Vzdelávanie aj sociálna pomoc. Spoznajte projekty, ktoré bez predsudkov podávajú pomocnú ruku najzraniteľnejším

Pred ťažkými osudmi ľudí mnohí zatvárajú oči, no sú medzi nami ľudia, ktorým životy iných nie sú ľahostajné. S empatiou a obrovskou motiváciou pomáhajú vzdelávať deti v osadách, zbierajú peniaze pre chorých a snažia sa vrátiť radosť do rodín, ktoré poznačila chudoba či choroba. Spoznajte komunity ľudí, ktoré pomáhajú najzraniteľnejším skupinám naprieč celým Slovenskom a inšpirovať môžu každého z nás.

Združenie Návrat sa venuje rodinám v ohrození

Občianske združenie Návrat sa dlhé roky venuje téme náhradného rodičovstva, no okrem toho rozvíja aj iné činnosti. Jednou z nich je terénna sociálna práca a pomoc rodinám v ohrození. S rodinami v núdzi sa stretávajú doma, na ulici alebo na ihriskách. Nezáleží na mieste, ale na spoločnom cieli. Združenie pomáha rodinám riešiť problémy s financiami, bývaním, výchovou či vzťahy s blízkymi.

Na začiatku spolupráce sa snažia byť s rodinou v kontakte aspoň dvakrát za týždeň. Rodiny sprevádzajú na úrady, súdy alebo do poradne novorodencov a na zápis do školy. Pomáhajú aj pri hľadaní dostupného a stabilného bývania, ktoré je často pre rodiny s deťmi najväčšou výzvou. „Prepojenie jednotlivých pomocníkov a odborníkov okolo rodiny je jedným z neodmysliteľných nástrojov pomoci rodine. Spoločne s rodinou objavujeme, čo vlastne potrebujú, čo z toho vedia urobiť sami a v čom im môžeme pomôcť my,” vysvetľuje prístup združenia koordinátorka Daniela Lieskovská.

Komunikácia musí byť založená predovšetkým na dôvere. Jedným z cieľov združenia je pomôcť rodičom s výchovou detí. Snažia sa nielen radiť, ale predovšetkým pozorovať a zaoberať sa tým, čo dobré sa dieťaťu v rodine dostáva. Aj v tomto smere zohráva veľkú úlohu empatia. „Každý človek má niečo ako energetickú nádobu, z ktorej čerpá silu, aby zabezpečil fungovanie svojej rodiny. Musí zabezpečiť veľa vecí naraz. Ak je rodina v ohrození svojich základných potrieb, napr. nemá kde bývať a nemá čo jesť, musí vložiť všetku energiu na zabezpečenie týchto vecí. Na výchovu vtedy často veľa energie nezostáva,” hovorí Lieskovská.

Okrem odborníkov sa môžu do aktivít občianskeho združenia zapojiť aj dobrovoľníci. „Hľadáme dobrovoľníkov napríklad na tzv. odľahčovanie do rodín − na pomoc s domácou prípravou na vyučovanie, na trávenie voľného času s deťmi a podobne. Ide o dlhodobý záväzok a môže ísť aj o neľahké situácie, preto si dobrovoľníkov vyberáme a ponúkame im supervíziu a vzdelávanie,” dodáva koordinátorka.

Omamy navštevujú rodiny v osadách a vzdelávajú rómske deti

Združenie Cesta von pomáha vzdelávať deti v troch rómskych osadách na Slovensku. Na miestach, kde chudoba berie to, čo je pre mnohých samozrejmé. Rodinám v Zborove, Kecerovciach a Muránskej Dlhej Lúke sa v rámci združenia venuje päť omám a tri mentorky.

Kým v maďarskom jazyku znamená omama stará mama, omamy v projekte Cesta von nie sú príbuzné rodiny. S rodinami však majú veľa spoločného. Sú to rómske ženy, ktoré učia deti a mamy v domácom prostredí priamo vo vylúčených komunitách, odkiaľ aj ony samy pochádzajú. Na to, aby mohli deti vzdelávať, absolvujú špeciálny vzdelávací tréning a ich najbližšou odbornou a ľudskou oporou sú mentorky, ktoré sa im dlhodobo venujú.

Omama Sandra Giňová sa venuje rodinám v Zborove neďaleko Bardejova. „Moja motivácia v tomto projekte je to, čo si prajem pre všetkých Rómov − vzdelanie. Veľmi si želám, aby sa Rómovia začali vzdelávať, začlenili sa a žili normálny a dobrý život bez chudoby a poníženia,” hovorí o svojej motivácii venovať sa rodinám.

Samotná lekcia je zámerne štruktúrovaná tak, aby rozvíjala detskú schopnosť sústrediť sa a učiť sa hraniciam. „Po lekcii máme ešte krátky rozhovor s matkou dieťaťa. Vždy počas hrubej motoriky a citového rozvoja sa snažím zapojiť aj matku dieťaťa, aby sa naučila hrať sa s dieťaťom aj doma a aby mala lepší pocit matka aj dieťa. S deťmi sa rozprávam len po slovensky, aby sa dieťa naučilo aspoň nejaké základy pred nástupom do škôlky,” dodáva Sandra Giňová.

Fotograf a novinárka pomáhajú ľuďom cez príbehy

Občianske združenie  Medzi nami ľuďom z celého Slovenska pomáha získať prostriedky na nevyhnutnú liečbu, zdravotné pomôcky či udržať si v krízovej situácii bývanie. Združenie založili fotograf Alan Hyža a novinárka Lucia Bucheňová. Každý mesiac prinášajú v časopise Nota Bene príbehy ľudí, ktorých ohrozuje choroba či existenčné problémy. Súčasťou každého príbehu je výzva na verejnú zbierku, do ktorej môže finančne prispieť každý, koho sa opísaný ľudský osud dotkne.

Fotograf a predseda OZ Medzi nami Alan Hyža.

Pomáhajú jednotlivcom aj ich rodinám, pomoc je vždy finančná. „Vždy sú to ľudia, ktorí sa riadením osudu dostali do situácie, že sú na dne, ale bojujú a chcú sa odtiaľ odraziť a pokračovať ďalej. Bohužiaľ, život to vždy zariadi tak, že keď vám ochorie dieťa, zároveň prídete o prácu a ešte k tomu manžel alebo manželka odíde. Náhody sa stretnú tak, že ľudia sú na tom často veľmi zle,” hovorí predseda združenia a fotograf Alan Hyža.

Prečítajte siKeď pes lieči. Canisterapia v centre na Spiši pomáha deťom rozvíjať empatiu a odbúrať napätie

Keďže Nota Bene je mesačník, zbierka ku každému príbehu prebieha celý mesiac. „Keď vyjde nové číslo s novým príbehom, urobíme uzávierku. Máme aj rôznych sponzorov, ktorí nám občas poskytnú finančný príspevok a my tie peniaze odovzdáme ľuďom. Buď im ich dáme s tým, aby s nimi urobili, čo potrebujú, alebo, lebo sú aj takí, čo nevedia dobre hospodáriť s peniazmi, za nich zaplatíme energie, vodu či nájomné,” vysvetľuje Alan Hyža.

Ľuďom v núdzi pomáhajú financie, ale aj čas, ktorý im druhí ľudia venujú. „Jedna vec je konkrétna pomoc  vo forme finančného príspevku alebo vyriešenia nejakého problému. No potrebujú aj záujem a ten prejavíme tým, že o nich napíšeme príbeh, že ich navštívime, že sa s nimi rozprávame. To je veľmi dôležitá vec, lebo niekedy je vypočutie viac ako finančný príspevok. A pre nás je to hobby, z ktorého máme dobrý pocit,” dodáva fotograf.

Vďaka Depaul si ľudia zarábajú prácou na ubytovanie

Nezisková organizácia Depaul Slovensko pomáha už niekoľko rokov ľuďom bez domova. Vďaka organizácii dostávajú možnosť nocľahu aj šancu opäť začať pracovať a vyriešiť problémy s dlhmi. V roku 2012 vznikol v neziskovej organizácii Depaul projekt Na pol ceste k domovu, ktorý rozvíja u ľudí zručnosti, dáva im šancu opäť sa začleniť do bežného života a motivuje ich pracovať. Základom sú brigády, vďaka ktorým si môžu zabezpečiť stravu a nocľah v spoločných izbách.

Riaditeľ neziskovej organizácie Depaul Slovensko Jozef Kákoš.

„Začali sme prácou na záhrade. Ľudia bez domova chceli v okolí krajšie prostredie a pýtali sa, či si môžu zasadiť kvetiny a starať sa o ne. Povedali sme si, že ich v tom radi podporíme. Na to nadviazala ďalšia pomoc, keď sme hľadali niekoho, kto nám pomôže upratať nocľaháreň.

Našli sme malú skupinku ľudí, ktorí za nocľah boli ochotní zostať u nás aj cez deň a pomôcť nám s upratovaním. Takýmto spôsobom nás sami ľudia bez domova priviedli k myšlienke robiť podobné brigády pravidelne,” hovorí v podcaste pre Srdcovky Jozef Kákoš, riaditeľ neziskovej organizácie Depaul Slovensko.

Za pár rokov projekt vyrástol na celý systém. V rámci neho existuje niekoľko stupňov prác, do ktorých sa ľudia môžu zapojiť. „Ľudia sa môžu prihlásiť na brigády nezáväzne raz za týždeň. Za prácu dostanú nocľah, gastrolístok aj možnosť oprať si veci v nocľahárni. Pokiaľ vidíme, že niekto má väčší záujem pracovať, môže sa zapojiť do prác, ktoré sa robia každý deň 8 hodín. V spolupráci s mestom chodia títo ľudia upratovať do Karlovej Vsi a Ružinova,” dodáva Kákoš.

Podľa riaditeľa Depaul motivujú ľudí v projekte predovšetkým vzťahy. „Ľudia to robia preto, aby si udržali vzťahy, či už kamarátske, rodinné, alebo majú dobré vzťahy so sociálnymi pracovníkmi. Aj to ich silno motivuje. Vzťahy sú u nás v práci pravdepodobne to najkľúčovejšie,” dodáva Jozef Kákoš.