Pôvodom siaha do 13. storočia, no jeho najstaršej histórii sa venuje len málo prameňov, preto je jeho takmer osemstoročná existencia zahalená rúškom tajomstva. Hoci je Lietavský hrad najrozľahlejším hradom v Žilinskom kraji, dlhé roky sa mu nevenovalo veľa pozornosti. Všetko sa zmenilo s príchodom nadšených aktivistov, ktorí sa už takmer 20 rokov o hrad starajú a neustále prichádzajú s nápadmi, ako ho zachovať a prilákať naň čo najširšiu skupinu ľudí.
Potrebu zachovania historického dedičstva a jeho unikátnosť si uvedomuje aj Nadácia VÚB. Prostredníctvom Zamestnaneckých grantov poskytuje finančnú podporu spoločensko-prospešným projektom z celého Slovenska, do ktorých sa zapájajú aj samotní zamestnanci VÚB. Naposledy získalo Združenie na záchranu Lietavského hradu finančnú podporu od Nadácie VÚB práve vďaka tomuto grantovému programu.
Lietavský hrad sa nachádza asi desať kilometrov od Žiliny, medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Na konci 13. storočia mal Lietavský hrad podobu štvorpodlažnej štvorcovej veže s hradbou a s menším palácom. Jeho história sa spája s rodinami Balašovcov, Bebekovcov, Kinižiho, Kostkovcov, Thurzovcov. Využíval sa aj ako sídlo vojakov či archív. Dnes patrí k najväčším a k najkrajším zachovaným zrúcaninám na Slovensku.
Unikátny vďaka remeslu starých majstrov
„Hrad ponúka pôsobivé rozhľady do širokého okolia a silné dojmy pri prehliadke jeho exteriérov, ale i interiérov,“ hovorí Jaroslav Mitterpach zo Združenia na záchranu Lietavského hradu, ktoré už od roku 1999 pracuje na zachovávaní významnej pamiatky.
V minulosti bol hrad zrúcaninou bez sprístupneného interiéru, no vďaka združeniu v ňom dnes už funguje expozícia. „V interiéri stredného hradu sa nám podarilo sprevádzkovať prvé expozičné priestory, kde prezentujeme históriu hradu, nálezy i repliky dobových predmetov a zbraní. V hradnej pivnici ponúkame návštevníkom oddych, ale i úkryt pred nepriazňou počasia.
Niektoré menšie časti hradu sú dočasne neprístupné z dôvodu prebiehajúcich konzervačných prác či archeologických výskumov. V dolnom hrade sa nachádzajú viaceré miesta vhodné na táborenie, kde je pokoj, ohnisko a trávnatá plocha pre stany,“ hovorí o súčasnom používaní Jaroslav Mitterpach.
V roku 2009 bol hrad zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete. Unikátnosť hradu spočíva najmä v jeho kompozícii, histórii, ale aj v množstve zachovaných stavieb a detailov. „Napriek tomu, že po opustení hradu bola jeho stavba čiastočne rozobratá na stavebný materiál, zostalo tu mnoho objektov, ktoré môžeme dodnes obdivovať. O kvalite prác starých majstrov svedčí aj to, že mnohé múry sú zachované v pôvodnej výške,“ objasňuje Mitterpach.
Prvé známe príbehy Spišskej Kapituly siahajú do 13. storočia, no zachované stavby a cenný interiér pamiatky nám poskytujú pútavý pohľad do histórie cirkevného života na Spiši. Spišskú Kapitulu sme navštívili, aby sme sa dozvedeli viac o jej unikátnosti aj potrebe zachovať to najcennejšie.
Hradby doteraz ukrývajú niekoľko klenotov v podobe dosiaľ zachovaných starobylých nápisov. Z roku 1568 a z obdobia vlády Františka Thurza pochádza latinský citát rímskeho spisovateľa Publia Terentia Afera (Ústupčivosť priateľov, pravda nenávisť plodí, roku pána 1568) umiestnený nad klenbou okna južnej citadely.
Príbeh ako z rozprávky má aj pieskovcový erb Pavla Kinižiho, ktorý ešte stále zdobí stredný hrad. Ide o erb niekdajšieho majiteľa hradu. Išlo o syna chudobného mlynára, ktorý sa pridal do kráľovského vojska. Podľa legendy Pavol ešte ako syn mlynára ponúkol okolo prechádzajúcemu kráľovi pohár vody a namiesto podnosu ho priniesol na mlynskom kameni. Kráľ si všimol jeho silu a vzal ho do služby do svojho pluku.
Bol členom Čierneho pluku Mateja Korvína, neskôr sa stal samostatným a veľmi úspešným vojenským veliteľom. Po vyhratej bitke pri Vratislave dostal Pavol od Mateja Korvína za odmenu za vojenské zásluhy hrad Lietavu, 26 obcí a polovicu mýta Kysuckého Nového Mesta.
Od úkrytu pastierov k bodu záujmu zahraničných turistov
Novodobá história hradov či zrúcanín býva väčšinou smutným príbehom. Jasne vidieť, ako niekdajšia sláva majestátnych a dôležitých stavieb hasne a dostáva sa na okraj záujmu.
„Hrad býval kedysi miestom, ktoré navštevovali pastieri, podivíni a trampi. Neskôr, s rozvojom turizmu, sa o hrad začali zaujímať turisti, ktorí sa tu predierali divokými kríkmi a tí odvážnejší tu zvykli aj prenocovať. Neskôr sa zdvihla vlna záujmu o hradné zrúcaniny a aj vďaka činnosti združenia sa Lietavský hrad spopularizoval medzi širokou verejnosťou.
Hrad už nenavštevujú len turisti, ale aj rodiny s deťmi, športovci na bicykloch, bežci alebo bádatelia histórie,“ približuje posledné roky existencie hradu Mitterpach.
V poslednom období sa zvýšil aj záujem turistov zo zahraničia, ktorí chodia do neďalekého kúpeľného mestečka Rajecké Teplice. Pravidelne hrad navštevujú turisti z Česka, Poľska, Nemecka, Rakúska, Maďarska, ale aj z Južnej Kórey.
Na Lietavskom hrade sa pravidelne organizujú rôzne podujatia. Tento rok sa na nádvorí konalo napríklad historické valentínske podujatie, na Deň detí cesta rozprávkovým lesom. V auguste hrad čaká aj vlastný mini festival, keď sa počas Noci hradných zrúcanín stane dejiskom rockových koncertov. Prvého septembra sa bude konať Deň otvorených dverí, počas ktorého si budú môcť návštevníci pozrieť všetky sprístupnené časti hradu, ale aj vystúpenia historických skupín či hudobný program. V decembri nebudú chýbať ani štefanské oslavy či silvestrovské posedenie.
Drobné opravy za vlastné, smelšie zásahy vďaka príspevkom
Revitalizácia, vytvorenie expozície, pravidelné podujatia a záujem o hrad zo strany širšej verejnosti by neboli možné bez dlhoročných aktivít miestneho združenia. Jeho fungovanie priblížil Jaroslav Mitterpach: „Združenie vzniklo spojením fanúšikov hradu, ktorí sa radi stretávali na hrade, občas sme tu pokosili či odniesli odpadky. Neskôr nám zišla na um myšlienka založiť združenie a venovať sa ruine hradu na vyššej úrovni s tým, že hrad sa bude zachraňovať a bude snaha získať na opravu hradu financie.
Z romantickej predstavy, že hrad sa o pár rokov zachráni a zastreší s pomocou veľkých donorov, vzišlo a zistili sme, že hrad musíme zachraňovať my, a to postupne a konzervačnou metódou. Teda žiadne smelé špicaté strechy, ale konzervácia zrúcaniny s ohľadom na jej siluetu a estetiku v krajine.“
Najskôr sa drobné opravy financovali z vreciek členov združenia, neskôr pribudli aj prvé dotácie sponzorov. „V roku 2003 sme mali prvý workshop, kde sme zachraňovali kavernami ohlodané múry, ktoré, nebyť nášho zásahu, by tu dnes už neboli. Postupne sme sa naučili získavať dobrovoľníkov a podporu ministerstva kultúry, ale aj rôznych malých firiem i väčších firemných nadácií. Úzkou spoluprácou s pamiatkarmi, s projektantmi, so statikmi alebo záhradnými architektmi dávame ruine tvar, ktorý je pôsobivý a vkusný.“
Opravy starých múrov, oddychová zóna či záchrana cennosti
Jedným z partnerov revitalizácie hradu je aj Nadácia VÚB, ktorá jeho obnovu podporuje už niekoľko rokov. Vďaka podpore nadácie sa dosiaľ podarilo zakonzervovať východnú stenu Kinižiho paláca s priľahlým koridorom. Podporila aj sériu workshopov, ktorej výsledkom bola stabilizácia južného líca pravouhlého bastiónu a vytvorenie oddychovej zóny, vyhliadky a táboriska.
Upravenú oddychovú zónu si užívajú turisti, rodiny s deťmi, tínedžeri, bežci či cyklisti. „Trampi a batôžkari zvyknú na hrade v týchto oddychových zónach aj táboriť, prenocovať pred ďalším pochodom po hrebeni Strážovských vrchov,“ hovorí domáci.
„Tento rok sme vďaka Nadácii VÚB spustili prázdninovú sériu workshopov pre dobrovoľníkov, kde pod vedením murára zakonzervujú dolnú hradbu, ktorá lemuje príjazdovú cestu na hrad. Zriadime pod ňou bezpečné posedenie, pretože doteraz tam turisti sedávali priamo pod múrom, z ktorého mohli kedykoľvek padať skaly,“ prezrádza plány Jaroslav Mitterpach. Okrem toho sa pripravuje aj špeciálny kachliarsky workshop.
„Nadácia VÚB nám umožnila splniť náš sen, oživiť farskú pec. Príbeh záchrany farskej pece sa začal v roku 2008, keď developer nákupného centra v Žiline zbúral pamiatku − žiIinskú faru napriek protestom pamiatkarov i verejnosti. Deň pred zbúraním sa nám podarilo z budovy zachrániť kachľovú pec. Túto secesnú kachľovú pec postavíme a sfunkčníme v kastelánskej izbe Lietavského hradu,“ hovorí Mitterpach.
Budúcnosť? Elektrina, rozhľadňa aj strecha
Združenie sa však nestará len o propagáciu hradu a zháňanie sponzorov, ale vedie aj samotné práce, organizuje vzdelávacie workshopy, najíma firmy a živnostníkov, ktorí ovládajú historické remeslá, a v súlade s metodikou pamiatkovej obnovy opravujú hrad. „Bez pomoci zanietených dobrovoľníkov by to nešlo. Hrad je veľká stavba a už len bežná údržba zhltne veľa úsilia, nehovoriac o oprave narušených múrov alebo budovanie potrebnej infraštruktúry,“ zdôrazňuje aktivista.
Dobrovoľníci pracujú na príprave bleskozvodu, čistení hradnej studne, oprave lesnej cesty na hrad. Všetky práce musia prebiehať v súlade s pravidlami pamiatkovej obnovy. Opravy múrov si vyžadujú pomoc statikov, horolezcov, ktorí upevňujú lešenie na skalných zrázoch.
Hoci sa združeniu podaril ohromný kusisko roboty, s aktuálnym stavom sa rozhodne nemienia uspokojiť. „Chceme zastrešiť hlavnú vežu a osadiť tam bleskozvod. Prebieha aj elektrifikácia hradu. Plánujeme vyčistiť studňu a dopracovať sa k živej vode. Budeme pokračovať aj v konzervácii palácových stien, hradieb i kaplnky. Plánujeme vytvoriť bezpečné zóny oddychu a táboriská na dolnom hrade. V strednom hrade už teraz prevádzkujeme expozičné priestory a v budúcnosti chceme v hornom hrade vytvoriť rozhľadňu,“ prezrádza plány nadšenec.
