Vzácne maľby, ktoré sa nachádzajú v Izbe uhorských kráľov vo Vihorlatskom múzeu, sú príkladom toho, že nie každá oprava prinesie očakávaný výsledok. V šesťdesiatych rokoch síce prešli renováciou, no tá im viac ublížila, ako pomohla. Dnes staré maľby v Humennom prechádzajú odborným reštaurovaním, a to najmä vďaka ľuďom, ktorí si ich veľkú hodnotu uvedomujú.
Obrazy uhorských panovníkov, ktoré zdobia priestory Vihorlatského múzea v Humennom, predstavujú slovenský unikát. Významnú obnovu malieb v izbe uhorských kráľov, ktorá úspešne prebieha už od minulého roka, podporila Nadácia VÚB. Záleží jej na zachovaní historického bohatstva pre ďalšie generácie, preto pomáha obnovovať pamiatky v regiónoch po celom Slovensku.
Kráľovský rod podporoval umelcov
Izba uhorských kráľov je dnes súčasťou expozície Vihorlatského múzea v Humennom. V minulosti bola jednou z miestností, ktoré v čase svojho vzniku slúžili ako malé rodinné múzeum „Nástenná výzdoba Izby uhorských kráľov s ucelenou galériou uhorských panovníkov, bohatou ikonografiou a zachovalosťou európskeho významu predstavuje s ďalšími miestnosťami najzachovalejšiu ukážku neskorobarokovej interiérovej výzdoby na Slovensku.Od roku 1816 sa tieto priestory stali súčasťou bežne používaných miestností, o čom svedčia aj dobové fotografie,“ približuje zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea Ivana Strakošová.
Obrazy vznikli v poslednej tretine 18. storočia, v čase, keď táto časť kaštieľa patrila rodine Csákyovcov. „Zadávateľom objednávky bol Štefan XIV. Csáky. Rodina podporovala umelcov a svoje sídla si dávala bohato vyzdobiť.
Medzi maliarmi, ktorí pre nich pracovali, bol aj významný maliar Martin Johann Schmidt z rakúskeho Kremsu an der Donau, zvaný aj Kremserschmidt, ktorý bol jeden z najvýznamnejších maliarov vtedajšej doby. Práve on je autorom malieb, ktoré netradične zdobia interiér izby,“ približuje Strakošová.
Výzdobu izby dotvárajú okrem malieb dekoratívne prvky zobrazujúce erby všetkých území Uhorska. Nad nimi sa vynímajú dvaja anjeli držiaci svätoštefanskú korunu, stropná časť je vyplnená rozsiahlou maľbou zobrazujúcou uhorské súdnictvo.
Prežila tri vojny aj vyčíňanie vandalov. V roku 2007 bola zaradená medzi sto najohrozenejších pamiatok sveta. Práve miesto v smutnom rebríčku rovnako ako iniciatíva odhodlaných ľudí ju nakoniec zachránili.
Nápisy hodnotia vládu panovníkov
Pätnásť malieb na plátne zobrazuje portréty uhorských panovníkov v oválnych alebo kruhových medailónoch. Pod každým portrétom sú uvedené informácie o panovníkovi, dobe panovania a zhodnotenie jeho vlády. „Dlho sme nevedeli tieto nápisy interpretovať.
Mnohé z nich boli pri renovácii chybne prepísané a ťažko sa čítali. V roku 2016 pracovníčka múzea objavila dielo Františka III. Nádašdyho z roku 1664, ktorým sa autor malieb dal inšpirovať pri vytváraní portrétnych búst panovníkov, ale aj pri prepise latinských textov,“ vysvetľuje.
„Príkladom je text pod portrétom Mateja Korvína, v ktorom sa hovorí …s ktorého smrťou zomrela aj spravodlivosť pre ľud, a, naopak, o Ladislavovi IV. sa píše, že svojou ctižiadostivosťou takmer zahubil svoju vlasť,“ približuje nápisy na maľbách Ivana Strakošová.
„O Belovi II. sa dozvedáme, že bol slepým panovníkom, o zrak prišiel ešte ako malé dieťa, čo však nebolo prekážkou, pretože bol ostražitý svojou mysľou. Významné vojenské udalosti komentuje text pod medailónom Ľudovíta I., ktorý spod nadvlády Benátok vydobyl Dalmáciu, alebo Ľudovíta II., komentujúc prehratú bitku pri Moháči,“ dodáva.
Prvé opravy spôsobili ďalšie poškodenia
Reštaurovanie, ktoré prebieha do konca novembra, nie je prvou opravou významných malieb. „Proces, ktorým maľby prešli na prelome 60. a 70. rokov, môžeme nazvať iba renováciou. Obrazy boli z väčšej časti premaľované, poškodené časti boli doplnené bez znalosti štandardných technológií a postupov používaných pri reštaurovaní. Neboli zreštaurované ani poškodené časti podkladového plátna malieb,“ hovorí Ivana Strakošová.
Oprava teraz prebieha pod palcom skúseného profesionála, akademického maliara Ľubomíra Cápa. „Obrazy na plátne v Izbe uhorských kráľov sú realizované ako nástenná maľba maľovaná na podložke riedkeho plátna, namiesto omietkového podkladu stien izby. Plátna sú napnuté na nevhodných drevených rámoch, ktoré boli veľmi primitívnym spôsobom − kovanými klincami − prichytené do muriva, pričom maľby boli poškodené už v čase vzniku koncom 18. storočia. S takýmto technickým a technologickým postupom som sa ešte nestretol,“ vysvetľuje reštaurátor.
Reštaurovanie malieb bolo výzvou aj pre odborníka. „Napriek tomu, že obrazy sú umiestnené v interiéri, sú vo veľkej miere poškodené a niektoré portréty chýbajú. Celá výzdoba bola dvakrát opravovaná – renovovaná veľmi nevhodným spôsobom. To spôsobilo ďalšie poškodenia obrazov. Pri odstraňovaní premalieb je použitý veľmi špecifický postup, ktorý vyžaduje nesmiernu trpezlivosť a je náročný na čas,“ hovorí o náročnosti procesu Ľubomír Cáp.
Snahu o obnovu pamiatok návštevníci oceňujú
S reštaurovaním začali v januári tohto roka a končiť budú v novembri. I keď reštaurátorské práce stále pokračujú, deje sa tak mimo múzea, preto je izba uhorských kráľov návštevníkom prístupná. „Izba je súčasťou umelecko-historickej expozície Vihorlatského múzea v Humennom. Návštevníci pri jej prehliadke môžu vidieť zreštaurované nástenné maľby na južnej stene, kde sa celá galéria panovníkov začína Štefanom I. a končí sa Máriou Teréziou, a veľkú centrálne situovanú stropnú maľbu, na ktorej ženská postava personifikuje uhorské súdnictvo,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa múzea.
Ivana Strakošová z múzea hovorí, že aj oni sú svedkom toho, že záujem ľudí o historické dedičstvo narastá. „Prostredníctvom exkurzií, školských výprav a médií sa snažíme širokej verejnosti priblížiť históriu kaštieľa, zaujímavosti spojené s jeho majiteľmi i unikátnu galériu uhorských panovníkov. Čoraz viac návštevníkov sa na Izbu uhorských kráľov pýta. Mnohí oceňujú snahu o jej obnovu, ku ktorej prispieva Nadácia VÚB,“ približuje.
„Ročne navštívi naše múzeum okolo 37-tisíc návštevníkov. Vlani to bolo takmer 40-tisíc. Väčšinou sú to domáci návštevníci, mládež, od škôlkarov po stredoškolákov. Počas prázdnin sú to rodiny s deťmi. Zvyšuje sa aj počet zahraničných turistov, hlavne z Česka, Maďarska, Poľska, Nemecka a Rakúska, ale aj z USA či Kanady,“ hovorí. Pozvaní sú všetci, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o našej histórii.
