Pavel Bogacz je husľový virtuóz, ktorý pôsobí ako prvý huslista v Slovenskom komornom orchestri. Okrem toho je koncertný majster komorného orchestra Sinfonietta Bratislava, v rámci ktorého sa snaží rozvíjať vzťah mladých ľudí k vážnej hudbe. Vďaka majstrovským kurzom, ktoré organizuje na Slovensku, dostávajú študenti hudby odborné rady od tých najúspešnejších virtuózov a hudobníkov z celého sveta, ktorých koncertné kalendáre sú plné aj na niekoľko rokov dopredu.
Rozličné formy vzdelávania podporuje aj Nadácia VÚB. Prostredníctvom partnerských grantov poskytuje financie rôznym spoločenskozodpovedným projektom. Patria k nim aj majstrovské kurzy, v rámci ktorých si slovenskí huslisti obohacujú svoju prax o hodiny vedené svetovými virtuózmi. S organizátorom Pavlom Bogaczom sme sa rozprávali o potrebe rozvíjať mladé talenty aj o rozdieloch vo vnímaní vážnej hudby doma a v zahraničí.
Prečo organizujete Majstrovské kurzy svetových virtuózov na Slovensku?
Inšpiráciou mi boli majstrovské kurzy určené pre hudobníkov, ktoré sa organizujú v zahraničí. Sám som mal možnosť zúčastniť sa na podobných projektoch ešte počas mojich štúdií. Z vlastnej skúsenosti viem, akou veľkou nadstavbou vo vzdelaní mi boli tieto aktivity. Ak sa chcel študent zúčastniť na takomto projekte, musel vycestovať do zahraničia, lebo u nás na Slovensku sa nič podobné nekonalo.
Samozrejme, je veľmi dôležité, kto majstrovský kurz vedie. Naším cieľom je oslovovať slávnych aktívnych huslistov, ktorí sú známi ako sólisti po celom svete a pedagogickej činnosti sa venujú popri koncertovaní. Nemajú len obdivuhodné teoretické vedomosti, ale najmä obrovské skúsenosti z koncertných pódií, preto sú podľa mňa tými najpovolanejšími na skutočný majstrovský kurz.
Podľa čoho vyberáte, koho oslovíte?
Je veľmi náročné osloviť svetoznámeho umelca. Umelci majú svoje koncertné agentúry, ktoré ich zastupujú vo všetkých umeleckých aktivitách. Tieto agentúry si striktne vyberajú, s kým budú spolupracovať a s kým nie. Je úplne bežné, že umelci majú svoj koncertný kalendár plný aj na niekoľko rokov dopredu.
Vnímam ako malý zázrak, že sme zatiaľ každý rok pre náš projekt získali svetoznámeho umelca. Keď si spätne uvedomím, čo sa nám podarilo, sám tomu niekedy nemôžem uveriť. Snažíme sa vyberať rôznych huslistov, lebo k dokonalosti, samozrejme, nevedie len jedna cesta. Tých ciest je veľa a mám veľkú snahu ukázať študentom na Slovensku čo najviac možností, spôsobov hrania a interpretácie hudby.
„Je úplne bežné, že umelci majú svoj koncertný kalendár plný aj na niekoľko rokov dopredu.“
Na Slovensku sme už mali vďaka majstrovským kurzom aj jednu z najvýznamnejších huslistiek na svete – Midori, predtým aj svetovo známu huslistku Alexandru Soumm. Ako sa im pracovalo so slovenskými huslistami?
Všetci títo veľkí umelci, ktorí k nám na Slovensko pricestovali viesť majstrovské kurzy, boli v prvom rade úžasní z ľudskej stránky. Počas lekcií vždy prevládala priateľská, skoro až rodinná atmosféra, z čoho som mal hádam najväčšiu radosť. K našim študentom umelci vždy pristupovali veľmi zodpovedne a snažili sa im posunúť čo najviac zo svojich vedomostí a zo svojho umenia. A, naopak, za tie roky už študenti získali dôveru k nášmu projektu, tešia sa na stretnutie so slávnymi umelcami. Nemajú obavy, či už sa prihlásiť, aktívne zahrať, alebo sa pýtať na všetko, čo ich zaujíma.
Ktorý virtuóz na vás počas kurzov najviac zapôsobil a čím?
Táto otázka je pre mňa veľmi ťažká, lebo sa bavíme o tých najlepších umelcoch na svete. Každý z nich je absolútne jedinečný a z umeleckej stránky, dovolím si tvrdiť, dokonalý. V rámci majstrovských kurzov a vzdelávacieho rozmeru projektu na mňa veľmi zapôsobili Ilya Gringolts, Renaud Capuçon a Midori. Majú obrovské skúsenosti s mladými huslistami, presne vedeli, čo dokáže mladému umelcovi pomôcť, ku každému študentovi pristupovali iným spôsobom a vďaka tomu v relatívne krátkom čase dokázali zmeniť a zdokonaliť hru mladého huslistu.
Aké sú reakcie zúčastnených? Je o kurzy veľký záujem?
O kurzy je od prvého ročníka obrovský záujem, tak zo strany študentov, ako aj pedagógov. Študenti konzervatórií cestujú na naše jednodňové podujatie z celého Slovenska, neváhajú vstávať veľmi skoro ráno, aby boli včas v koncertnej sieni a počúvali majstrovské kurzy. Ozývajú sa nám študenti z Českej republiky, Maďarska, Rakúska i Nemecka. Mám z toho obrovskú radosť. Pred pár rokmi by som neveril, že projekt by mohol mať taký veľký ohlas.
Ste skúsený virtuóz, vediete orchester Sinfonietta Bratislava, ste prvý huslista v Slovenskom komornom orchestri. Čo kurzy a stretnutia s inými virtuózmi dávajú vám?
Sám seba by som hodnotil ako komorného hráča. Veľmi rád spolupracujem s inými hudobníkmi, pracujem v komornom orchestri, hrávam často s klaviristom, v klavírnom triu, v kvartete. Veľmi ma to baví. To súvisí aj s vašou otázkou − je pre mňa neskutočné z pozície huslistu spoznať zblízka tieto osobnosti. Mám veľké šťastie, lebo s týmito huslistami trávim veľa času, a tak ich mám možnosť spoznať aj bližšie. S mnohými sme priatelia a sme aj naďalej v kontakte. Títo ľudia sú mimoriadne inteligentní, vzdelaní, rozhľadení. Myslím, že tie stretnutia ma zmenili aj z osobnostného hľadiska, veľmi veľa som sa od nich naučil.
Vo svojej tvorbe prepája temnotu s farbami a prostredníctvom fantazijných postáv reflektuje problémy spoločnosti. Maliar Erik Šille začínal tvoriť pred rokmi. V čase, keď digitálny svet nemal takú silu, inšpiráciou mu bola elektronická hudba aj sci-fi témy. Dnes patrí k najúspešnejším maliarom strednej generácie, no ako porotca súťaže Maľba priznáva, že rokmi je kritickejší, a to najmä k sebe.
O hodine so svetovým virtuózom hovoríte ako o „master class“. Ako prebieha? Pre koho je určená?
Koncertná sieň je zaplnená do posledného miesta, je plná mladých študentov hudby, pedagógov, hudobníkov. Svetoznámy huslista postupne spolupracuje s piatimi až siedmimi vopred vybranými mladými huslistami, z ktorých každý dostane šancu zahrať pred ním na husliach. Husľový virtuóz s nimi následne konzultuje ich hru. Dostávajú rady, ktoré sa týkajú všetkých stránok ich hry − od správneho držania huslí cez techniku až po spôsoby interpretácie. Tento proces je veľmi zaujímavý aj pre všetkých zúčastnených poslucháčov a pedagógov v koncertnej sieni. Niekedy stačí naozaj veľmi málo a študent dokáže zmeniť veľa vecí, ktoré mu pomôžu napredovať.
Sám ste ako virtuóz precestovali poriadny kus sveta a koncertovali na rôznych hudobne významných miestach. Je rozdiel medzi tým, ako ľudia vnímajú vážnu hudbu u nás na Slovensku a v zahraničí?
Určite áno. Publikum je iné napríklad v Japonsku a iné v Amerike, prípadne v rôznych krajinách Európy. Na koncertoch v Japonsku je publikum často mimoriadne pripravené, poznajú skladby, ktoré zaznejú, naštudujú si podrobne životopis umelcov, veľmi si cenia aj stretnutia s umelcami po koncerte. Tešia sa z koncertov a majú radi klasickú hudbu, ku ktorej sú vedení už od mala.
Pred pár dňami som sa vrátil zo Šanghaja, kde som mal sólový recitál v slávnej koncertnej sieni v Shanghai Oriental Art Center. Koncertná sieň bola do posledného miesta zaplnená, v publiku prevažovala mladá generácia a reakcie na koncert boli veľmi živé a spontánne – publikum tlieskalo po každej časti skladby, na konci koncertu si vyžiadalo viacero prídavkov. Takúto atmosféru mám na koncertoch rád, lebo vďaka nej sa dá veľmi jednoducho z pódia komunikovať s publikom, čo si myslím, že je na koncertoch hádam to najdôležitejšie. Na Slovensku je publikum tiež veľmi vnímavé, pozorné a myslím si, že aj v klasickej hudbe vzdelané.
„Na koncertoch v Japonsku je publikum často mimoriadne pripravené, poznajú skladby, ktoré zaznejú, naštudujú si podrobne životopis umelcov, veľmi si cenia aj stretnutia s umelcami po koncerte.“
Máte pocit, že slovenskí hudobníci majú čo ponúknuť zahraničnej scéne?
Máme veľmi veľa špičkových umelcov, ktorí pôsobia v zahraničí. Robia nám skvelé meno vo svete a v mnohých prípadoch sa stáva, že o nich na Slovensku v podstate ani nevieme. Je to obrovská škoda, keďže práve títo umelci by mohli byť veľkými vzormi pre našich mladých hudobníkov.
V hudobnom svete sa pohybujete roky. Majú podľa vás dnešní mladí ľudia záujem o klasickú hudbu?
Majú. Niekedy nie je úplne jednoduché, aby na prvé počutie túto hudbu pochopili a dokázali celý priebeh koncertu vnímať. Nie je to jednoduché ani pre dospelého človeka. Je to však v poriadku a je to prirodzené. Samotní hudobní skladatelia s týmto faktom počítajú, pri samotnom zrode, resp. komponovaní hudobného diela. Ja sa z tohto dôvodu vždy snažím prispôsobiť program koncertu publiku, ktoré sa na koncerte zúčastní. Často sa snažím medzi jednotlivými skladbami povedať niečo k interpretovaným dielam, pretože viem, že publikum potom danú skladbu inak počúva. Veľmi dôležité sú kontexty vzniku skladby, obdobie, pohnútky skladateľa skomponovať dané hudobné dielo. Publiku to veľmi pomáha chápať koncert.
Zlepšuje sa u nás podpora vážnej hudby? Majú mladí ľudia na Slovensku dostatočný priestor a možnosti na vzdelávanie?
Na Slovensku je veľa mladých pedagógov, ktorí sú skutočne vynikajúci, najmä na základných umeleckých školách. Mám radosť, keď počujem, že sa tieto umelecké školy opäť začínajú zapĺňať a je veľký záujem učiť sa hrať na hudobnom nástroji.
Kedysi patrilo absolvovanie základnej umeleckej školy k všeobecnému vzdelaniu, takmer každý žiak sa učil hrať na nejakom nástroji. Malo by byť podľa vás takéto vzdelanie súčasťou všeobecného prehľadu?
Samozrejme. Dnes je však veľmi náročná doba pre mladých ľudí, pretože je veľa možností rôznych aktivít. Hra na hudobnom nástroji vyžaduje mimoriadnu trpezlivosť, nestačí len nadšenie a láska k hudbe. Stáva sa tiež, že dieťa začne chodiť na hudobný nástroj a v krátkom čase si to rozmyslí, pretože veľmi rýchlo zistí, že to nejde samo. Začiatky bývajú najťažšie. Na hudobnom nástroji treba každý deň cvičiť a tejto činnosti treba venovať skutočné sústredenie.
Tento proces sa nedá obísť, skrátiť ani urýchliť. Je to o talente − danosti dieťaťa, vytrvalosti − vlastnosti dieťaťa a o správnom systematickom štúdiu, čiže aj o pedagógovi. Ak však dieťa pri štúdiu hudby vydrží, čoskoro ju spozná aj z opačnej strany, zo strany interpreta a z koncertného pódia. Je oveľa intenzívnejšie hudbu ľuďom prinášať, ako byť „len“ poslucháč v koncertnej sieni a hudbu prijímať.
Môžu si hodiny so svetovými virtuózmi dovoliť aj základné umelecké školy?
Základné umelecké školy ani iné vzdelávacie inštitúcie u nás na Slovensku skutočne nemajú šancu usporiadať podobné Majstrovské kurzy svetových virtuózov. My sa zameriavame na tú najvyššiu ligu svetových umelcov a už len jedna hodina, resp. jedna lekcia sa pohybuje v stovkách či tisícoch eur.
Sme preto mimoriadne vďační, že sa nám podarilo získať pre všetkých mladých umelcov na Slovensku podporu Nadácie VÚB, ktorá nás v našom snažení od začiatku podporovala. Je to obrovský prínos pre napredovanie umeleckého vzdelávania, ako aj pre následný rozvoj kultúry na Slovensku.
Kam by ste chceli majstrovské kurzy v budúcnosti posunúť?
Chcel by som pokračovať v ceste, ktorou sme sa vydali. Nepoľaviť z maximálnych nárokov, zachovať si najvyššiu úroveň, pozývať skutočne len tých najlepších umelcov, dávať aj naďalej šancu mladým hudobníkom, inšpirovať ich a pomôcť im v ich životných cestách.
Sledujete aktivity absolventov kurzov aj po ich ukončení? Sú medzi nimi aj úspešní ľudia?
Áno, sledujem. Mám obrovskú radosť, keď sa podarí niekomu z našich aktívnych účastníkov dosiahnuť v kariére úspech, prípadne umelecký posun. Tých úspešných ľudí je skutočne veľa a za všetkých spomeniem huslistku Natáliu Nagyovú. Táto mladá huslistka sa zúčastnila hneď na našich prvých majstrovských kurzoch, ktoré boli s Julianom Rachlinom. Po týchto kurzoch išla študovať z Prahy do Nemecka a v súčasnosti je členkou Bamberger symphoniker, čo je jeden zo skutočne najlepších orchestrov v Európe.
