Vo svete sa čoraz častejšie udomácňujú záhrady, ktoré sú priateľské voči klíme. Prvé klimatické záhrady už vznikli aj na slovenských základných a stredných školách. Stoja za nimi učitelia, žiaci i rodičia, ktorých k zmene prístupu a premene školských pozemkov viedli ľudia z občianskeho združenia Sosna. Organizácia tento rok získala za svoje dlhoročné odovzdávanie skúseností aj enviroocenenie Atlas.
Verejné, súkromné, ale aj školské pozemky značne odzrkadľujú náš prístup k životnému prostrediu. Mnohí ľudia svoje záhrady prispôsobujú skôr víziám z katalógových fotografií a televíznych reklám. Aktivity občianskeho združenia Sosna ukazujú, ako možno pristupovať k verejným priestorom i školským dvorom inak – citlivejšie a s ohľadom na klímu.
„V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o zmene klímy, ktorá vplýva na psychickú i fyzickú pohodu človeka. Už dlho nás zaujíma, ako pristupujeme k zeleným priestorom okolo seba. V prípade škôl je to často problém, keďže školské dvory nijakým spôsobom nepomáhajú deťom či mladým,“ hovorí Silvia Szabóová, riaditeľka združenia, ktoré sídli v Družstevnej pri Hornáde.
Spolu s manželom Štefanom Szabóom sa snažia inšpirovať školy na východnom Slovensku k tomu, aby k školským pozemkom pristupovali inak. Každý, kto pracuje s deťmi, vie, že sú prirodzene zvedavé a majú dobrý vzťah k prírode. Neboja sa hmyzu či zvierat, rady sa dotýkajú hliny, vody i rastlín. Je dobré, ak svoj vzťah k prírode môžu ďalej rozvíjať vo vhodnom prostredí, ktoré formuje ich hodnoty a postoje.
Klimatické záhrady ako priestor na vzdelávanie
„Školské pozemky sú často nešťastnou ukážkou toho, ako by to nemalo vyzerať. Veľakrát nemajú žiadnu funkciu, či už estetickú, vzdelávaciu, alebo ekologickú. Väčšinou ich tvorí trávnik, asfalt alebo nejaká plocha, na ktorej sa nedá robiť nič. V ideálnom prípade sú priestorom, kde sa deti môžu nielen naživo učiť o klimatických zmenách a ich príčinách, ale aj prinášať riešenia na miestnej úrovni,“ konštatuje Štefan Szabó.
Po mnohoročných skúsenostiach s plánovaním a tvorbou školských záhrad preto združenie prišlo s programom Klimatické záhrady. V rámci neho pomáhajú základným a stredným školám pretvárať školské pozemky na prírodné priestory, ktoré majú aj terapeutickú a vzdelávaciu funkciu. Myšlienkou programu je podporiť školy, učiteľov i žiakov pri odvážnej premene školského pozemku na klimatickú záhradu. Vďaka Sosne sa to už podarilo 30 školám v Košickom a Prešovskom kraji, pričom jej školeniami o budovaní klimatických záhrad prešlo 540 učiteľov. Pri práci so školami Sosna využíva vlastnú metodiku, ktorá spočíva nielen v teórii a v spôsobe, ako sa pozerať na školský pozemok a jeho funkcie, ale aj v konkrétnych praktických krokoch.
Premena školskej záhrady chce čas
„Na každej škole sme vytvorili pracovnú skupinu z aktívnych učiteľov, žiakov i rodičov. Pod naším vedením sme spoločne obchádzali pozemok školy a vysvetľovali, ako ho vnímame a v čom vidíme jeho potenciál. Zároveň pozorne počúvame, ako sa na školský pozemok dívajú účastníci našich workshopov a tréningov, ktorí sa rozhodli podieľať na premene záhrady,“ opisuje Štefan Szabó.
Nejde pritom iba o sadenie stromov a vytvorenie jazierka či obmedzenie kosenia kosačkami s cieľom redukovať skleníkové plyny. Ide o spoločné napĺňanie predstavy klimaticky priaznivého prostredia v školských podmienkach, ktoré sa buduje postupne. Ako efektívny nástroj slúžia aj exkurzie a vzdelávacie programy pre učiteľov v priestoroch Ekocentra Sosna a v jeho certifikovanej prírodnej záhrade. Na konkrétnych príkladoch a riešeniach môžu vidieť, aké sú výhody klimatickej záhrady a jej účinky na mikroklímu v horúcich mesiacoch. Zrazu viac rozumejú klimatickému a ekologickému významu starých stromov a kvetnatých lúk či zachytávaniu a využívaniu dažďovej vody na pozemkoch.
„Čoraz viac učiteľov si uvedomuje, aké je dôležité učiť študentov pestovať zeleninu či ovocie, vytvárať živú pôdu, šetriť energiou a stať sa odolnými v meniacej sa klíme. V konečnom dôsledku sami nastavujeme zrkadlo svojmu okoliu a ukazujeme svoje túžby, vízie a sny,“ konštatuje Silvia Szabóová.
Slovenským školám chýba metodika pre klimatické vzdelávanie
O školských záhradách, v ktorých sa deti či mladí môžu učiť o prírode i zdravých potravinách, sa historicky hovorí dlho. Už v roku 1840 prišiel nemecký pedagóg Friedrich Froebel s pojmom Kindergarten, čo v preklade znamená detská záhrada. V Nemecku, ale aj v Anglicku sa tento názov udomácnil pre materské školy. Froebel už v tom čase opísal svoju pedagogickú prax, v rámci ktorej využíval hry v záhrade na rozvoj inteligencie detí. Napokon sa jeho myšlienky rýchlo rozšírili po celej Európe i Severnej Amerike.
„Na Slovensku sa kedysi školské pozemky využívali na pestovateľské práce. Bola to síce pekná myšlienka, ale realizovala sa veľmi nezáživným spôsobom. Deti neraz pracovali v záhrade pod dozorom učiteľky bez akejkoľvek motivácie, čo im prácu zvyčajne skôr znechutilo. Najmä keď úrodu v čase prázdnin pozbieral niekto iný,“ hovorí Štefan Szabó.
Aktívni rodičia uprostred petržalského sídliska pomáhajú pri zveľadovaní zeleného školského dvora miestnej základnej školy. Pustý areál za uplynulé roky zmenili na nepoznanie. Najnovšie v ňom vytvorili park, ktorý bude slúžiť nielen deťom, ale aj seniorom a celej sídliskovej komunite.
Na slovenských školách prakticky neexistuje systematická a komplexná metodika, ktorá by sa zameriavala na zmenu pohľadu a prístupu k využívaniu školských dvorov tak, aby boli čo najviac klimaticky priateľské. To znamená napríklad aj vytvorenie príjemnejšieho, vlhkejšieho a zdravšieho prostredia v horúcich obdobiach. Takisto chýba metodika pre praktické klimatické vzdelávanie a výchovu v priestoroch školských záhrad.
Premena školského pozemku nie je vždy len o peniazoch
Premena pozemku na klimatickú záhradu si pritom nevyžaduje veľké investície. „Na školách neraz vysvetľujeme, že peniaze zďaleka nie sú to najpodstatnejšie. Každá škola má svoje zabudnuté kúty s nevyužitým materiálom, zabudnuté tehly či dosky a kamene, ktoré sú použiteľné.
Aj preto ich vedieme k tvorivému prístupu k pozemku v súlade s princípmi dobrého dizajnu klimatickej záhrady, v ktorej jednotlivé prvky spolupracujú. Mnohé školské budovy majú napríklad veľké okná otočené na juh, čo za slnečných teplých dní spôsobuje neúnosné prehrievanie tried. Tým najjednoduchším a najlacnejším klimatickým riešením je vysadenie listnatých stromov pred okná,“ vysvetľuje Štefan Szabó.
Program je zároveň participatívny, čo na školách nie je bežné. Prepája tak školy, rodičov, samosprávy i firmy s cieľom zmeniť prístup k školským pozemkom a následne aj k verejným a súkromným zeleným plochám. Princípy klimatických záhrad sa totiž môžu prostredníctvom školských príkladov šíriť aj do súkromných záhrad a na verejné priestranstvá.
„Ľudia, ktorí bývajú v okolí škôl, môžu byť ovplyvniteľní dobrými príkladmi – či už prostredníctvom svojich detí, alebo priateľov. Zrazu si uvedomia, že aj oni môžu na svojom pozemku niečo vytvoriť a zmeniť,“ dodáva Silvia Szabóová.
Vždy pomáha podpora zhora
V občianskom združení si uvedomujú, že školy potrebujú nielen metodickú a odbornú pomoc, ale aj podporu zhora. Sosna preto zapojila do procesov aj mesto Košice, ktoré je zriaďovateľom základných škôl a má rôzne možnosti ovplyvniť premeny svojich pozemkov. Súčasťou podpory programu sa stali aj firmy, ktoré sa venujú firemnému dobrovoľníctvu a ekologickým aktivitám.
V programe je momentálne zapojených 23 škôl. „Nachádzame sa vo fáze klimatických zmien. Odstraňovanie starých stromov, kosenie nekonečných trávnikov, dláždenie a betónovanie povrchov, neprítomnosť tečúcej vody a vodných plôch a celkový úbytok prirodzených plôch neprospieva ani nám, ani prírode, ale ani klíme,“ hovoria Szabóovci.
Jednou zo škôl, ktorá sa rozhodla pre vytvorenie klimatickej záhrady vo svojom areáli, je aj Základná škola Ľudovíta Fullu v Košiciach známa ako Maurerka. Tvoria ju jedlé sady, vyvýšené záhony, nepokosené lúky a jej súčasťou sú aj kompostoviská a napájadlá pre drobnú zver. Do budúcna v nej plánujú vytvoriť aj malé jazierko. „Naša záhrada vznikla pred tromi rokmi a odvtedy sa o ňu nepretržite staráme a dôkladne do nej vyberáme ďalšie klimatické prvky. Každú jar a na jeseň organizujeme komunitnú brigádu, na ktorej sa zúčastňujú zamestnanci, žiaci i samotní rodičia,” hovorí Mária Ondášová, učiteľka základnej školy Maurerka.
Keďže počas prázdnin je škola zatvorená, o školskú záhradu sa stará okolitá komunita. „Máme to šťastie, že v našom okolí na sídlisku žijú uvedomelí a starostliví susedia, ktorí nám na záhradu neustále dozerajú a takisto ju chránia,” konštatuje Mária Ondášová. Podľa nej by by ju nebolo možné vytvoriť bez podpory vedenia školy, ktoré je inovatívne a ktoré vidí v revitalizácii školského dvora príležitosť. Riaditeľka školy sama inšpirovala učiteľov i žiakov, aby sa počas medzipredmetových vzťahov zapájali do jej tvorby. Podarilo sa jej tak nadchnúť aj tých, ktorí k záhrade nemali blízky vzťah. Rozvíjanie záhrady podporujú aj samotní rodičia, či už dobrovoľne alebo finančne. Dokonca už neraz zakúpili do školy rastliny podľa nákupného zoznamu, ktoré boli potrebné pre jej unikátny charakter.
Sosna mení pohľad na funkcie i využitie verejného priestoru
Sosna je pripravená pomáhať školám, avšak kapacity združenia sú obmedzené. V Českej republike napríklad existuje sieť ekologických vzdelávacích centier, ktorých je viac ako sto. „Na východnom Slovensku sme jediná organizácia svojho druhu. Radi by sme pokračovali v aktivitách na školách. Potrebujeme však pomocnú ruku aj od štátu, pretože si nemôžeme dovoliť platiť ďalších ľudí,“ hovorí Štefan Szabó. Záhrada podľa neho neslúži len na to, aby sa v nej pestovali zemiaky. Dôkazom je aj unikátna 40-árová terapeutická prírodná záhrada pri Ekocentre Sosna, ktorú navštevujú aj mladí ľudia s ADHD alebo s inými prekážkami.
„Chceli sme zmeniť pohľad na zelené plochy a to sa nám darí. Podarilo sa nám udomácniť pojem klimatické záhrady a v spoločnosti sa snažíme hovoriť aj o princípoch záhradnej terapie. Ak chceme niečo zmeniť, nestačí o tom iba rozprávať alebo sa len vzdelávať. Treba konať. Ak ste si istí, že to, čo robíte, je dobré, potom to z vás cítiť a ľudia vás nasledujú. Stávate sa pre nich vzorom a vedia, že takto to chcú robiť aj oni,“ dodáva Silvia Szabóová.
Výsledkom snaženia občianskeho združenia Sosna je aj enviroocenenie Atlas od Nadácie VÚB, ktoré tento rok získalo v kategórii Osveta za environmentálne povedomie a vzdelávanie. Združenie je aj držiteľom viacerých národných a medzinárodných ocenení, napríklad The Sasakawa Environmental Award, ÖGUT Environmental Award, NESsT Social Enterprise Competition Award. Prírodná záhrada pri Ekocentre Sosna dokonca získala oficiálny certifikát Natur im Garten.
