Pomoc pre záchrannú stanicu v Zázrivej, podpora pre ekologické centrum BÚDA v Žiari nad Hronom, rozšírenie prírodného cintorína vo Zvolene alebo podpora zelenej a sociálnej dielne Voštinári v okrese Poltár – to je iba niekoľko zaujímavých projektov, ktoré sa v minulých rokoch rozvíjali aj vďaka envirograntom z Nadácie VÚB. Dobrou správou je, že organizácie a iniciatívy zamerané na ekológiu a ochranu životného prostredia sa o ne môžu uchádzať aj tento rok. Inšpirujte sa niektorými z nich.
Nadácia VÚB začiatkom októbra vyhlásila novú grantovú výzvu, v rámci ktorej podporí udržateľné projekty mimovládnych, ochranárskych a ďalších organizácií, ktoré prinášajú dlhodobé stratégie, účinné riešenia a inovatívne aktivity v oblasti ochrany prírody a zelenej ekonomiky.
Grantový program Nadácie VÚB pre životné prostredie prerozdelí 50-tisíc eur maximálne na 8 projektov v troch témach: Ochrana biodiverzity a životného prostredia, Environmentálna výchova, vzdelávanie a osveta, Sociálno-ekologické projekty a podnikanie. Iniciatívy sa môžu prihlásiť so svojimi projektmi do 3. novembra, pričom finančné prostriedky na ne budú môcť čerpať z envirograntov v roku 2024.
Inšpiratívne projekty
Organizácie v rámci envirograntov už v minulosti prinášali rôzne riešenia zamerané na narastajúcu stratu biodiverzity, negatívne dôsledky zmeny klímy či rozvoj sociálneho podnikania, alebo projekty zamerané na ochranu prírody a živočíchov.
Záchranná stanica v Zázrivej nielen pomáha zvieratám, ale aj vzdeláva
Záchranná stanica a ekologické centrum v Zázrivej pomáha zraneným živočíchom a opusteným mláďatám zvierat žijúcich vo voľnej prírode. Vedie ju Metod Macek s rodinou, ktorí sa zaoberajú najmä liečením, rehabilitáciou a opätovným návratom zvierat do prírody. V Zázrivej zachraňujú rôzne živočíchy – plchy, ježkov, vydru i rôzne operence, ako sovy, orly a vzácne druhy sokolov. Dokonca im už priniesli aj vlčicu, rysa či malé medvieďatá, ktoré zostali v prírode bez matky.
Metod Macek je zanietený ochranár, ktorý pôsobil ako strážca štátnej ochrany prírody. Časom si uvedomil, že neustále dochádzanie za zvieratami a podávanie liekov nie je ekologickým ani ekonomickým riešením. Na založenie záchrannej stanice využil hospodársky dvor, ktorý zdedil po predkoch. Ľudia už záchrannú stanicu poznajú.
„Často nám volajú, že našli zranené zviera. Neraz sú dokonca ochotní nám ho sami doviezť,“ opisuje Metod Macek, ktorého stanica disponuje vtáčími voliérami i priestormi na zimovanie zvierat. Aj vďaka podpore Nadácie VÚB pribudla v centre malá veterinárna ambulancia, v ktorej môžu ochranári robiť základné zákroky na záchranu zvierat priamo na mieste. Vykonávajú v nej veterinárnu diagnostiku a ošetrenie bez potreby transportu, čo prispieva k zníženiu stresu ošetrovaných zvierat a zvyšuje vyhliadky na úspešnú liečbu a ich vypustenie späť do voľnej prírody.
Záchranná stanica a ekologické centrum v Zázrivej je malé občianske združenie, ktoré by bez podpory prežilo len ťažko. Mnohé záchranné stanice pritom suplujú štát, keďže zvieratá sú národným bohatstvom a jeho majetkom. Stanica funguje aj ako ekologické centrum, ktoré organizuje exkurzie a enviroprednášky. Pre návštevníkov, ktorí sa chcú vzdelávať o ochrane zvierat, je otvorená každú nedeľu.
Projekt Voštinári rozvíja včelárstvo a dáva prácu dlhodobo nezamestnaným
David Turčáni pochádza z Veľkého Krtíša a jeho partnerka Soňa Keresztesová zo Šamorína. Zoznámili sa na univerzite v Nitre, pričom na začiatku vzťahu si vysnívali bývanie v rodinnom dome na samote. Mestský život i prácu vymenili za bývanie v okrese Poltár, kde sa David vrátil k včelárstvu. Dnes čerpá zo 65-ročnej tradície svojej rodiny a spolu so Soňou rozbehli projekt Včelí kRaj.
Včelnicu postavili na mieste, kde kedysi stála prvá škola v Liešnici. So vzdelávaním sa spájajú aj ich aktivity. David so Soňou chceli šíriť osvetu nielen o včelách. Začali prednášať na slovenských školách nielen o ekologickom chove včiel, ale aj o ochrane opeľovačov. Exkurzie zo škôl dokonca prichádzajú aj priamo k nim. Nadácia VÚB podporila ich projekt sociálnej a zelenej dielne Voštinári, ktorá spája zaniknutú sklársku tradíciu, včelárenie a tradičné gemerské remeslo výroby vosku – voštinárstvo – do nových produktov a služieb. Tradičné remeslo zamerané na spracovanie vosku má v oblasti Gemera silnú tradíciu. Vosk sa spracúva a vracia do úľov alebo sa posúva do iných odvetví, napríklad do kozmetiky či potravinárstva.
„Voštinárstvo je potrebným doplnkom včelárenia. Na Slovensku je zaužívané, že sa remeslá dopĺňajú, a tak tu máme veľa včelárov, ktorí sú zároveň aj voštinármi. Rozhodli sme sa voštinárčiť vo väčšom,“ vysvetľuje David Turčáni. To všetko sa deje na základe ekologického prístupu, využívania princípov zero waste, upcyklácie či vďaka využívaniu lokálnych surovín. Do procesu výroby zapájajú aj dlhodobo nezamestnaných obyvateľov okresu, ktorý trpí vysokou nezamestnanosťou.
Voštinári nie sú typickým biznisom. Ich cieľom nie je zisk, ale zvyšovanie povedomia o hodnote biodiverzity. Včelí kRaj investuje peniaze získané z komerčných včelárskych kurzov aj do rekvalifikačných kurzov, ktoré sú určené nezamestnaným. „Keď vytvoríme zisk, vraciame ho miestnej ekonomike a pretavujeme ho do zamestnanosti. Našou snahou je pomôcť regiónu cez včelárenie, teda ekologické a sociálne podnikanie,“ vysvetľuje.
Na svete sa denne vytlačí odhadom 27 miliónov papierových vizitiek. Každý rok preto padne sedem miliónov stromov, pričom väčšina vizitiek automaticky skončí v smetnom koši. Bratislavskí stredoškoláci vyvinuli v rámci svojej študentskej firmy bezplatnú aplikáciu Vizify, ktorá nielenže nahrádza výmenu papierových vizitiek za digitálne, ale prispieva aj k znižovaniu odpadu a emisií CO₂.
Žiar nad Hronom sa vďaka OZ MYesto mení na zelenšie mesto
Občianske združenie MYesto v Žiari nad Hronom pred niekoľkými rokmi zmenilo chátrajúci a nevyužitý stánok so zmrzlinou v centre mesta na ekocentrum BÚDA so zelenou strechou. Ide o dobrovoľnícky projekt miestnych žien a občiansku reakciu na prebiehajúcu klimatickú zmenu. Do obľúbeného miesta Žiarčanov sa vrátil život v podobe zaujímavých aktivít, ktoré inšpirujú ľudí k udržateľnému spôsobu života. Skupinu dobrovoľníčok nadchýnajú rôzne koncepty so sociálnym presahom.
V meste začali organizovať swapy, na ktorých si ľudia vymieňajú nevyužívané oblečenie. V zadnej časti BÚDY je aj verejná skriňa, ktorá je voľne prístupná na výmenu vecí, oblečenia i kníh. Keďže BÚDA sa nachádza na hlavnej a frekventovanej ulici v centre, je ľahko dostupná pre obyvateľov mesta i pre náhodných okoloidúcich.
Ekologické centrum v meste je konceptom „pop-up“ priestoru. Ten sa otvára a pretvára podľa podujatí, ktoré sa v ňom dejú. Vytvorili pri ňom aj galériu stroMY, ktorá slúži ako výstavný priestor a na rôzne odkazy pre verejnosť. Zašiváreň je zasa komunitná dielnička, v ktorej si ľudia vo vyhradenom čase môžu opraviť či zašiť svoje veci.
Cieľom ekocentra je vytvoriť základ pre lokálny cirkulárny systém, v ktorom ľudia recyklujú a zhodnocujú použité veci. „Chceme, aby ľudia zvážili možnosť výmeny, darovania, opravy, prípadne kúpy už použitého oblečenia predtým, než si kúpia nový kúsok,“ vysvetľuje iniciátorka projektu Kamila K. Beňová. Podľa nej má zmysel udržiavať veci v obehu čo najdlhšie, šetriť zdroje, rozumne nakupovať a súčasne budovať podobne zmýšľajúcu komunitu, ktorá si uvedomuje negatívne dosahy plytvania či konzumného spôsobu života.
Vznik a história mesta Žiar nad Hronom sú spojené najmä s budovaním závodu na výrobu hliníka počas obdobia socializmu v 50. rokoch. Mesto bolo jedným z najviac znečistených území na Slovensku. „Žiar nad Hronom je od 90. rokov príkladom úspešného príbehu premeny z ekologickej hrozby na zelené mesto,“ hovoria zakladateľky BÚDY, ktorým vyjadrila podporu aj samospráva a ktorým sa darí aj vďaka spolupráci so susedskou a miestnou komunitou. Za projektom stojí celý zástup ľudí počnúc manželmi, deťmi, fanúšikmi a podporovateľmi. Ľudia sa spájajú v online priestore a pomáhajú pri aktivitách. Na obnove BÚDY v súlade s princípmi zelenej ekonomiky sa podieľali aj lokálni živnostníci a firmy.
Záhrada spomienok vo Zvolene citlivo pristupuje k pozostalým i prírode
Záhrada spomienok vo Zvolene je prvý cintorín na Slovensku, na ktorom pristupujú citlivo k ľuďom i k prírode. S jeho myšlienkou prišla ekologička Andrea Uherková z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, ktorá so záujmom sledovala vznik prírodného cintorína Les spomienok v Prahe. Organizácia už v minulosti spolupracovala s mestom Zvolen na projekte mestských včiel a iných aktivitách. Pozitívna spätná väzba od ľudí napokon zavážila pri presadení nového konceptu cintorína a pomohla aj reputácii mesta Zvolen. Živica od mesta dostala do užívania holú lúku, ktorá je súčasťou klasického cintorína.
„Keď sme premýšľali nad tým, ako by mal vyzerať, inšpirovali sme sa vo svete. Mnohé cintoríny vznikajú ako parky, záhrady alebo sú súčasťou lesa. Naša záhrada spomienok sa nachádza na kopci pri lesíku, kde je väčší pokoj,“ opisuje Andrea Uherková. Vďaka envirograntu od Nadácie VÚB sa podarilo Záhradu spomienok rozšíriť.
„Pri tvorbe prírodného cintorína sme vychádzali z miestnych zvykov a možností. Nechýbajú tu kríky a stromy, ktoré prinášajú plody pre rôzne organizmy i vtáctvo. V záhonoch organických tvarov sme vysadili trvalky, byliny a vysoké trávy. O cintorín sa staráme inak. Kosíme ručne, čím podporujeme biodiverzitu, eliminujeme hluk a exhaláty. Nepokosené plochy zasa ponúkajú potravu pre opeľovače. Dokonca tu máme včelie úle,“ opisuje Andrea Uherková.
Jarabiny, lipy a jasene na prírodnom cintoríne doplnili výsadbou ďalších druhov stromov, ktoré sú typické pre našu krajinu. Ľudia na prírodný cintorín nenosia umelé vence či kytice, ale živé kvety, ktoré neskôr putujú do kompostu. Na zapaľovanie sviečok im zasa slúži jediné miesto – kamenné sochárske dielo s vodou, ktoré sa nachádza v malom lesíku. Tí, ktorí majú v záhrade pochovaných svojich blízkych, neraz pomáhajú v rámci brigád a rôznych aktivít.
