Spolupráca, otvorené oči a žiadna prísna hierarchia. Ľudia z oblasti umenia a dizajnu priblížili atmosféru života v Novej Cvernovke

V sérii článkov o Novej Cvernovke prinášame príbehy ľudí tvoriacich komunitu v novom kultúrno-kreatívnom centre Bratislavy. O tom, čo prináša medziateliérová spolupráca, aké sú výhody a nevýhody spoločných priestorov a na čom momentálne pracujú, porozprávali maliarka, kurátorka a dizajnéri.

Živá kultúra v Novej Cvernovke sa rozvíja vďaka Nadácii VÚB. V rámci svojho zamerania na podporu mladého umenia a rozvoja života aktívnych komunít stojí od apríla 2017 aj pri prerode Novej Cvernovky.

Nadácia VÚB chce okrem podpory šíriť aj povedomie o Novej Cvernovke, priblížiť jej fungovanie a pootvoriť každému dvere do kultúrno-kreatívneho centra. Prinášame sériu článkov a rozhovorov, v ktorých predstavíme komunitu ľudí z Novej Cvernovky. V druhej časti sme sa rozprávali so štyrmi „obyvateľmi“ Novej Cvernovky, ktorí sa pohybujú v oblasti dizajnu a umenia.

Kurátorka Diana Klepoch Majdáková: Komunitný život je výhodou i nevýhodou

Diana Klepoch Majdáková pracuje ako kurátorka umeleckého programu Novej Cvernovky. Ako jedna z viacerých ľudí, pôsobiacich v kultúrnom centre, stála pri vzniku Novej Cvernovky od začiatku. „Mala som šťastie, že som zažila posledný rok v starej Cvernovke, počas ktorého som mohla zblízka sledovať vznik Nadácie Cvernovka a byť pri plánovaní ďalšieho života cvernovkárskej komunity,” približuje svoju cestu do Novej Cvernovky.

Podľa Diany pôsobenie v Novej Cvernovke jej dáva obrovský priestor na nadväzovanie profesionálnych kontaktov a rozvíjanie spoluprác na medzinárodnej úrovni. „Výsledky prichádzajú priamo za chodu projektov − či už ide o rezidenčný program pre zahraničné umelecké a kurátorské osobnosti, festival NASUTI, alebo iné projekty, ktoré mi umožňujú otvárať množstvo nových tém nielen z hľadiska kurátorskej práce, ale presahujú aj do rôznych iných oblastí, vzdelávania alebo občianskeho aktivizmu,” približuje svoju prácu v Novej Cvernovke.

Umelecká kurátorka vníma, že Nová Cvernovka môže pre nezainteresovaných ľudí pôsobiť uzavreto. „Komunitný život je výhodou i nevýhodou. Periféria kultúrno-kreatívneho centra prirodzene stmeľuje ľudí, ktorí v Novej Cvernovke pracujú a podaktorí aj žijú, no zároveň vďaka tomu môže pri pohľade zvonka pôsobiť trochu neprístupne. Napriek tomu verím, že Nová Cvernovka s týmto potenciálnym neduhom dokáže pracovať. Práve kultúrnym programom, na ktorý všetkých srdečne pozývame, sa snažíme otvárať aj širokej verejnosti,” vysvetľuje svoj pohľad na komunitu v Novej Cvernovke.

Zámerom festivalu NASUTI je zvýšiť povedomie o odpadovom manažmente.

„Veľmi dôležitým momentom je, že tu nikdy nie je problém nájsť ľudí, ktorí sa postavia za dobrú vec a pomôžu rozbehnúť akýkoľvek nápad. Aj keď je častým problémom vyťaženosť, ľudia sa vzájomne inšpirujú a ťahajú. Neexistuje tu vertikálna hierarchia, čo občas spôsobuje chaos, ale aj ten sa nakoniec ukazuje ako produktívny a tvorivý. A to cítiť vo všetkom,” dodáva. Diana momentálne pracuje na prípravách festivalu NASUTI, ktorý sa venuje súčasnému umeniu a udržateľnosti. Tento rok v septembri sa uskutoční jeho druhý ročník.

Priemyselný dizajnér Boris Belan: Medziatelierová spolupráca je tu úplne prirodzený dej

Pre Borisa Belana nie je fungovanie v komunite kreatívcov ničím novým. Ešte v starej Cvernovke začínal v roku 2009, kde si spolu s Robom Szabom a Radom Klekom zariadili prvý spoločný ateliér. „V starej Cvernovke sme vtedy aj bývali, bol som tam asi dva roky po vysokej škole, navrhoval som výstavy, veľtrhy, autosalóny a rôzne dizajnérske projekty. Prototypy alebo výrobu som realizoval u otca Antona v jeho dielni v Zlatých Moravciach,” spomína.

Prechod do priestorov Novej Cvernovky bol pre Borisa prirodzený, rovnako aj spolupráca so susednými ateliérmi. „Medziateliérová spolupráca je tu úplne prirodzený jav. Konzultovať s programátorom, grafikom, architektkou, statikom, produkčnou, je to doslova len otázka minút a prekonania pár schodov,” hovorí o pracovnom prepojení s inými ľuďmi v budove.

Pestrý záber viacerých profesionálov na jednom mieste vníma ako výhodu. „Spolu tu funguje diverzný mix rôznych osobností, zamestnaní a svetonáhľadov. Vznikajú zaujímavé spojenia v komerčných alebo spoločenských projektoch a výzvach. Momentálne sa značnú časť mojich vízií pokúšam realizovať v spolupráci s kolegami z nášho novovzniknutého think tanku Ecoboard, ktorý sa stal partnerom Nadácie Cvernovka pre pripravovanú energetickú a technologickú konverziu budov aj celého areálu. Našou hlavnou misiou je výskum a aplikácia technológií a energetických konceptov s ohľadom na prebiehajúce klimatické zmeny,”  približuje rozbehnutý projekt.

Ukážka z 3D tvorby Borisa Belana.

V Borisovom vzťahu k Novej Cvernovke značne prevládajú pozitívne pocity a skúsenosti. „V mojom svete je najväčšou výhodou byť obklopený ľuďmi, ktorí sú pri zmysloch, ale aj zaujímavými polobláznami z okraja spoločnosti. Som veľmi rád, že tu pred svetom nezatvárame oči a kreatívne sa vyjadrujeme aj k veciam verejným. A na to je dôležité mať vzťahy plné dôvery a môcť sa na seba spoľahnúť,” hovorí.

„Som rád, že okrem ateliérov sme zriadili aj bar, klub, park. V rámci budovy tak máme možnosť realizovať stretnutia na niekoľkých miestach, kde sa dá kúpiť dobrá káva. Mínus je, že sa tu dá tráviť priveľa času a nie je ťažké sa tým predávkovať,” dodáva.

Maliarka Patrícia Koyšová: Výhodou Novej Cvernovky je vysoká koncentrácia ľudí, s ktorými si rozumiem

Maliarka Patrícia Koyšová pôsobí vo svojom ateliéri na druhom poschodí v Novej Cvernovke necelé tri roky. „Do roku 2016 som mala ateliér na Továrenskej ulici. V tom istom roku som sa rozhodla pridať k skupine ľudí zo starej Cvernovky, a tak som tu,” približuje svoj príbeh.

Umelkyňa vidí pozitívum kultúrneho centra a spoločných priestorov najmä v ľuďoch. „Výhodou je vysoká koncentrácia ľudí, s ktorými si rozumiem. Mínusom je, že tu momentálne chýba dobrá gastroprevádzka,” hovorí Koyšová o dočasnej absencii stravovacieho zariadenia v Novej Cvernovke, na ktorého spustení sa momentálne pracuje.

Pre Patríciu ako maliarku je pracovné prostredie veľmi dôležité, priestor na Račianskej si pochvaľuje. „V novom ateliéri vždy čakám na prvý dobrý obraz, ktorý vznikne, to je rozhodujúci moment. Každý pracovný priestor, do ktorého sa nasťahujem, ma určite nejakým spôsobom ovplyvňuje. Keď sa nevenujem práci, rada pozerám z okna na Karpaty,” dodáva.

Hoci atmosféru kultúrneho centra vníma pozitívne, priznáva, že na tvorbu má rada svoj vlastný priestor. „Samozrejme, vždy rada stretnem na chodbe známych, kamarátov a som rada súčasťou toho, čo na Račianskej vzniklo. No najlepšie sa cítim za dverami môjho ateliéru,” hovorí maliarka. „Samozrejme, návštevy v ateliéri prijímam hocikedy a tiež odporúčam 1. máj − Deň otvorených ateliérov, počas ktorého môže návštevník Novej Cvernovky vidieť množstvo ateliérov pokope,” dodáva Patrícia.

Štúdio Pressink: Keď nepracujeme v ateliéri, tak sa zapájame do prác v exteriéroch Novej Cvernovky

Štúdio Pressink, ktoré sa nachádza na prvom poschodí budovy Novej Cvernovky, tvorí dvojica Kristína Uhráková a Martin Štefanovič. Vo svojej tvorbe sa venujú pôvodnej technike tlače vo svete, známej ako letterpress. V Novej Cvernovke sú od jej začiatku, no predtým, ako sa rozhodli založiť Pressink, žili dlhé roky v zahraničí. „Žili sme v Londýne, kde sme pracovali a posledné roky intenzívne rozmýšľali nad návratom domov,” hovorí Kristína, ktorá vyštudovala grafický dizajn na univerzite umenia Central Saint Martins a v Londýne strávila spolu 12 rokov.

Pre Kristínu a Martina je Nová Cvernovka miestom plným inšpirácie, zaujímavých ľudí a projektov. „Pre Pressink sme si nemohli vybrať lepšie miesto. Večnou výhodou je, že máme všetko na dosah, či už je to kultúra, alebo spolupráca s inými ateliérmi,” vysvetľuje Kristína.

Z dvojice cítiť, že s kultúrnym centrom majú oveľa hlbší vzťah a nevnímajú ho len ako priestor na prácu. „Keď nepracujeme v ateliéri, tak sa napríklad zapájame do prác v exteriéroch Novej Cvernovky. Ide o veľkú plochu, kde je práce vždy veľa, ale je fascinujúce prispieť k revitalizácii pôvodne zanedbaného a zarasteného pozemku. Pozorovať, ako sa z pozemku stáva nový park, záhrady a ako ho všetci využívajú pri spoločných akciách,“ hovorí o parku medzi budovou bývalej chemickej priemyslovky a areálom továrne Palmy, ktorý prispôsobili na organizáciu rôznych podujatí.

V sérii článkov o Novej Cvernovke vám predstavujeme komunitu ľudí, ktorá sa vytvorila za dva roky v bývalých priestoroch Strednej chemickej školy. V ďalších častiach vám predstavíme príbehy architektov, hudobníkov či nadšencov, ktorých spája záujem o knihy, jedlo či kultúrne podujatia.