Na Vtáčom ostrove pri Dunaji nehniezdia len vzácne druhy vtákov, ale aj ľudská spolupatričnosť. Dobrovoľníci tam každoročne, neraz v horúčavách a náročných podmienkach, kosia burinu, odstraňujú invazívne dreviny a pomáhajú vytvárať čo najideálnejšie podmienky pre tisíce vtákov. Za svoju neúnavnú prácu získali enviro ocenenie Atlas od Nadácie VÚB.
V rozhovore so Zuzanou Lackovičovou, ktorá koordinuje prácu dobrovoľníkov na ostrove, sa dozviete:
- ako sa z tínedžerského dobrovoľníctva stala celoživotná vášeň,
- prečo je Vtáčí ostrov na Dunaji unikátny v celej strednej Európe,
- ako prebieha starostlivosť o ostrov,
- ako dobrovoľníci svojou prácou menia svet aj sami seba.
Čím si vás získala ornitológia?
Príroda mi bola vždy blízka. Už ako tínedžerka som dobrovoľníčila v rôznych mimovládnych organizáciách, ako je Greenpeace. Ornitológia mi najviac učarovala počas terénnych prác v prírode, kam nás počas hodín zoológie na vysokej škole brával ornitológ Mirko Bohuš.
Dodnes si spomínam, ako sme sa prechádzali po Dunajských luhoch a dostali sme od neho úlohu nájsť krakľu belasú. Ten, komu sa to podarí, mal vyhrať desať pív. Bol tam ale jeden háčik. Krakľa bola u nás v tom čase vyhynutým druhom. (úsmev)
Po desiatich rokoch sa však znova vrátila na Slovensko. Ako sa vám to podarilo?
Jej návrat považujem za obrovský ochranársky úspech. Kolegovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti na východnom Slovensku pre ne neúnavne vešali vo vybraných lokalitách vhodné búdky. Len minulý rok nám počet hniezdnych párov stúpol z pôvodných šesť až na 29.
Doteraz robíme všetko pre jej ochranu a snažíme sa získavať peniaze, aby sme mohli vyvesiť ďalšie búdky.
Vtáčie búdky teda majú oveľa väčší význam, než by si niekto mohol myslieť?
Jednoznačne. Nie sú len nejakým ochranárskym výmyslom. Majú veľký význam nielen pre krakle, ale aj pre ďalšie druhy. Mnohé hniezdne biotopy, ako dutiny v lesoch či miesta na fasádach domov, postupne miznú. Ak sú búdky správne navrhnuté a umiestnené, môžu byť veľmi účinnou pomocou.
Existujú ešte nejaké mýty o vtáctve alebo o ochranároch, ktoré by ste rada vyvrátili?
Ľudia si často mýlia vtáčie búdky s kŕmidlami. Zatiaľ čo búdky vyvesujeme na jar a slúžia vtákom na hniezdenie, kŕmidlá im poskytujú potravu najmä počas zimných mesiacov. Ide teda o dve úplne odlišné veci.
Osobne ma veľmi zasahuje negatívny postoj k niektorým druhom vtákov, napríklad k holubom. Raz do záchrannej stanice priniesli holuba, ktorý bol dokopaný – len preto, že je to „iba holub“. O týchto vtákoch kolujú mýty, že prenášajú choroby a škodia ľuďom, no nie je to pravda. Holuby ľuďom neškodia.
A čo je zaujímavé – v mestách sa v posledných rokoch objavuje aj chránený druh holuba hrivnáka. Kedysi žil hlavne v hájoch a vo voľnej prírode, dnes si zvyká na blízkosť ľudí. Aj to ukazuje, ako sa vtáky snažia prispôsobiť meniacemu sa prostrediu.
„Veľmi ma zasahuje negatívny postoj ľudí k niektorým druhom vtákov. Napríklad o holuboch kolujú mýty, že prenášajú choroby a škodia ľuďom, no nie je to pravda.“
Odkiaľ čerpáte toľko motivácie a nadšenia pre ochranu vtáctva?
Počas štúdia som niekoľko rokov pôsobila ako dobrovoľníčka v Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Koordinovala som zimné sčítanie vodných vtákov a zapájala sa aj do aktivít na Vtáčom ostrove na Dunaji.
Záľuba sa napokon stala mojou prácou a to ma veľmi napĺňa. V Trnave, kde žijem, sme založili skupinu nadšencov vtáctva. Organizujeme prednášky, vychádzky do prírody aj pozorovania. Práve šírenie tohto nadšenia ma posúva ďalej.
Aktivity Slovenskej ornitologickej spoločnosti na Vtáčom ostrove na Dunaji boli tento rok ocenené aj envirocenou od Nadácie VÚB. Čím je táto lokalita výnimočná?
Dunaj už nie je tým, čím býval. Kedysi vytváral bohatú sieť ramien a štrkových ostrovov, na ktoré boli prispôsobené mnohé druhy vtákov. Po regulácii rieky a výstavbe vodného diela Gabčíkovo mnohé biotopy zanikli. Ako kompenzácia vznikol tento umelý ostrov – Vtáčí ostrov.
Je to jediné miesto v okolí, kde hniezdia druhy viazané na riečne ostrovy. Dobrovoľníci sa starajú o jeho udržiavanie a tým zlepšujú podmienky najmä pre čajkovité druhy.
Ako taká starostlivosť o ostrov prebieha?
Je veľké šťastie, že na Slovensku máme veľa aktívnych ľudí, ktorí chcú pomáhať. Koncom leta po hniezdnej sezóne organizujeme každý rok dobrovoľnícky tábor, počas ktorého nám desiatky dobrovoľníkov pomáhajú kosiť burinu a biomasu a odniesť ju na okraj ostrova.
Bez potrebného manažmentu by Vtáčí ostrov zarástol a invázne dreviny by sa šírili veľmi rýchlo. Našou snahou je, aby ostrov zostal do ďalšej jari bez porastu, aby zostal obnažený. Inak by to vtákom nevyhovovalo.
Čajkovité druhy totiž hniezdia na zemi a v kolóniách. Zarastené plochy im znemožňujú hniezdenie, zvyšujú riziko predátorov a znižujú prehľadnosť. Aj preto sme dreviny postupne odstraňovali a v roku 2024 sa nám ostrov od nich podarilo úplne vyčistiť.
Na východnom Slovensku sa nachádza jedna z najvýznamnejších ornitologických lokalít a migračných trás v strednej Európe. Senianske rybníky sa právom označujú za vtáčí raj. Nikde inde nenájdete toľko vzácnych druhov ako na tunajších mokradiach, lúkach a v lesíkoch. Počas jesennej a jarnej migrácie sa tu zastavujú aj tisíce kačíc, husí, potápok a čajok. Čo privádza vtáky na východné Slovensko?
Darí sa vám zapájať dobrovoľníkov?
Našťastie áno. Dnes existujú aj efektívne spôsoby komunikácie, ako sa môžu o dobrovoľníckych podujatiach dozvedieť a pridať sa. Bez pomoci stoviek dobrovoľníkov by dnes vtáky na ostrove vôbec nehniezdili. S najväčšou pravdepodobnosťou by z Dunajských luhov zmizli a ich populácia na Slovensku by bola ohrozená. Prežitie čajky čiernohlavej je aj zásluhou dobrovoľníkov.
Mnohí dobrovoľníci sa na Vtáčí ostrov každoročne vracajú. Dokonca sa k nám pridávajú aj dobrovoľníci z firiem. Je to však veľmi náročná fyzická aktivita – pracujeme na ploche takmer osem hektárov, často v horúčavách a náročných podmienkach.
Čo teda podľa vás týchto ľudí najviac motivuje pomáhať?
Najmä to, že z vlastnej skúsenosti vidia, aký to má veľký význam, a vnímajú potrebu ochrany tohto vtáčieho územia a ďalších lokalít. Mnohí si pritom odpočinú aj psychicky od stresu a zhonu, ktorý každodenne zažívajú v práci a bežnom živote.
Dobrovoľníci vidia reálny dosah svojej dobrovoľníckej práce a času, ktorý investujú do ochrany vtáčích druhov. Na Vtáčom ostrove žije najväčšia kolónia čajok na Slovensku i v strednej Európe. Momentálne sme zaznamenali 2 392 hniezd čajok smejivých a 195 hniezd čajok čiernohlavých. Je to úžasné číslo aj vzhľadom na to, že v roku 2023 pustošila kolónie čajok vtáčia chrípka. Vďaka práci dobrovoľníkov tu zahniezdili aj nové vtáčie druhy, ako cíbik chochlatý, rybár čierny a hus divá.
Na každom metri sa snažíme vytvoriť zaujímavý biotop pre ďalšie druhy vtákov. Niektoré sa objavujú aj počas migrácie, keďže podobnú oázu v okolí nikde nenájdu. Na ostrove sa zastavujú aj veľké kŕdle kačíc, videli sme tam aj vzácnu volavku purpurovú a rôzne druhy bahniakov.
„Na Slovensku máme veľa aktívnych ľudí z rôznych generácií. Na jednej akcii sa k nám pridal 91-ročný dobrovoľník.“
Cítite, že sa mení postoj spoločnosti k dobrovoľníctvu v oblasti ochrany prírody?
Máme šťastie, že záujem dobrovoľníkov o ochranu vtáctva stále pretrváva. Na naše dobrovoľnícke aktivity sa vracia tá istá komunita ľudí a niekedy sa pridávajú aj ďalší. V súčasnosti viac vedú ženy dobrovoľníčky, ale na jednej dobrovoľníckej akcii sme mali aj 91-ročného dobrovoľníka.
Teší ma, že sa tu stretávajú rôzne generácie ľudí. Nezáleží na veku. Neraz som videla, ako starší a skúsenejší ornitológovia odovzdávali svoje skúsenosti mladším.
Ako by sa dalo motivovať viac ľudí, aby sa zapájali do ochrany prírody – aj keď len vo svojom okolí?
Spájanie sa má veľký význam, ľudia môžu spoločne dosiahnuť viac. Záujemcom vždy odporúčam, aby sa radšej zapojili do už existujúcich projektov a iniciatív. Aj v Trnave, kde máme lokálnu skupinu aktívnych dobrovoľníkov, často vidím, že ak má jeden nápad, pridajú sa k nemu ďalší a realizujú ho.
Je pre vás ľahké získavať financie a zdroje na ochranárske aktivity?
Získavanie zdrojov je čoraz náročnejšie. Hoci máme za sebou viacero úspešných cezhraničných projektov podporených EÚ, konkurencia je veľká a zdrojov ubúda. Aj preto si veľmi vážime ocenenie Atlas od Nadácie VÚB – je to povzbudenie a uznanie pre všetkých, ktorí sa podieľajú na ochrane Vtáčieho ostrova a podporujú našu víziu.
Populácia vtákov na Slovensku klesá. Každý tretí vtáčí druh je ohrozený vyhynutím. Celosvetovo sa to pohybuje na úrovni 13 %, čo je alarmujúce číslo. Najohrozenejšie sú vtáky poľnohospodárskej krajiny. Súvisí to najmä s premenou prostredia, v ktorom žijeme. Aj preto vtáky pozorne sledujeme a monitorujeme a snažíme sa predchádzať vyhynutiu vzácnych druhov aj prostredníctvom siete organizácií BirdLife International, ktorej sme aj my súčasťou.
