Slovenské školy svojimi aktivitami čoraz viac dbajú na ochranu klímy a biodiverzity. Niektoré z nich sa dokonca ocitli aj medzi finalistami 3. ročníka enviroceny Atlas, ktorú každoročne vyhlasuje Nadácia VÚB. Kým študenti v Rimavskej Sobote dobrovoľne revitalizovali chátrajúci školský sad, gymnazisti v Krupine založili študentskú firmu zameranú na recykláciu textilného odpadu. Aj to je dôkazom, že školy čoraz viac prispievajú k zmene svojho okolia a inšpirujú ďalšie.
Nebýva bežné, aby pri školách existovali záhrady a sady. Stredná odborná škola technická a agropotravinárska v Rimavskej Sobote to šťastie má. Ovocný sad tam pôvodne vysadili v 90. rokoch minulého storočia na 85-hektárovej ploche. Tvorili ho jablone, čerešne, slivky i broskyne. Takmer desať rokov sa však o sad nikto nestaral. Staré slivky napadol škodca, broskyniam sa prestalo dariť, koruny stromov boli prerastené a v chátrajúcom sade začali rásť náletové buriny a kríky. Škola sa napokon rozhodla pre odvážny krok – zrevitalizovať školský sad.
Školy, ktoré sa otvárajú študentom i okoliu
„Chceme byť otvorenou školou pre širokú verejnosť a školou biodiverzity. Aj preto sme sa rozhodli pretvoriť školský areál na miesto s fungujúcim ekosystémom, ktoré by poskytlo príjemné prostredie na spoločné stretnutia našim žiakom, ich rodičom, ale aj okolitej komunite. Sad je jeho neodmysliteľnou súčasťou,“ hovorí pedagogička školy Ingrid Kováčová.
Škola spočiatku potrebovala nájsť financie na odkúpenie pozemku sadu od svojho zriaďovateľa, ktorým je Banskobystrický samosprávny kraj. Zároveň hľadala ďalšie financie na jeho revitalizáciu. „Kým sme hľadali možnosti, naši študenti vypracovali projekt obnovy sadu. S využitím grantov z rôznych nadácií sa nám napokon podarilo vysadiť nové ovocné stromy, ako jablone, višne a čerešne, a zrevitalizovali sme aj pôvodné druhy drevín v sade,“ vymenúva Ingrid Kováčová.
Do obnovy sadu sa dobrovoľne zapojili aj študenti
Školský sad sa podarilo zrevitalizovať nielen vďaka dobrovoľníctvu študentov, ale aj ďalším členom školskej komunity. Pridali sa k nim aj učitelia a rodičia, ba dokonca odborníci, ktorí majú skúsenosti s obnovou sadov. Tí nielenže pridali ruku k dielu, ale aj viedli workshopy, aby odovzdali svoje cenné skúsenosti a zručnosti potrebné pri starostlivosti o ovocné stromy.
Myšlienka obnovy školského sadu zrazu mala toľko nadšencov, že v rámci jednej z grantových výziev získala najviac hlasov vo verejnom hlasovaní a s nimi aj najvyššiu možnú finančnú dotáciu. Projekt Zachráňme školský sad sa dokonca ocitol medzi nominovanými finalistami na enviroocenenie Atlas v kategórii Biodiverzita, ktoré každoročne udeľuje Nadácia VÚB.
Školský sad ako učebňa a miesto stretnutí
„Novovzniknutý biosad slúži nielen ako prírodná učebňa pre žiakov, ale prispieva aj k zlepšeniu školskej mikroklímy. Chceme, aby náš komunitný sad slúžil pri spoločných akciách a aktivitách, pri ktorých sa budú stretávať naši žiaci, rodičia, zamestnanci školy, ale aj ľudia zo susedstva. Musím povedať, že už pri samotnej obnove sadu vznikali nové priateľstvá a utužovali sa vzájomné vzťahy,“ konštatuje pedagogička.
Gymnazisti v Krupine sa učili zodpovedne podnikať
Na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Krupine študentov už nejaký čas vedú k environmentálnej výchove. Na škole už realizovali viacero projektov na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy. Študenti tretieho ročníka gymnázia si v rámci programu aplikovaná ekonómia dokonca osvojujú teoretické vedomosti priamo v praxi zakladaním študentskej firmy, ktorá simuluje akciovú spoločnosť. Musia si tak prejsť všetkými krokmi podnikania – od založenia biznisu a plánovania činnosti cez marketingový prieskum trhu, vlastnú činnosť až po likvidáciu firmy a rozdelenie zisku ku koncu školského roka.
Tibor Ruszo a Kevin Lalík pochádzajú zo sociálne slabšieho prostredia. Vďaka svojmu talentu a nápadu vytvoriť inteligentný kôš na separovanie odpadu dnes inšpirujú ďalších mladých ľudí. Študentov sme navštívili priamo na strednej odbornej škole v Revúcej, ktorá v regióne Gemera nesie titul ambasádorskej školy.
Študenti sa takto učia nielen ekonómiu, ale aj zodpovedne rozhodovať a viesť firmu. Jednou z nich bola minulý rok aj študentská firma Eco&You, ktorej podnikateľské aktivity sa zamerali na udržateľnosť a ochranu životného prostredia. Chceli ňou upriamiť pozornosť na škodlivosť hromadenia textilného odpadu a na nevyhnutnosť „odľahčenia“ skládok s textilom. Ich počin si všimli aj porotcovia enviroceny Atlas v kategórii Životné prostredie.
Študentský biznis založili na recyklácii
„Slogan značky Recyklovanému textilu dávame druhú šancu vystihuje aj podnikateľské aktivity našich študentov a výber predmetu podnikania. V rámci nich zrealizovali zber nepotrebného textilu na škole, z ktorého sami vyrábali a predávali plátenné tašky a originálne hračky pre psy. Predajom vreciek na bioodpad zasa podporovali správne separovanie odpadu a nahrádzali nimi plastové vrecúška,“ vysvetľuje pedagogička školy Mária Šumichrastová.
Ako v každej reálnej firme, aj v tejto študenti podnikali na základe zodpovedne pripraveného podnikateľského plánu. Aj takto sa učili konceptu udržateľného a spoločensky zodpovedného podnikania. Ich zákazníkmi boli prevažne spolužiaci, učitelia, rodinní príslušníci, ale aj verejnosť, ktorú oslovovali na sociálnych sieťach.
Študenti okrem recyklácie, výroby a predaja produktov zákazníkom zdôrazňovali ekologické dôsledky, ktoré vyplývajú z prudkého nárastu výroby textilných odevov. Ich svetová produkcia neustále rastie. Oblečenie často obsahuje chemické látky a nepatrí medzi biologicky rozložiteľné materiály, aj preto by sa nemalo vyhadzovať na komunálne skládky. Podľa dostupných zdrojov najmenej 39-tisíc ton oblečenia, ktoré sa nepredá, každoročne končí na smetiskách a skládkach v púšti v Afrike. Každá tona vyrobeného oblečenia pritom vyprodukuje pre planétu niekoľko desiatok ton skleníkových plynov.
