Ak pamiatka nie je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, pravdepodobne ju čaká nemilý osud. Zanedbaného dedičstva a kultúrnych krás máme na Slovensku dosť, príkladom sú prícestné kríže, ktoré opustené chátrajú, hoci sú súčasťou našej histórie a kultúry. Vďaka organizácii Karpatské drevené cerkvi sa pamiatkam s podobným osudom darí navracať život. Krok za krokom, s pomocou a ochotou dobrovoľníkov, ktorým nie sú ľahostajné.
Cieľom neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi je od roku 2012 na východe Slovenska obnovovať významné interiérové a exteriérové pamiatky a drevené kostoly, ktoré nie sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, a preto ich rekonštrukcia nebola financovaná z verejných zdrojov. S ochotou dobrovoľníkov sa organizácii podarilo opraviť vyše dvestoročné drevené chrámy v Inovciach, Topoli či Šmigovci v okresoch Snina a Sobrance.
Prostredníctvom remeselných workshopov zameraných na drevo, kameň a slamu opravujú aj vybrané pamiatky, pamätihodnosti či objekty tradičnej architektúry v okolí Sniny. Komunitný projekt Aby remeslo žilo, vďaka ktorému získavajú dobrovoľníci praktické a odborné zručnosti potrebné pri obnove pamiatok, podporila aj Nadácia VÚB.
Pamiatky, ktoré opravujú, nemajú väčšinou svojho majiteľa, preto sú dlhodobo neudržiavané. „Prícestné kríže alebo, ako sa u nás nazývajú, Božie muky majú svoj zvláštny osud. Väčšinou ich postavili alebo dali postaviť ľudia z vďaky za niečo,“ vysvetľuje Galandová. „V našom regióne nepoznám žiaden kríž, ktorý by bol vlastníctvom niekoho. Aj preto kríže chátrajú. Potomkovia tých, čo ich dali postaviť, už často nežijú. V malých obciach, kde žijú väčšinou len dôchodcovia, je situácia veľmi ťažká. Na druhej strane kríže tvoria neoddeliteľnú súčasť pamäte krajiny. Je to znak, že v danej krajine bol človek kresťan už dávno,“ dodáva.
Nevhodné materiály a techniky pamiatkam škodia
Daniela Galandová priznáva, že počas remeselného kurzu zameraného na opravu pamiatok z kameňa sa orientujú nielen na to, ako jednotlivé časti opraviť, ale aj na vysvetlenie toho, čo pamiatke škodí a čo nie. Stáva sa, že ľudia bez odborných zručností s cieľom pomôcť objektu svojím zásahom skôr uškodia. „Najväčším problémom nie je ani tak zub času na starých pamiatkach, niekedy aj vyše 200-ročných krížoch či Božích mukách, ale skôr použité nevhodné techniky a materiály.
Napríklad latexové farby, ktoré nedýchajú,“ hovorí Galandová. „Miestnych ľudí mrzí, keď kríže chátrajú, začnú s ich opravou sami z vlastných peňazí. Žiaľ, často aj neodborne, niekedy dokonca na kríž natiahnu fasádnu omietku a prekryjú dôležité údaje,“ vysvetľuje.
Kurzy pod odborným dohľadom majú záujemcov naučiť, ako sa o pamiatku vhodne starať. „Náplňou kurzu zameraného na kameň bolo získať poznatky o použití správnych materiálov aj správnej techniky reštaurovania pamiatok z kameňa, najmä z pieskovca. Kurz trval takmer tri týždne, no robili sme si prestávky, keď materiál schol,“ približuje riaditeľka. „Kamenárske kurzy prebiehajú na viacerých miestach, priamo v teréne, lebo technicky nie je možné, resp. vhodné pamiatku kvôli reštaurovaniu premiestňovať do ateliéru. Kurz vedie akademický sochár Martin Kutný z Bardejova, ktorý je členom Komory reštaurátorov,” dodáva.
Pamiatky na reštaurovanie vybrali ľudia
Prícestné kríže a podobné objekty nie sú chránené zákonom, preto je cesta k odborným opravám náročná. „Keďže nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami, prakticky sú vyradené z možnosti získať podporu na svoju obnovu, ale práve tieto diela sú často dôležitými míľnikmi v histórii regiónu a majú potenciál na rozvoj kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu. Je preto nevyhnutné, aby sme ich zachovali,“ hovorí o zmysle projektu Galandová.
Ruku k dielu môže priložiť každý
Organizácii Karpatské drevené cerkvi sa darí rekonštruovať pamiatky po celom východnom Slovensku. Za myšlienkou stoja ľudia, ktorým záchrana pamiatok nie je ľahostajná a bez ich nadšenia by sa realizácia projektov možno nikdy neuskutočnila. Vďaka remeselným kurzom, ktoré organizácia pre ľudí usporadúva, môže ruku k dielu priložiť každý. „Ktokoľvek, kto má záujem, môže prísť pomôcť s obnovou.
Kurzy sú bezplatné, väčšinou sa do nich prihlasujú ľudia z obcí, kde sa pamiatka nachádza. Chceli sme docieliť, aby sa miestni ľudia naučili správne udržiavať pamiatku. Momentálne prebiehajú prvé kurzy zamerané na opravu pamiatok z kameňa a dreva. Až do konca októbra sa konajú v obciach Šmigovec, Kolbasov a Topoľa,“ hovorí riaditeľka organizácie Karpatské drevené cerkvi Daniela Galandová.
Jedným z čerstvo opravených diel je pieskovcový kríž v obci Kolbasov, ktorý bol postavený v roku 1897. „Ešte stále je na ňom čitateľný text v azbuke. Skelet kríža bol však poškodený, praskal a trhliny zvyšovali riziko postupného odpadnutia samotnej hmoty. V rámci reštaurovania boli odstránené nevhodné latexové farby, pre ktoré pieskovec nedýcha. Kameň bol impregnovaný špeciálnym petrifikačným roztokom, ktorý ho spevní.
Chýbajúca kamenná hmota bola doplnená minerálnym kompozitom rovnakej štruktúry ako originál,“ opisuje proces opravy Galandová. Nápis v azbuke hovorí: Pieskovcový kríž z lokálnych lomov na konci obce dal v roku 1897 postaviť Gedeman. Viac o jeho príbehu miestni nevedia, nie je známe, kto bol Gedeman, ani dôvody, prečo ho dal postaviť. Je však jasné, že išlo o nejakú významnú príležitosť, lebo postavenie kríža bolo v tom čase dosť nákladné.
Zachovávať naše kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie by malo byť samozrejmosťou. Najmä, ak ide o pamiatky svetového významu. Pozrite, ako sa podarilo obnoviť súsošie Kalvárie, ktoré v 16. storočí vzniklo v dielni jedného z našich najslávnejších sochárov Majstra Pavla z Levoče.
Organizácia iniciovala aj verejné hlasovanie o tom, ktoré dielo opraviť. „Prvé miesto v hlasovaní verejnosti získal pieskovcový kríž pri drevenej gréckokatolíckej cerkvi Nanebovstúpenia Pána, postavený veriacimi v Šmigovci. Je mladší ako ten v Kolbasove, čitateľné je už len meno Bilec a rok 1896, ktorý bude pravdepodobne rokom jeho zhotovenia. Časť s cennými údajmi, kto dal kríž v minulosti urobiť, sa postupne rozpadáva, ale vhodným odborným zásahom a použitým materiálom možno tento proces zvrátiť,“ hovorí.
Treťou pamiatkou, ktorú sa podarilo počas prvých kurzov opraviť, je pomník v obci Topoľa. „Ide o náhrobný kameň gréckokatolíckeho kňaza Vasiľa Duchnoviča, ktorý pôsobil vo farnosti Topoľa v tunajšom drevenom chráme sv. Michala Archanjela zo 17. storočia v rokoch 1733 až 1746. Vasiľ Duchnovič bol pradedom Alexandra Duchnoviča − národného buditeľa Rusínov, ktorý sa v obci Topoľa narodil. Kameň, ktorý bol poškodený pravdepodobne pri údržbe cintorína, sme mechanicky vyčistili, zlepili a chýbajúcu hmotu doplnili minerálnym kompozitom,“ vysvetľuje Galandová.
Po oprave prvých troch pamiatok je teraz na rade oprava drevených zvoníc, ktoré sa budú obnovovať pod dohľadom odborníkov počas workshopov. Daniela Galandová priznáva, že ich občianske združenie má mnoho plánov. „Plánujeme zriadenie sociálneho podniku, aby sme boli v regióne sebestační pri opravách a údržbe, aby sme nemuseli platiť drahé cudzie firmy, ale aby domáci opätovne získali zručnosti a s nimi aj pracovné príležitosti.“
