré pomáhajú zdravotne znevýhodneným ľuďom. Aktivity občianskeho združenia Robinson podporila prostredníctvom grantu. So zakladateľkou Patríciou Susovou sme sa rozprávali o motivácii založiť centrum a o canisterapii, kde úlohu terapeutov zastávajú aj psy.

Rodičom zdravotne znevýhodnených detí chýbajú informácie

Patrícia Susová založila koncom roka 2015 občianske združenie, ktoré dnes pomáha rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Motiváciou bola vlastná skúsenosť a zdravotný stav jej syna. „Prvý rok bol najťažší. Nevedeli sme, kam s ním máme ísť a čo môžeme robiť. Nikto nám neporadil. Všetko som si musela zisťovať sama,“ spomína si Šimonova mama, ktorej pôrod bol bezproblémový.

Psia terapeutka Femina s deťmi počas canisterapie.

Všetko nasvedčovalo tomu, že dieťatko bude v poriadku. No v druhom mesiaci jeho života sa objavili prvé záchvaty. Vo štvrtom už bol záchvat taký silný, že chlapčeka museli previezť do nemocnice. Diagnóza znela lisencefália, nevyvinuté závity na mozgu, v  dôsledku čoho sa u Šimona prejavovala epilepsia. Začal sa kolobeh návštev lekárov, skúšanie rôznych terapií a zisťovanie, čo by malému chlapčekovi mohlo pomôcť.

V centre sa rodiny delia o svoje starosti aj radosti

V zúfalej situácii si podobne ako mnohí ďalší rodičia, medzi nimi často aj opustené matky, museli študovať, zisťovať a vyhľadávať informácie, ako možno zdravotný stav ich dieťaťa zlepšiť a výrazne posunúť, aby napredovalo. „Rodičia neraz sami zisťujú, či a na čo majú nárok z hľadiska neľahkej finančnej situácie, ktorá v ich živote nastala. Mnohých to stojí nemálo času, peňazí i prebdených nocí. Aj preto vzniklo naše Centrum Robinson,“ vysvetľuje Patrícia Susová.

Je to miesto, kde rodiny dostanú tieto informácie priamo a na základe skúseností ostatných rodičov, no najmä zavčasu, keďže vývoj detí možno najlepšie ovplyvniť v  ranom veku. „To nenahraditeľné, čo naše centrum ponúka, je práve pocit bezpečia, pochopenia a uvedomenia si, že v tom rodiny nie sú samy a majú sa s kým podeliť o svojich radostiach i starostiach,“ konštatuje zakladateľka centra, ktoré sa nachádza v zrekonštruovaných priestoroch bývalej detskej polikliniky v Spišskej Novej Vsi.

Prvý kontakt s canisterapiou sprevádzajú aj obavy

V súčasnosti navštevuje centrum viac ako 20 rodín s deťmi, ktoré trpia mentálnym, fyzickým či kombinovaným hendikepom. Jednou z mnohých terapií, ktoré deťom pomáhajú, je canisterapia (lat. canis = pes), ktorá využíva pozitívne pôsobenie špeciálne vycvičeného psa na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu dieťaťa.

Westík (vľavo) a Tinka počas canisterapie.

„Pri prvom kontakte dieťaťa a rodičov s canisterapiou sa u nich často objavujú počiatočné obavy a strach, čo je prirodzené. Pomalým zapájaním dieťatka do terapie, najmä prvotným polohovaním na uvoľnenie a nastavenie hlbokého dýchania, však vidieť postupné  odbúranie napätia. Následne sa môže pokračovať plynulým striedaním ďalších aktivít,“ vysvetľuje Patrícia Susová. Ako dodáva, každou ďalšou hodinou strávenou v centre sa dieťa na terapiu zvyčajne teší, pretože si zvykne na prítomnosť živého tvora vo svojom živote.

Pes v dieťati rozvíja aj empatiu

Canisterapia je jedna z druhov animoterapie, ktorá sa uplatňuje najmä ako doplnková a pomocná psychoterapeutická metóda. Využíva sa v situáciách, keď nemožno použiť iné metódy alebo jednoducho nie sú účinné. „Pomáha predovšetkým deťom, u ktorých je potrebné riešiť prejavy hyperaktivity, rozvíjať motorické schopnosti, podporiť spontánnosť prejavu a rozšíriť verbálne alebo neverbálne komunikačné schopnosti,“ vymenúva zakladateľka centra.

Canisterapia je pre každé dieťa zdrojom nových podnetov a spestrením liečby. Veľmi spontánne ho vedie a vychováva k empatii a zodpovednosti, pričom dieťa sa učí hrou a na základe pozitívneho zážitku. To len posilňuje účinok terapie.

Výber psa je dôležitý

Deťom sa s láskou venuje odborná terapeutka Veronika Kubáňová so svojimi troma špeciálne vycvičenými a certifikovanými štvornohými priateľmi, ktorými sú sučka austrálskeho ovčiaka Happy, sučka francúzskeho buldočka Tara a sučka labradorského retrievera Eliška. „Dobrý canisterapeut musí vždy vedieť správne zhodnotiť stav a potreby dieťaťa. Vytvorenie dôverného a empatického vzťahu medzi terapeutom, dieťaťom a psom je základ. Priebeh canisterapie sa už potom individuálne prispôsobuje aktuálnemu stavu, nálade a potrebám každého dieťaťa,“ vysvetľuje Patrícia Susová.

Prečítajte siVychovávať hendikepované dieťa je pre rodinu náročné zo všetkých stránok. Pozitívny prístup, optimizmus a úsmev sú však často najúčinnejším liekom

Samozrejme, správny výber psa, jeho povahy a vhodnosti na daný typ aktivity s dieťaťom je v canisterapii tiež veľmi dôležitý. Preto canisterapeut často prichádza na terapiu nie s jedným, ale s viacerými psíkmi naraz. „Vo všeobecnosti musia byť psy pokojné, neštekavé a musia automaticky reagovať na pokyny terapeuta. Samozrejmosťou je čistota srsti, pravidelné odčervovanie a očkovanie psíkov,“ vysvetľuje proces výberu zakladateľka centra. 

Pes dokáže predznamenať blížiaci sa záchvat

Canisterapia sa takmer vždy začína polohovaním na psovi, ktoré slúži na odbúranie strachu, stresu z nepoznaného a odstránenie pocitu stuhnutia. „Polohovanie je veľmi dôležité na celkové upokojenie a správne dýchanie a potlačenie prejavov senzorickej citlivosti a motorického nepokoja. Pôsobením psa možno stimulovať krvný obeh, srdcovú frekvenciu či obeh lymfy dieťatka. Vzájomným vyplavovaním hormónu šťastia oxytocínu u psa i dieťaťa počas terapie dochádza k nadviazaniu osobného, intímneho a empatického vzťahu a k vybudovaniu maximálnej dôvery a zblíženia. Pes terapeut je dokonca veľmi citlivý na vnímanie zmeny aury či vibrácií tela pacienta a dokáže predznamenať blížiaci sa záchvat,“ hovorí Patrícia Susová.

Pohybové cvičenie či rehabilitácia za asistencie psa pomáhajú pri rozvoji hrubej motoriky, zlepšení držania tela a naučení správnych pohybových vzorcov. „Terapia lízaním psom zasa pomáha na zlepšenie prekrvenia a uvoľnenie spastických svalov a šliach. V canisterapii poznáme aj motivačné a edukačné aktivity so psom na rozvoj verbálnych či neverbálnych prejavov dieťaťa. Motiváciu zasa dokážeme posilniť odmeňovaním psíka deťmi. Je to forma terapie, ktorá pomáha rozvíjať ich jemnú motoriku a cvičiť rôzne sebaobslužné činnosti, prípadne v nej využívame spoločenské hry na posilnenie socializácie a spoločenských vzťahov v kolektíve,“ dodáva.  

Treba začať čo najskôr

Čím častejšie dieťa alebo dospelý človek podstupuje canisterapiu, tým lepšie. To však vždy závisí aj od stavu a fyzickej a psychickej kondície dieťaťa, čiže jej včasnosť je individuálna a nedá sa presne určiť, koľko sedení je potrebných alebo ako intenzívne by sa mala canisterapia absolvovať. „Pravidelným podstupovaním týchto terapií však možno odblokovať aj dlhodobé poruchy spôsobené vážnou diagnózou, správne stimulovať nervové zakončenia a celkovo zlepšiť zdravotný stav,“ konštatuje zakladateľka.

Účinok terapie vždy závisí od vážnosti diagnózy. Keďže je to doplnková terapia, je dôležité, aby sa u klienta kombinovala aj s ďalšími podpornými terapiami pre jeho lepší fyzický a mentálny rozvoj. „Nie je ojedinelé, že už po prvom sedení je zjavné zníženie agresie a motorického nepokoja u autistických detí. Zrazu si uvedomujú blízkosť živého tvora a dokážu sa viac sústrediť či nadviazať  dlhší očný kontakt. To sa deje aj u detí s inými diagnózami.“ 

Veľmi účinné je lízanie spastických svalov a stuhnutých šliach psom, keď už po chvíľke senzomotorickej stimulácie dokáže jazyk psa tieto svaly uvoľniť alebo, naopak, neaktívne svalstvo podporiť k činnosti. „Dieťaťu sa začne otvárať päsť, zlepšuje sa hybnosť prstov, mimika. Prítomnosť psa úspešne znižuje plačlivosť detí počas rehabilitácie a je viditeľná ich lepšia motivácia na spoluprácu. Nie raz sa počas terapie podarí deťom vydať nové, doteraz nepoužívané zvuky či dokonca povedať nové slovo. Canisterapia je druhom terapie, ktorá má v našom centre svoje nezastupiteľné miesto a u detí patrí medzi najobľúbenejšie,“ hovorí Patrícia Susová.