Už dlhšie sa u nás hovorí o potrebe zvýšenia počtu losových rýb v riekach, najmä pstruha potočného a lipňa tymianového. Ryby sú pre náš ekosytém dôležité, no prirodzené trenie za posledné roky dramaticky pokleslo. Niektoré neresiská už neexistujú. Tie funkčné sú efektívne len čiastočne alebo sa na nich nemá čo vytierať. Mladí rybári v regióne Turca sa snažia zarybňovať miestne potoky a prinavracajú im život.
Na Slovensku máme čoraz väčší problém so zadržiavaním vody. V lesoch vyrubujeme viac stromov, mestá zaplnil betón, nehovoriac o regulácii tokov a ich brehov na mestských a dedinských potokoch a riečkach. Voda sa tak často iba zlieva cez vyregulované korytá a v slovenských tokoch tak pomaly miznú prirodzené biotopy, čo ohrozuje aj reprodukčnú schopnosť rýb.
Rybie spoločenstvá sú pritom dôležitou zložkou vodných ekosystémov a potravinového reťazca. Niektoré rybožravé druhy vtákov a cicavcov, ako rybárik čierny, kormorán alebo vydra, sú od rýb existenčne závislé. Sú však premnožené a v zmenených podmienkach vodných tokov neraz vyhubia celú rybiu populáciu. Chovatelia sa tento výpadok snažia nahradiť, ale nestačí to.
Deti učia, ako sa starať o ryby v miestnych potokoch
Na základných školách v Turanoch a Krpeľanoch sa rozhodli situáciu zmeniť. „Deti v rybárskych krúžkoch učíme nielen chytať ryby, ale aj zodpovednosti, ako sa o ne starať,“ hovorí vedúci krúžku Dušan Morgoš. Aj preto zarybňujú miestne potoky v Turci populáciou pstruha potočného.
„Inšpiroval nás k tomu známy rybár a chovateľ Milan Mazáň, ktorý nám podrobne vysvetlil, ako sa postupuje pri zarybňovaní. Sľúbil nám, že koľko malých rybiek dokážeme vypustiť do potokov, toľko nám ich daruje,“ dodáva Dušan Morgoš. So zarybňovaním v rámci rybárskeho krúžku začali už v roku 2021, keď sa v dôsledku pandémie nemohli stretávať v priestoroch školy, a tak deti využili príležitosť na vonkajšie aktivity v prírode. Pridala sa k nim aj skupina detí, ktorú vedie Martin Schestag.
S podporou zamestnaneckého grantu Nadácie VÚB v nich mohli pokračovať aj ďalší rok, pričom spoznávali miestne potoky a miesta, ktoré ryby obľubujú. V skupinkách v sprievode dospelých zarybňovali niekoľkokilometrové vybrané úseky potokov, aby z drobných rybiek mohla vyrásť nová populácia pstruhov potočných.
Pstruh potočný potrebuje svoje prirodzené prostredie
Väčšie jedince pstruha potočného dnes nie sú schopné reprodukcie, pretože ich umelo vychovávajú v rybárskych zariadeniach. Keďže neprešli od začiatku vývojom v prírode, nepamätajú si svoje prirodzené prostredie. To je pritom pre ryby dôležité, aby vedeli, kam sa majú vrátiť. Inak nedôjde k treniu a prirodzenej reprodukcii. Veľkou prekážkou reprodukcie rýb sú dnes aj umelo vytvárané vysoké kaskády a malé vodné elektrárne, ktoré im bránia v prirodzenej migrácii na miesta neresu.
Dedinka Slatinka s viac ako 650-ročnou históriou mala byť už niekoľkokrát pod vodou, zatopená priehradou. Našťastie k tomu nikdy neprišlo – aj vďaka Združeniu Slatinka, ktoré pôsobí v obci už takmer tridsať rokov. S ekologičkou a aktivistkou Martinou Paulíkovou sa rozprávame o dramatickom osude obce aj o tom, ako sa vďaka zachovaniu prirodzeného toku rieky Slatiny podarilo uchrániť biotopy európskeho významu.
Pstruh má špecifické štádium vývoja, liahne sa od októbra až do jari. „Od chovateľov sme si zabezpečili ikry, vložili sme ich do špeciálnych boxov a na prelome februára a marca, keď je voda ešte poriadne studená, sme ich umiestnili vo vybraných potokoch. Deti následne mohli pozorovať, ako sa priamo v prírode z rybích vajíčok liahnu malé rybky. Zároveň sa učili, akým spôsobom možno zvyšovať populáciu pstruha potočného a podporiť jeho neres pri návrate dospelých jedincov na pôvodné miesta, kde sa narodili,“ opisuje Dušan Morgoš.
Na jar zase deti vypúšťali malé rybky do horných úsekov potokov, aby sa do jesene dokázali prispôsobiť podmienkam a prezimovať. Kráčajúc s krhličkami popri brehu, hľadali vhodné miesta na vypustenie piatich až šiestich rybiek v lokalitách Bieleho potoka, Žatkovského potoka, vo vodách Ráztok, Studenca, Černíka a ďalších miestnych potokov. Deti tak s pomocou dospelých vypustili do miestnych vôd viac ako 20-tisíc malých rybiek. „Aj takýmto spôsobom sme ich učili správnemu spôsobu zarybňovania. Zároveň sme im chceli ukázať, ako sa ryba vyvíja v jednotlivých fázach a že na reprodukciu potrebuje vlastné prirodzené prostredie,“ dodáva Dušan Morgoš.
Informačná tabuľka upozorňuje otužilcov na miesta neresu
Mladí rybári v lokalite potoka Studenec, kde sa zvyčajne vytiera pstruh potočný a lipeň tymianový, osadili aj informačnú tabuľu. Jej cieľom je, aby otužilci a verejnosť v jesennom a zimnom období nepoškodzovali svojou nevedomosťou prirodzené miesta neresu vzácnych druhov rýb a rešpektovali zákaz vstupu. „Mnohí si neuvedomujú, že vstupom do vody často poškodzujú najmä prirodzené miesta neresu, kde sa ryby rozmnožujú, a rušia ich pri trení,“ dodáva Dušan Morgoš.
