Málokto si uvedomuje dôležitý význam kvalitnej pitnej vody. Čo by sa stalo, keby sme o vodu prišli alebo by v niektorých lokalitách vyschla? Na Slovensku máme jedinečný zdroj, ktorý môže byť v budúcnosti kľúčový pre zásobovanie celej krajiny. Bohatá zásobáreň vody na Žitnom ostrove je v strednej Európe unikátom. Združenie Za našu vodu už niekoľko rokov prispieva k ochrane vody a osvetovými aktivitami k tomu vedie deti i mladých na školách.
V rozhovore s Annamariou Velič a Marianou Repovskou sa ďalej dočítate:
- v čom spočíva bohatstvo najväčšej zásobárne pitnej vody na Žitnom ostrove,
- čo spôsobuje znečistenie podzemných vôd,
- aký vplyv má na vodu globálne otepľovanie,
- ako vedie združenie k ochrane vody deti a mladých ľudí,
- čo ako jednotlivci môžeme urobiť pre kvalitu vody.
Na svete sú krajiny, v ktorých kvalitná voda stále nie je samozrejmosťou. Je Slovensko bohaté na pitnú vodu?
Annamarie Velič: Možno málokto vie, že na Slovensku máme najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. Na Žitnom ostrove sa nachádza asi 10 miliárd kubických metrov kvalitnej vody. Ak by sme toto číslo vydelili piatimi miliónmi (počtom obyvateľov – pozn. autorky), na každého Slováka by pripadol jeden olympijský bazén vody. Pri Bratislave dosahuje hĺbku 15 až 30 metrov a v Komárne, kde sa končí, siaha až do hĺbky 400 metrov. Táto zásobáreň je unikátna, pretože je dobre dostupná, neustále sa obnovuje a dopĺňa vodou presakujúcou z Dunaja, no zároveň je zraniteľná znečistením. Ak by bola voda na tomto mieste ohrozená, mohli by sme sa právom strachovať, že o ňu prídeme.
Možno si ešte niektorí pamätajú rok 2017, keď sa objavili informácie, že ľudia z piatich obcí na Žitnom ostrove pili vodu kontaminovanú atrazínom. Ide o pesticíd – jed, ktorý sa bežne používa na odstraňovanie buriny. Aj z toho dôvodu sme založili naše združenie. Zaujímalo nás, ako sa niečo také vôbec mohlo stať. Zistili sme, že kvalitu pitnej vody na pesticídy v pitnej vode nekontrolovala žiadna inštitúcia, a uvedomili sme si, že podobná situácia by sa mohla kdekoľvek a kedykoľvek zopakovať. Začali sme presadzovať systematickú ochranu podzemnej vody. Zároveň sa snažíme podnietiť jednotlivcov aj inštitúcie k tomu, aby zabezpečili mechanizmy na kontrolu pitnej vody pre všetkých.
Máme na Slovensku okrem Žitného ostrova aj iné veľké zdroje pitnej vody?
Annamarie Velič: Na východnom Slovensku sa v najvýchodnejšom cípe nachádza Starina, najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu, ktorá má dobrú kvalitu. Smerom na západ sa nachádzajú menšie pramene, studne a povrchové vody, ktoré však nie sú až také výdatné. Čo sa týka Žitného ostrova, málokto si uvedomuje, že nie je iba významnou zásobárňou vody v okolí Bratislavy alebo Komárna. Je dosť pravdepodobné, že v budúcnosti túto vodu budeme diaľkovo ťahať na stredné Slovensko a možno až do Košíc, keďže metropola východu nemá až taký veľký vodný zdroj. Môže sa tak stať, že v budúcnosti sa staneme závislí práve od vody na Žitnom ostrove, a práve preto by sme ju mali chrániť.
V čom vidíte dôležitosť ochrany podzemných vôd a zásobární pitnej vody? Prečo by sme sa o ne mali zaujímať?
Pretože prístup k čistej vode nie je samozrejmý. Dnes otočíme kohútikom a tečie nám z neho čistá voda. No nie je to tak všade. Rokmi sme si v našom združení uvedomili, že mnohí ľudia nerozumejú pojmom ako podzemná voda alebo zásobáreň pitnej vody.
Máme málo vedomostí, prečo by sme ich mali chrániť. Pravdou je, že vodu znečisťujeme. Ďalším aspektom je globálne otepľovanie. Minulé leto napríklad vyschla voda v mnohých obciach na strednom a východnom Slovensku, do niektorých ju museli dovážať cisternami. Podobné javy budú časté a mnohé povrchové vodné zdroje môžu počas horúceho leta postupne vysychať.
Ako fungujú vodné zdroje? Vieme si to vysvetliť na príklade Žitného ostrova?
Mariana Repovská: Pod vodnými zdrojmi rozumieme také miesta, ktoré sú výdatne bohaté na podzemnú vodu. Objem vody je však len jedna podstatná časť, ktorá by nás mala zaujímať. Druhou je kvalita. V prípade Žitného ostrova ide o obrovskú zásobáreň, ktorá má význam pre takmer každého Slováka. Voda sa do neho pri Bratislave napúšťa, ďalej tečie a pri Komárne vteká do Dunaja. Pitná voda na Žitnom ostrove sa na niektorých miestach nachádza len asi meter a pol pod povrchom. Mnohí ľudia to nevedia a podľa toho sa aj správajú.
Určite si mnohí pamätáme časy, keď sa autá bežne umývali vonku na dvore. Lenže na takom unikátnom území, ako je Žitný ostrov a kde je voda blízko povrchu zeme, je to neprípustné. Nechcem tým povedať, že sa chemikálie alebo nežiaduce látky dostanú hneď do zdrojov pitnej vody, ale ak má napríklad sused studňu, z ktorej vodu čerpá, môže na to doplatiť. Podobne je to s využívaním postrekov alebo hnojív, ktoré by sme mali vymeniť za ekologickejšie.
„Pretože prístup k čistej vode nie je samozrejmý. Dnes otočíme kohútikom a tečie nám z neho čistá voda. No nie je to tak všade.“
Čo všetko spôsobuje znečistenie podzemných vôd a pitnej vody?
Annamarie Velič: K znečisteniu vody dochádza v dôsledku využívania chemikálií alebo skládok nebezpečného odpadu. Takisto v dôsledku výstavby satelitov, ktoré vyrastajú pri veľkých mestách, a s nimi súvisiacich čističiek odpadových vôd, ktorých kapacita sa často nezväčšuje. K znečisteniu môže dôjsť aj v dôsledku výstavby domov v blízkosti ochranných pásiem v okolí vodárenských zdrojov. Predstavte si, že by sa niekde pri ochrannom pásme postavilo 500 domov so žumpami. Ako dlho by trvalo, kým by bol veľký zdroj kontaminovaný?
V združení sa bežne venujeme monitoringu vody. Raz sme robili monitoring kvality a čistoty Malého Dunaja, na ktorý sa napájajú čistiarne odpadových vôd z mnohých obcí. Zistili sme, že na niektorých miestach bola kvalita vody vychádzajúca z čistiarne úplne rovnaká ako tá, ktorá do nej pritekala. To znamená, že čistiarne v mnohých obciach na Žitnom ostrove sú úplne poddimenzované a každý ďalší developerský projekt môže situáciu iba zhoršiť. Veľmi by pomohlo, keby sa na Slovensku robil komplexný monitoring podzemných vôd a bolo by možné sledovať kontaminačné mraky.
„Veľkým problémom znečistenia vôd sú aj hnojivá a rôzne postreky proti škodcom či burine, ktoré používajú mnohí majitelia rodinných domov a záhrad.“
Ako vznikajú kontaminačné mraky?
Možno si ich predstaviť ako klasické mraky, ale pod zemou. Ak napríklad niekto skladuje vonku navoľno chemikálie a prší na ne, nebezpečné látky sa rozpúšťajú a prechádzajú do podzemia, kde sa vytvára kontaminačný mrak. Postupne sa posúva tým smerom, ako prúdi podzemná voda. Našťastie, cestou sa riedi, pretože inak by sme mali otrávené mnohé podzemné vrty alebo studne. No aj tak ich treba komplexne monitorovať.
V mestách, kde je chemický priemysel, sa takisto môže nachádzať veľa ohnísk kontaminácie. Nedá sa nespomenúť masívna kontaminácia PCB látkami na východe Slovenska. Ide o ekologickú záťaž v bývalej fabrike Chemko Strážske, ktorá sa nevyriešila ani za desiatky rokov. Tieto látky sú charakteristické tým, že sú perzistentné a nebezpečné pre zdravie človeka. Do Zemplínskej šíravy napríklad vtekajú cez malé potôčiky sedimenty, aj preto je tam zakázané konzumovať ulovené ryby. Neraz sa v nej však kúpu ľudia i malé deti, ktoré sa pritom môžu vody veľakrát napiť.
Čo môže urobiť pre ochranu vody každý z nás?
Annamarie Velič: Predovšetkým by sme mali rozmýšľať. Veľkým problémom znečistenia vôd sú aj hnojivá a rôzne postreky proti škodcom či burine, ktoré používajú mnohí majitelia rodinných domov a záhrad. Namiesto toho, aby sa napríklad prípravok proti slimákom rozsypal po celej záhrade, ho stačí vložiť do misiek, aby nepresakoval do podzemnej vody.
Mariana Repovská: V rámci našej osvety nechceme ľudí strašiť, ale ponúkať riešenia. V lete napríklad v záhrade mnohí využívajú bazény, z ktorých vodu bežne vypúšťajú na trávu. Neuvedomujú si, že celú sezónu do nich dávali chemikálie. Namiesto nich odporúčame použiť ozonizátor, ktorý vodu hygienizuje a je zdravšou alternatívou. Mnohí ľudia túžia po dokonalom trávniku, my však z viacerých dôvodov odporúčame skôr lúku. Rovnako je dobré nahradiť benzínovú kosačku elektrickou, pretože nielen benzín, ale aj olej z nej môže prenikať do pôdy.
Ako ste spomínali, v rámci ochrany vody robíte aj osvetu. Prečo?
Annamarie Velič: Stále ma dokáže prekvapiť, čo všetko sme schopní prehliadať a ignorovať. Na druhej strane mnohým chýbajú informácie. Dospelí často nechcú riešiť ťažké témy. Najmä ak sú neviditeľné. Lenže takým spôsobom problémy a ich negatívne dôsledky nevyriešime. Je dôležité robiť osvetu, pretože bez kvalitnej pitnej vody nikto z nás nedokáže existovať. Kvalita vody, ktorú pijeme, je existenčná téma, a preto je dôležité dohliadať na jej ochranu. Napokon, robíme to aj pre ďalšie generácie.
Za svoje osvetové aktivity ste tento rok získali od Nadácie VÚB aj envirocenu Atlas. Ako vám ocenenie pomohlo?
Mariana Repovská: Cena nás pohladkala, nakopla a utvrdila v tom, že to robíme dobre. Snažíme sa ísť hlbšie do tém, ktoré hýbu našou spoločnosťou. Pamätám sa ešte na našu prvú kampaň, ktorá vznikla práve v súvislosti so znečistením vody na Žitnom ostrove a do ktorej sa ako ambasádori zapojili aj známe herecké tváre. Ľudia nám dodnes potvrdzujú, že si ju pamätajú a téma ochrany vody v nich rezonovala.
Osvetu robíte najmä medzi deťmi na školách. Ako na ňu reagujú mladí?
Mariana Repovská: Deti majú úprimný pohľad na život. Na témy ochrany krajiny sa často pozerajú otvorenými očami a neraz ich úprimne trápia. Kým hľadajú riešenia a vedia byť aj kritické, neraz narážajú na názory dospelých, ako ťažko možno niečo zmeniť. Uvedomili sme si tak, že k dospelým sa najlepšie vieme dostať práve prostredníctvom detí. Aj preto robíme na školách mnohé osvetové aktivity, v rámci ktorých deťom a mladým vysvetľujeme princípy znečistenia vody. Na školy nosíme aj 3D modely znázorňujúce podzemné vody, ktoré si môžu vlastnými rukami premeniť, znečistiť alebo znova vyčistiť. Deti takýmto spôsobom zapájame do interaktívneho zážitku, aby si samy vyskúšali princíp znečistenia vody. Rozumejú tomu, že ide o krehkú tému, o ktorej potom doma často diskutujú s rodičmi.
Niektoré staršie deti preberajú skeptické názory dospelých. Iné sú nadšené rôznymi prístupmi a riešeniami. Je zaujímavé sledovať ich, ako spoločne diskutujú a rozmýšľajú, až mnohé zmäknú a tému uchopia inak. Uvádzame im aj konkrétne príklady, pri ktorých sa nás často so záujmom pýtajú: „Prečo ste to doteraz neriešili?“
Ponúkate ľuďom možnosť dať si otestovať vodu, ktorú pijú?
Annamarie Velič: Ak sa niekto chce uistiť o kvalite vody, ktorú pije, finančne môže prispieť na jej analýzu – či už individuálne, alebo sa spoločne poskladajú viacerí susedia v obci. Podarilo sa nám už analyzovať veľa studní v obciach a upozorniť občanov na to, aké látky majú vo vode. Robíme skríning pitnej vody, ktorý skúma viac ako 300 látok. Ak sa v blízkosti nachádza družstvo, robíme aj skríning na pesticídy. Analýzami vody sme už natrafili na rôzne formy znečistenia. V rámci monitoringu jedného miesta sme štyrikrát po sebe našli vo vode veľké dávky drog. Bežné bývajú aj antibiotiká.
Mariana Repovská: Existuje metóda na detekciu pesticídov v podzemných vodách, keď sa robia tzv. monitorovacie vrty, do ktorých sa ponoria tzv. pasívne sorbenty. Sorbent na seba niekoľko mesiacov viaže pesticídy, kým je ponorený vo vode. Po vytiahnutí sa následne analyzuje. Takéto testovanie by na Slovensku veľmi pomohlo. Aspoň pre Žitný ostrov alebo tam, kde sú veľké vodné zdroje, pretože takýmto spôsobom by sme mohli priebežne sledovať, či nedochádza ku kontaminácii pesticídmi.
Čo je väčšou hrozbou – možná strata prístupu k pitnej vode alebo jej znečisťovanie?
Mariana Repovská: Riziko vysychania tu stále je a mnohí sme toho boli svedkami. Na Slovensku máme šťastie, že máme plnú „vaňu vody“, ktorá je v stredoeurópskom regióne skutočne jedinečná, a našou zodpovednosťou je ju chrániť. Ak vodu znečistíme, budeme ju musieť prácne filtrovať a chemicky čistiť. Už nikdy nebude taká čistá a zdravá ako ju máme dnes. Aj preto chceme pokračovať vo svojich aktivitách a zapájať do osvety ďalšie obce a školy, ktoré sa môžu prihlásiť prostredníctvom našej webovej stránky.
