Slovensko je síce malá krajina, ale vďaka jej rozmanitosti u nás môžeme pozorovať rôzne druhy vzácnych vtákov, ako je volavka purpurová, chochlačka bielooká alebo lyžičiar biely. Jedným z miest na dobré pozorovanie je aj Čunovské rameno a okolitá príroda lužných lesov pri Bratislave. Spolu s mladými ornitológmi sme sa vybrali pozorovať, aké vzácne vtáčie druhy možno nájsť v okolí dunajských mokradí.
Čunovské mŕtve rameno pri Bratislave je súčasťou viacerých chránených území. Jedným z nich sú aj Dunajské luhy, kam ročne tiahnu prezimovať desaťtisíce jedincov sťahovavých vtákov. Dunajské luhy sú na Slovensku jedinečným biotopom. Mokrade však dnes v dôsledku sucha patria medzi najohrozenejšie. Napriek tomu v nich stále nachádza domov orliak morský, volavka purpurová, chavkoš nočný, rybáriky riečne a množstvo ďalších.
Bočné ramená Dunaja sú útočiskom pre orliaka
S mladými ornitológmi z Ornitologickej akadémie sa stretávame v skoré chladné ráno, ktoré sprevádza živá komunikácia vtákov a kŕkanie žiab. Skôr než vstúpime do čunovského lesa, na jasnej oblohe pozorujeme voľným okom dva okolo seba krúžiace vtáky.
Mladý ornitológ Miloslav Mišík nás upozorňuje na ich mohutné krídla a vztýčené hlavy. Až po chvíli sa dozvedáme, že ide o orliaka morského, najväčšieho dravca a vzácny druh žijúci v okolí. Práve mokrade a početné dunajské ramená plné rýb v okolí Čunova sú preň vhodným domovom.
Zaujímavosťou je, že orliak rád hniezdi v starých masívnych stromoch. V dôsledku prenasledovania a chemizácie však z Dunajských luhov zmizol a tridsať rokov ho nebolo. Na naše územie sa znova vrátil koncom 90. rokov. Miloslav nám zároveň vysvetľuje, ako môžeme dvojicu vtákov rozlíšiť na oblohe. „Všimnite si, že samica je väčšia než samček,“ upozorňuje.
Volavky a trsteniariky ukryté v mokradiach
V tieni stromov nás vietor mrazí trochu viac než na slnku. Zem je tu klzkejšia, a aby sme sa dostali k rozhľadni neďaleko čunovského kostola, musíme vkročiť ešte viac medzi konáre stromov a dostať sa na úzku zablatenú cestičku, po ktorej môžeme kráčať iba po jednom. Až o pár minút zazrieme hranicu mokrade. Pri vodnej ploche pri lese aj napriek ročnému obdobiu počujeme prvé varovania komárov. Naši sprievodcovia pripomínajú, že tu vzhľadom na pracovný týždeň vládne nezvyčajný pokoj, kým cez víkend je oblasť plná ľudí.
Preskakujeme zrútený peň a pomedzi ostré konáriky okolitých kríkov sa dostávame k drevenému prístrešku v mokradi, ktorý vytŕča z vody. Stojac na rozhľadni, vnímame bohatú paletu rôznych zvukov, ktorá nám odhaľuje prítomnosť vtáctva. Vo vzduchu cítiť les, vlhké listy, ale aj kvitnutie, ktoré sprevádza prichádzajúcu jar.
„Čunovské rameno patrí k najväčším trstinovým plochám v okolí Bratislavy. Je preto ideálnym miestom na hniezdenie volaviek,“ vysvetľuje Richard Paško, ďalší zo skupiny mladých ornitológov. Oblasť je útočiskom aj pre mnohé migrujúce vtáčie druhy, ako sú kačice a husi.
Zimuje tu aj dlhokrký bučiak veľký a hniezdia tu napríklad aj trsteniariky, ktoré začínajú prilietať zo zimovísk na jar. Práve malým hmyzožravým vtáčikom, pre ktoré je charakteristické univerzálne hnedé sfarbenie, sa venuje ornitologička Terézia Mikolášová. Študentka biológie sa už nejaký čas zaujíma o to, ako sa mení veľkosť ich populácie v rôznych lokalitách.
Tomáš Vranovský zasa pre zmenu mapuje spoločenstvo lesných vtákov tvrdého lužného lesa v Chránenom areáli Ostrovné lúčky medzi Rusovcami a Čunovom. Keďže tu žije, nie je pre neho prekážkou realizovať výskum ani na invalidnom vozíku. „Zaznamenal som tu až 50 rôznych druhov, z toho 37 tu aj hniezdilo a medzi najpočetnejšie patrili sýkorka veľká, pinka obyčajná a drozd plavý. Okrem toho som tu zaznamenal aj rôzne druhy ďatľov,“ hovorí. Mladí ornitológovia dokážu rozoznať vtáky aj podľa ich spevu. Ďateľ má údajne kvičiaci zvuk. „Majú ho aj pávy, ktoré v okolí chovajú miestni,“ dodávajú všetci so smiechom.
Migrácia vtákov a jej trasy sa v dôsledku zmeny klímy menia
Počas jari sa v týchto končinách rozbieha hniezdenie a čiastočne stále prebieha aj migrácia, keďže niektoré druhy vtákov sa presúvajú zo svojich zimovísk na hniezdiská. Do života vtáctva však značne zasahuje klimatická zmena. Niektoré druhy v jej dôsledku migrujú skôr, iné aj skôr hniezdia. Ornitológovia upozorňujú, že výkyvy počasia ich môžu ohrozovať. Obávajú sa aj príchodu klimatického fenoménu La Niña, ktorý by mohol na jar priniesť bláznivé počasie v podobe dažďa, vetra, chladu, ba možno aj neskorý sneh.
Posledný silnejší záchvev zimy počas jarných dní by mohol zdecimovať vtáčiu populáciu. Znášky môžu vychladnúť, mláďatá prechladnúť, a keďže sú ešte v páperí, ktoré je jemnejšie než perie dospelých jedincov, dostatočne ich od chladu neizoluje. „Hrozí, že ak mláďatá premoknú, podchladia sa a zahynú. Mnohé vtáčie druhy, napríklad myšiaky, už začali zohrievať znášky,“ vraví Richard Paško.
Mokrade na Slovensku sú už dlhodobo v zlom stave najmä z dôvodu melioračných odvodňovacích procesov v 80. rokoch minulého storočia. Mokrade sa ukázali ako dobrá pôda pre poľnohospodárstvo, takže bolo ekonomicky výhodné ich veľkú časť vysušiť a premeniť na ornú pôdu. Veľké plochy mokradí sa tým zničili a niektoré druhy vtákov u nás od 90. rokov už nikdy nehniezdili.
Pre suché zimy a letá vody ubúda. „Niektoré jazerá a rieky vysychajú. Klimatická zmena ovplyvňuje jarnú aj zimnú migráciu. Niektoré druhy vtákov teda už nemigrujú tak ďaleko do vnútrozemia a zostávajú pri Stredozemnom mori, keďže je pre ne výhodnejšie necestovať,“ vysvetľuje Richard Paško. Migrácia je pre vtáky vždy veľké riziko, pretože do nej musia investovať veľa síl, vyhýbať sa pri nej predátorom a mnohým ďalším nebezpečenstvám. V dôsledku klimatickej zmeny sa podľa neho dynamika migrácie vtáctva aj jej trasy menia, keďže človek výrazne mení krajinu vo svoj prospech.
Máme najväčšie zimovisko vodného vtáctva
Pomalou prechádzkou sa dostávame k vodnému dielu Gabčíkovo. Ostré poludňajšie slnko sa odráža od hladiny vody. Voľným okom máme šancu zazrieť len akési hmýrivé bodky na horizonte. Pri pozorovaní ďalekohľadom sa menia na niekoľko čajok čiernohlavých, sediacich na spráchnivených konároch zrúteného stromu, ktorého ramená trčia nad hladinou. Tento druh čajky sa od ostatných odlišuje čiernym perím na hlave, ktoré je v ostrom kontraste s lesklým bielym zvyškom tela. Už pred dvoma rokmi ornitológovia upozorňovali na ich klesajúci počet. Čajky viackrát napadol norok americký, dravec, ktorý sa v tejto oblasti vyskytuje už viac ako desať rokov.
Združenie Slatinka už takmer tridsať rokov chráni riekoles a údolie jednej z mála živých riek na Slovensku. Jedinečné územie v okolí rieky Slatina pri Zvolene chceli zatopiť priehradou aj s malebnou obcou Slatinka. Ide pritom o neoceniteľnú lokalitu, v ktorej žijú desiatky ohrozených druhov vtákov a výskyt vydry riečnej svedčí o čistote rieky. Združenie na čele s Martinou Paulíkovou získalo za nepretržitú snahu aj historicky prvú envirocenu Atlas.
Oblasť vodného diela je pre vodné vtáctvo obzvlášť dôležitá, keďže je jeho najväčším zimoviskom v strednej Európe. Mnohé druhy, ako potápač malý alebo hlaholka severská, sem prilietajú až spoza polárneho kruhu. Nájdeme tu aj najväčšiu kolóniu čajok a rybárov riečnych. Vtáky sa sem zlietavajú v tisíckach, väčšie zimoviská v blízkosti sú iba na južnej Morave a v Nemecku. Cez binokulár pozorujeme, ako vedľa seba sedia aj kormorán veľký a vzácnejší kormorán malý. Zrazu ponad nás prelietava volavka popolavá, pre ktorú je charakteristický visunutý dlhý krk vytŕčajúci spomedzi rozprestrených sivých krídel.
Hniezdenie vtákov je rôzne, niektorým pomáhajú aj vtáčie búdky
Mladí ornitológovia počas sezóny osádzajú aj drevené búdky. Jednu z nich plánujú pripevniť na strom v čunovskom lesíku, aby mohla slúžiť sýkorkám, ktoré hniezdne búdky rady vyhľadávajú. Búdky sú dobrou náhradou stromových dutín, ktoré v súčasnosti pre nedostatok starých stromov v krajine veľmi chýbajú. Aj takýmto spôsobom im vytvárajú bezpečný domov. Niektoré vtáčie druhy si stavajú hniezda na konároch z halúzok a machov samy, no iné sa rady usádzajú v dutinách stromov. Medzi nimi nájdeme aj také, ktoré hniezda dedia alebo na nich parazitujú, ako napríklad kukučky.
Vtáky si najčastejšie stavajú hniezda nanovo, pretože v tých starých sa po dlhšej neprítomnosti môžu usadiť roztoče a iné parazity. Výhodou búdok je, že sa dajú otvoriť a vyčistiť. Dôležité je, aby neboli vyrobené z drevotriesky alebo laminátom potiahnutého nábytku. „Celodrevené búdky dlhšie vydržia a sú odolnejšie. Z vnútornej strany by mali byť drsné, aby sa mláďatá, ktoré chcú vyletieť, vedeli vyškriabať po povrchu k vchodu búdky,“ vysvetľujú ornitológovia.
Možností, ako pomáhať vtáčím druhom v našich podmienkach, je veľa. Niekedy stačí obyčajný záujem o prírodu a uvedomenie si, čím jej škodíme. Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko napríklad každý rok upozorňuje na najviac ohrozené druhy vtákov v našej krajine projektom Vták roka. Naposledy ním bol murárik červenokrídly, ktorý žije v skalných tiesňavách a z ktorého sa u nás nachádzajú posledné desiatky párov. Murárik už vymizol z viacerých pohorí. Tento druh ubúda v celej Európe vinou sucha a nevhodných podmienok na hniezdenie, ale aj pre vyrušovanie nezodpovednými návštevníkmi hôr.
Niektorí aktivisti pomáhajú vtáctvu aj úpravou biotopov. Na Vtáčom ostrove pri Hrušovskej zdrži, kde sa nachádza aj najväčšia kolónia čajok spomedzi okolitých štátov, po hniezdnej sezóne bežne kosia a upravujú rastlinstvo. Umiestnili tu dokonca 18 malých plavebných ostrovov, medzi ktorými sa niektoré jedince zvyknú presúvať. Manažment biotopu takýmto spôsobom pomáha udržiavať populáciu vtáctva v oblasti lužnej prírody.
Slovenská ornitologická spoločnosť ponúka pozorovanie vtáctva, tzv. birdwatching, v prírode aj pre verejnosť. Pomaly sa táto záľuba rozvíja aj u nás, keďže Slovensko ponúka stále veľa zaujímavých lokalít a druhov, ktoré sú už v Európe vzácne.
