Veľkolélsky ostrov pri Komárne je jedným z posledných miest na Dunaji, kde nájdete tradičný ráz krajiny a prírody. Jeho osud pritom už bol takmer spečatený: rameno, ktoré ho obmývalo, bolo odrezané a zarastal inváznymi rastlinami. Ochranárom sa však podarilo ostrov zachrániť.
Pri prechádzke po Veľkolélskom ostrove nám pod nohami z trávy vyskakujú stovky lúčnych koníkov. Naše kroky zvedavo sleduje bocian, ktorý loví v mokradi. Obďaleč sa voľne pasú veľké stáda koní a kráv, zo storočných stromov vzlietajú a zase sadajú kŕdle vtákov. Cítime sa, ako keby sme do tejto krajiny odjakživa patrili.
Ostrovom nás sprevádza Adriana Brossmannová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktoré toto územie spravuje. Vysvetľuje, že v dávnej minulosti miesta, na ktorých stojíme, pravidelne zaplavoval Dunaj. Neoplatilo sa tu intenzívne hospodáriť, lebo úrodu by mohla odniesť voda. Ostrov teda po stáročia slúžil ako pastvina.
„Existuje viacero starých ramien, ktoré ostali odrezané. Chceli by sme ich pootvárať všade tam, kde je to možné.“
„Dunaj pod Bratislavou a ďalej vo vnútrozemí kedysi vytváral vnútrozemskú deltu. Tu prichádzal na nížinu, ukladal sedimenty, rozlieval sa do šírky. Vytváral ostrovy, ramená, mokrade a ťažko prístupnú divočinu,“ opisuje Adriana.
Rameno odrezali zbytočne
Postupne ľudia Dunaj skrotili. Zregulovali tok rieky, napriamili ho, vysušili veľké územia. Keď bola voda v hlavnom toku, mali nad ňou väčšiu kontrolu a rieka bola splavnejšia.
Aj tých pár bočných ramien, ktoré sa zachovali, ľudia umelo odrezali od hlavného toku počas príprav na druhú fázu budovania vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros.
Do vtoku aj ústia ramena, ktoré dovtedy obtekalo Veľkolélsky ostrov, navozili kamene a zeminu. Zastavili tok vody. V ramene začali prebiehať hnilobné procesy. Pestrosť života sa stratila.
Adriana Brossmannová rozpráva: „Hlavný tok Dunaja, ktorý obmýva ostrov z južnej strany, nestačí na zachovanie pestrých riečnych ekosystémov. Živočíchy totiž potrebujú rôzne biotopy. V bočných ramenách voda prúdila pomalšie, bolo tam iné dno ako v hlavnom toku. Tvorili sa tam štrkové lavice, kolmé riečne steny, kde hniezdili brehule, rybáriky. Keď sa rameno rozlievalo, vznikali mokrade, v ktorých sa mohli vyvíjať žaby, bociany tam našli potravu.“
O to všetko Veľkolélsky ostrov odrezaním ramena prišiel. „No rameno sa odrezalo zbytočne,“ prináša prekvapivú pointu Adriana.
Osud územia vyzeral spečatený
Druhá fáza vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros sa nikdy nezrealizovala. „Dôvod, prečo vodohospodári odrezali ramená, prestal existovať. Lenže ramená zostali zasypané, pretože je nákladné materiál z nich dostať preč,“ vysvetľuje Adriana.
Vyzeralo to tak, že osud územia Veľkolélskeho ostrova je spečatený. Ale predsa len sa našiel niekto, kto sa pustil do sprietočnenia odrezaného dunajského ramena. Bolo to Bratislavské regionálne ochranárske združenie. Za svoj prínos bolo nominované na enviroocenenie Atlas v kategórii Biodiverzita, ktoré vyhlasuje Nadácia VÚB.
„Existuje viacero starých ramien, ktoré ostali odrezané. Chceli by sme ich pootvárať všade tam, kde je to možné,“ hovorí Adriana Brossmannová.
Od pár dobrovoľníkov s kosami po široké spolupráce
Vtok do ramena je široký niekoľko metrov, navozenej zeminy a kameňov boli tony. Nie každý by si trúfol na projekt podobného rozsahu. Aj Bratislavské regionálne ochranárske združenie sa k veľkým ochranárskym projektom dostalo postupne.
Vzniklo v roku 1997 ako spolok dobrovoľníkov. Chodili kosiť lúky a robili akcie v teréne. Postupne sa vyprofilovalo a našlo si spôsoby, ako financovať ochranárske projekty.
Združenie postupne narastalo a dnes pôsobí na lokalitách po celom Slovensku – od Devínskej Kobyly až po Kráľovský Chlmec. Spolupracuje s mnohými partnermi – od vodohospodárov až po lokálne komunity.
Peniaze posiela Európska únia
„Svoje aktivity môžeme robiť vďaka finančnému nástroju LIFE, ktorý poskytuje Európska únia. Slúži na to, aby sa zlepšil stav biotopov a populácií druhov európskeho významu,“ vysvetľuje Adriana Brossmannová.
Každá krajina, ktorá vstupuje do Európskej únie, vyhlasuje nové chránené územia, ktoré sa volajú Natura 2000. Peniaze z nástroja LIFE sa môžu používať na ich manažment a zlepšovanie stavu. Do siete území Natura 2000 patrí aj Veľkolélsky ostrov.
Spolupracujú s vodohospodármi aj miestnymi komunitami
Na veľkých niekoľkoročných projektoch spolupracuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie s viacerými partnermi vrátane štátnych inštitúcií. „V projektoch sprietočňovania ramien je partnerom Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodárska výstavba. Komunikujeme spolu a snažíme sa nájsť konsenzus,“ hovorí Adriana.
„Staršie ročníky navštevujú ostrov s nadšením, vodia sem aj vnúčatá, lebo im môžu ukázať, ako to kedysi vyzeralo aj v okolí ich dediny.“
Z projektu benefitujú ľudia zo širokého okolia: „Chodia sem na výlety, lebo je to tu naozaj pekné. V okolí sa nemajú kam prejsť s kočíkom či s deťmi, pretože je tam v obrovských lánoch vysadená slnečnica a kukurica,“ konštatuje.
„Máme najväčšiu rozlohu monokultúr v Európe. Je to veľmi nepodnetné prostredie. Miestni si preto strážia každé stromoradie, ktoré ešte zostalo pri poľnej ceste. Staršie ročníky navštevujú ostrov s nadšením, vodia sem aj vnúčatá, lebo im môžu ukázať, ako to kedysi vyzeralo aj v okolí ich dediny.“
Farma navracia tradičné hospodárenie
Ochranársky projekt dáva prácu ľuďom z miestnej komunity. O prevádzku aktivít sa starajú prevažne ľudia z okolia – z Veľkého Lélu, obce Zlatná na Ostrove či z Komárna. BROZ na ostrov opäť vrátilo aj stáda hospodárskych zvierat, ktorých úlohou je vypásať lúky a udržiavať ich tak v dobrom stave.
Veľké bylinožravce sú nenahraditeľné
Adriana vysvetľuje, prečo je pasenie dobytka na lúkach také dôležité: „Lúky kedysi boli bežné, pretože ľudia ich potrebovali. Pásli na nich zvieratá a kosili seno na zimu. No neskôr sa buď rozorali, alebo zarástli. Preto je ohrozený lúčny biotop aj druhy, ktoré sú naň naviazané.“
Funkcia veľkých bylinožravcov v krajine je podľa nej nenahraditeľná, pretože vytvárajú rozmanitosť mikroprostredí na pasienkoch a na lúkach. Pri pohľade zblízka sa vegetácia na pasienku mení v pozvoľných prechodoch. Nízka tráva plynulo prechádza do vysokej, vysoká do kriačin.Takáto rôznorodosť prostredia poskytuje vhodné podmienky pre mnoho druhov rastlín a živočíchov.
Na Veľkolélskom ostrove sa so zmenou hospodárenia v krajine prestalo pásť, zvieratá boli premiestnené do maštalí. Cenné biotopy začali zanikať. Územie zarástlo inváznymi bylinami. Do tohto stavu sem pred dvanástimi rokmi prišli ochranári.
Na ostrov vypustili bylinožravce, aby ho spásali. Aby to mohli urobiť, museli pre ne najprv vytvoriť priestor, aby ich bolo kam stiahnuť z pastviny, keď ju zaplaví vysoká voda. Odkúpili usadlosť, ktorá bola v zlom stave, a zrenovovali ju. Tak vznikla Ekofarma Ostrov.
Bufet, kemp a sýpka
Ostrov začal prekvitať. Návštevníkov bolo čoraz viac, a tak na farme sprevádzkovali bufet, ktorý ponúka nápoje a jednoduché občerstvenie. Vyčistili smetisko a na jeho mieste vznikol kemp so sociálnym zázemím.
Zrenovovali historickú sýpku a vytvorili v nej výstavu o dunajskej prírode a konferenčné priestory. Podkrovie skonvertovali na jednoduché ubytovanie: je tu priestor na spanie pre 20-člennú skupinu, ktorá si prinesie vlastné spacáky. Na ostrove rozvíjajú ekoturistické aktivity, ako kajakovanie či jazdenie na koňoch, aby ľudia mohli zažiť prírodu z rôznych perspektív.
Kone, ktoré tu žijú, sú z plemena hucul. Je to odolné plemeno, ktoré sa môže na ostrove voľne pásť po celý rok a navyše je vhodné na terénne jazdenie. Miestne koníky sú pokojné, zvyknuté na vozenie návštevníkov aj ťahanie koča po ostrove.
Adriana považuje ústretovosť voči návštevníkom za dôležitú: „Ľudia, ktorí sem prichádzajú, si obľúbia toto miesto a vidia v ňom hodnotu. Tak nadobúda čoraz väčšiu ochranu. My ochranári zvykneme hovoriť, že víťazstvá pri ochrane prírody sú dočasné, ale prehry bývajú trvalé. Čím viac ľudí vníma toto miesto a chce ho zachovať, tým lepšie.“
Eurovelo 6
Snahe vtiahnuť verejnosť pomáha aj to, že popri ramene vedie medzinárodná cyklistická trasa Eurovelo 6 od Atlantiku k Čiernemu moru. „Aj keď sme pocitovo na konci sveta a osada je izolovaná od okolia, v lete tu stretnete veľa ľudí z rôznych krajín. Aj dnes sú tu dvaja cyklisti, ktorí majú namierené z Nemecka do Thajska,“ hovorí Adriana.
Onedlho párik diaľkových cyklistov stretávame na lúke. Slovenka Hanna a Nemec Jonas tvoria projekt Biking4Biodiversity. Vysvetľujú: „Na svojej ceste navštevujeme rôzne iniciatívy na ochranu prírody. Veľkolélskym ostrovom sme nadšení. V Nemecku nie je veľa zachovaných riečnych ekosystémov. Tento druh ekosystému, ktorý tu vidíme, je jedinečný. Nielen na Slovensku, ale aj v strednej a vlastne celej Európe.“
Bobry a fúzače sú tu doma
Prostredie ostrova oceňuje nielen medzinárodná verejnosť, ale najmä rastliny a živočíchy, ktoré tu našli svoj domov. V kolmých riečnych brehoch sa znova uhniezdili brehule. Pri ramene žije množstvo rybárikov. Keď človek kajakuje, môže ich vidieť prelietavať ponad vodu.
„Udomácnila sa tu aj rodina bobrov. Keď si sem človek potichu sadne okolo siedmej večer, uvidí ich, ako úradujú. V hlavových vŕbach, o ktoré sa tu tiež staráme a pravidelne ich orezávame, našli entomológovia vyše 400 druhov chrobákov. Znalci oceňujú, že tu žije vzácny pižmovec hnedý. Zo známejších druhov hmyzu, ktoré dobre vyzerajú na fotkách, tu nájdete fúzače i roháče. Každý rok sa sem vracia loviť párik bocianov čiernych,“ vymenúva Adriana Brossmannová.
„Ostrov je jedným z mála miest na toku Dunaja, kde sa zachoval tradičný ráz krajiny a zvyšky dunajskej prírody. Nie je to divočina, kam človek nevstupuje, ale príroda, ktorú od nepamäti dotváral. Snažíme sa na ostrove pokračovať s aktivitami, ktoré udržujú prírodné hodnoty územia,“ uzatvára.
