Navštevujú rodiny v osadách a vzdelávajú rómske deti. „Starostlivosť o malé deti je pre každú matku citlivá téma,” hovorí mentorka projektu Cesta von

Pomáhajú vzdelávať deti v troch rómskych osadách na Slovensku. Na miestach, kde chudoba berie to, čo je pre mnohých samozrejmé. Združenie Cesta von sa prostredníctvom raného vzdelávania, ktoré prebieha do troch rokov, snaží deťom vytvárať predpoklady na spokojný a úspešný život. Projekt je výnimočný aj v tom, že deťom sa venujú omamy, rómske ženy, ktoré v blízkosti rómskych osád žijú a rodiny poznajú osobne.

Rodinám v Zborove, Kecerovciach a Muránskej Dlhej Lúke sa v rámci združenia Cesta von venuje päť omám a tri mentorky. Kým v maďarskom jazyku znamená omama stará mama, omamy v projekte Cesta von nie sú príbuzné rodiny. S rodinami však majú veľa spoločného. Sú to rómske ženy, ktoré učia deti a mamy v domácom prostredí priamo vo vylúčených komunitách, odkiaľ aj ony samy pochádzajú. Na to, aby mohli deti vzdelávať, absolvujú špeciálny vzdelávací tréning a ich najbližšou odbornou a ľudskou oporou sú mentorky, ktoré sa im dlhodobo venujú.

O tom, ako funguje vzdelávanie rómskych detí priamo v rodinách a ako sa omamy vzdelávajú, sme sa rozprávali s mentorkou Jankou Bayerlovou a omamou Sandrou Giňovou, ktoré pôsobia v Zborove na východnom Slovensku.

Zmysluplnosť projektu a potrebu vzdelávania naprieč všetkými komunitami si uvedomuje aj Nadácia VÚB. Preto aktivity združenia Cesta von podporila v rámci programu Zamestnanecké granty.

Vývoj mozgu v prvých troch rokoch je veľmi dôležitý

Dlhodobou víziou združenia je cesta von zo začarovaného kruhu generačnej chudoby. „Na príklade mnohých výskumov vieme, že práve rané vzdelávanie vytvára predpoklady na spokojný a úspešný život. Spôsob, akým sa vyvíja ľudský mozog v prvých troch rokoch života, je jedinečný a podmieňuje to, ako sa nám bude dariť v škole, v práci, ale i v nadväzovaní vzťahov. Preto je naším hlavným cieľom vzdelávanie detí z chudobných rómskych komunít vo veku do troch rokov a ich mamičiek,” vysvetľuje cieľ združenia mentorka Janka.

Pri ranom vzdelávaní je nevyhnutné zameriavať sa na prácu s dieťaťom i matkou zároveň. „Keď prebieha lekcia s dieťatkom, mamička je vždy prítomná, pričom ju postupne podporujeme v aktívnom zapájaní sa do vedenia lekcie. Takýmto názorným spôsobom získava praktické znalosti, ktoré posilňujú jej rodičovské zručnosti. Mamičky sa zároveň zúčastňujú v rodičovských kluboch, ktoré sú zamerané na široké spektrum tém od laktácie, vývinovej psychológie po oddlžovanie či ľudské práva,” dodáva.

Omamy sú ženy s láskavou autoritou a chuťou vzdelávať sa

Omamy, ktoré sa rodinám venujú, žijú priamo alebo v blízkosti rómskej komunity, kde pracujú. „Sú to ženy s láskavou autoritou, ktoré majú chuť vzdelávať seba aj druhých. S rodinami, ktoré si vyberú do programu, sa dlhodobo poznajú, čo uľahčuje počiatočné budovanie dôvery. Prvé stretnutia s omamami v nových lokalitách prebiehajú cez odporúčania miestnych organizácií, ktoré pôsobia v obciach. Často ide o ľudí z tretieho sektora, pedagógov či terénnych a komunitných pracovníkov. Každá omama má v programe zapísaných 15 až 30 detí, ktorým sa pravidelne venuje formou štruktúrovaných lekcií,” opisuje Janka Bayerlová.

Omama Sandra Giňová spou s dieťaťom počas hodiny vzdelávania v osade v Zborove.

Pri výbere rodín zohľadňujú viaceré faktory. „Naše rodiny žijú často vo vylúčených lokalitách s nízkou kvalitou bývania, zlou infraštruktúrou, vysokou nezamestnanosťou a sťaženým prístupom ku kvalitnému vzdelaniu či zdravotnej starostlivosti. Pri výbere lokalít zohľadňujeme mieru chudoby a potreby ranovzdelávacích aktivít, no samotné rodiny si vyberajú omamy na základe svojich znalostí komunity,” vysvetľuje mentorka.

Vyrastala v osade, dnes sa tam vracia, pretože chce pomôcť

Omama Sandra Giňová sa venuje rodinám v Zborove neďaleko Bardejova. „Moja motivácia v tomto projekte je to, čo si prajem pre všetkých Rómov − vzdelanie. Veľmi si želám, aby sa Rómovia začali vzdelávať, začlenili sa a žili normálny a dobrý život bez chudoby a poníženia,” hovorí o svojej motivácii venovať sa rodinám.

Sandra žije v Zborove, je mama dvoch detí, ale dnes už priamo v osade nežije. Aj keď sa narodila do ťažkých podmienok, číta veľa kníh a vzdeláva sa. Podarilo sa jej dostať z chatrče, sama si vybavila hypotéku a postavila malý nízkorozpočtový domček vedľa osady.

Do osady, kde vyrastala, sa však pracovne vracia každý deň. „Pracujem s piatimi deťmi, a to s každým dieťaťom individuálne. Každá lekcia sa začína zazvonením rolničiek, potom nasledujú aktivity zamerané na kognitívny rozvoj, jemnú motoriku, hrubú motoriku, citový rozvoj dieťaťa a na konci používam detskú knihu. Na všetky tieto aktivity máme určené pomôcky a hračky a podľa manuálu vyberám aktivity pre dieťa. Takáto lekcia trvá približne hodinku,” opisuje priebeh času s dieťaťom.

Po lekcii nasleduje rozhovor s matkou dieťaťa

Samotná lekcia je zámerne štruktúrovaná tak, aby rozvíjala detskú schopnosť sústrediť sa a učiť sa hraniciam. „Po lekcii máme ešte krátky rozhovor s matkou dieťaťa. Vždy počas hrubej motoriky a citového rozvoja sa snažím zapojiť aj matku dieťaťa, aby sa naučila hrať sa s dieťaťom aj doma a aby mala lepší pocit matka aj dieťa. S deťmi sa rozprávam len po slovensky, aby sa dieťa naučilo aspoň nejaké základy pred nástupom do škôlky,” dodáva Sandra.

V prostredí, ktoré zasiahla chudoba, nie je často pozornosť a výchova detí prioritou. Kým matky denne myslia na zabezpečenie stravy pre svoje deti, hranie a spoločné trávenie času ide často bokom. Preto je dôležité vzdelávať matky o tom, ako tráviť čas s deťmi, a vysvetliť im, že aj zdanlivo jednoduché hry a vzájomná komunikácia vedia dieťaťu nesmierne pomôcť.

Keďže omama s deťmi trávi veľa času, vníma, čo im chýba najviac. „Podľa mňa deti v prvom rade potrebujú, aby sa im rodičia čo najviac venovali a trávili s nimi čas. Keď vidím, ako im žiaria očká, keď majú lekciu so mnou a ich mamy tam sedia s nimi a pochvália ich za správne dokončenú aktivitu, ich úsmevy a radosť sú odmenou pre mamičku a pre dieťa zas niečo, čo doteraz nedostávalo,” hovorí zo skúsenosti Sandra Giňová.

Rozvíjajú schopnosť sústrediť sa a učiť sa hraniciam

Pri práci s dieťaťom využívajú unikátnu metódu s názvom Play Wisely. „Je to prvý neuro-psycho-fyzikálny program odzrkadľujúci prirodzené spôsoby učenia. Formou špeciálne navrhnutých farebných kariet prepájame rozvoj motorických a kognitívnych schopností, čím deťom pomáhame dosiahnuť optimálny vývoj,” približuje Sandrina mentorka Janka.

Omamy majú k dispozícii každodennú podporu prostredníctvom svojich mentoriek. Zároveň boli vyškolené expertkami z organizácie Play Wisely, ktoré im naďalej poskytujú odborné poradenstvo. „Pri práci využívajú podrobný manuál vyvinutý organizáciou Cesta von. Popritom sa všetci pravidelne stretávame na niekoľkodenných školeniach zameraných na rané vzdelávanie a starostlivosť,” dodáva mentorka.

Omamy idú príkladom a búrajú bariéry medzi komunitami

Mentorka Janka si uvedomuje, že svojimi aktivitami vstupujú do intímneho rodinného priestoru a s tým prichádzajú aj výzvy.  „Výchova a starostlivosť o maličké deti je pre každú matku citlivá téma a my si veľmi vážime dôveru, ktorú nám vkladajú do rúk. Pre mňa osobne je výzvou nachádzať možnosti, ako čo najlepšie podporiť zdravý rozvoj detí v prostredí, kde často neviete, či bude zajtra na jedlo, alebo či budete mať v zime čím zakúriť,” hovorí Janka.

Janka Beyerlová pôsobí ako mentorka na východnom Slovensku a ako sama hovorí, vzájomné predsudky sú tu súčasťou každodenného života. „Často sú rozdelené omše, krčmy i triedy. Omamy sú potom tie, ktoré tvoria medzi komunitami mosty a búrajú stereotypné predstavy vlastným príkladom,” vysvetľuje.

„Väčšina problémov v rodinách, s ktorými pracujeme, vyplýva z ich sociálneho a ekonomického postavenia. Generačná chudoba viaže na seba aj istý systém uvažovania a správania, z ktorého nie je ľahké sa vymaniť. Našou prioritou je preto nadväznosť a dlhodobosť všetkých aktivít tak, aby dokázali postupne meniť vzorce správania pozitívnym spôsobom,” približuje cieľ združenia.

Pozitívna udalosť v sérii ťažkých okamihov života

Práca s rodinami, ktoré žijú v chudobe, si vyžaduje aj istú psychickú odolnosť. „Omamy denne počúvajú o starostiach matiek. Je ťažké počúvať o tom, že matka nemá dať čo dieťaťu jesť alebo za čo kúpiť lieky. No pre matky aj pre deti je práve príchod omamy do rodiny aspoň jednou pozitívnou udalosťou v sérii ťažkých okamihov života v chudobe. Lebo pre každú matku je najväčším povzbudením počuť, že jej dieťa napreduje a robí pokroky. A to je tá najvzácnejšia spätná väzba aj pre naše omamy,” vysvetľuje mentorka.

Hoci stretnutia s rodinami prinášajú aj náročnejšie situácie, pozitívne momenty prevládajú. Mentorku Janku Bayerlovú tešia najmä pokroky detí. „Mám veľmi rada moment, keď pozorujem lekciu a dieťatku sa prvýkrát niečo podarí. Napríklad prvýkrát správne priradí farby. A vtedy na pár sekúnd vidíte spoločnú radosť omamy, mamičky i dieťatka. Každý sa teší zo svojho úspechu, no zároveň sú hrdí na seba navzájom, že to dokázali spoločne. Sú to také chvíľky koncentrovanej pozitivity.”

Mamičky si vymieňajú skúsenosti

Radosť robí aj záujem rodičov, s ktorými sa práve Janka Beyerlová stretla v Zborove, kde ako mentorka pôsobí. „Začali sme hneď s dvoma omamami naraz a v priebehu polroka sme pribrali tretiu. Momentálne máme v programe takmer 50 rodín. Mamičky si vymieňajú pozitívne skúsenosti medzi sebou a hlavne vidia pokroky svojich detí,” hovorí mentorka Janka.

Omamu Sandru teší, že môže prispieť k pozitívnej zmene. „Najviac ma tešia deti. Keď vidím, aké sú šťastné, keď sa s nimi niekto hrá a venuje sa im. Na začiatku sa napríklad čudovali, keď som im prvýkrát ukázala stojan s tvarmi a vôbec nevedeli, ako sa s tou hračkou hrá. Niektoré deti boli zase veľmi uzatvorené a nechceli sa so mnou vôbec rozprávať, ale pomaličky som si získala ich dôveru a teraz spolu so mnou komentujú celú lekciu,” hovorí s úsmevom.

„Pre mňa je každý jeden malý krôčik, ktorý dieťa urobí, najvzácnejšia odmena za moju prácu, ktorú milujem. Deti svoju radosť neskrývajú. Som veľmi rada, že  si ma vybrali do tohto projektu a dali mi možnosť učiť naše detičky z osady, o ktoré má málokto záujem pomôcť im. Verím, že to spolu zmeníme a náš svet bude lepší,” dodáva omama Sandra Giňová.